Kotleba na TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Predseda strany Kotleba – Ludová strana Naše Slovensko a poslanec NR SR Marian Kotleba bol hostom relácie TA3 V politike 10. júna 2018. Kotleba sa venoval hlavne súdnemu konaniu s jeho straníckym kolegom Stanislavom Mizíkom, vojne v Sýrii ale hovoril aj o svojom zámere kandidovat na post prezidenta. Z jeho vystúpenia v relácii sme vybrali a overili všetky faktické výroky.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

My sme už jednu takúto výzvu (na hlasovanie o zákone na obmedzenie interrupcií bez ohľadu na politickú príslušnosť, pozn.) predsedom strán a klubov dali. Žiaľ, nikto na to nezareagoval.

Dňa 16. mája 2018 sa uskutočnila tlačová konferencia strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko na tému "Výzva parlamentným stranám na podporu zákona na ochranu života nenarodených detí." Na konferencii uviedli, že poslali výzvu na stretnutie najvyšším predstaviteľom ostatných parlamentných strán so žiadosťou o vzájomné stretnutie a rokovanie o možnosti ich podpory pre návrh zákona o obmedzení interrupcií. To, či niektorá zo strán reagovala na spomínanú výzvu sa nám ale nepodarilo overiť. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Spomínaný návrh zákona obsahuje sprísnenie potratovej politiky. Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko chce presadiť, aby potraty boli možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu a ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu.

Prehľad, ktorí poslanci NR SR zvažujú podporiť spomínaný návrh si môžete pozrieť v článku Denníka N.

…podporili sme aj zákony z opozičných strán, aj zákony z koaličných strán. Aj vyslovene vládnej iniciatívy, keď to bolo dobré.

Na základe štatistík hlasovania za jednotlivé návrhy zákonov dostupných na stránke Národnej rady SR vieme posúdiť, že jednotliví poslanci za stranu K-ĽSNS naozaj hlasujú za návrhy zákonov, či už zo strany koalície, opozície a za vládne návrhy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Marián Kotleba podľa štatistík hlasoval počas terajšieho volebného obdobia celkovo za 870 zákonov, proti za 309. Z tohto počtu hlasoval až za 345 vládnych návrhov, pričom proti bol za 119 z nich. Jeho stranícky kolega Milan Uhrík hlasoval až za 1046 návrhov zákona, pričom proti bol v prípade 365. Z toho hlasoval až za 439 vládnych návrhov, proti bol v prípade 169 návrhov. Samozrejme, v tomto počte sú obsiahnuté aj návrhy zákonov, ktoré predložili aj poslanci K-ĽSNS, avšak tých bolo iba 40. 

Poslanci K-ĽSNS hlasovali za aj v prípade opozičných návrhov. Takým návrhom bol aj návrh poslankyne Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorý následne nebol prijatý alebo návrhov poslancov opozície o zmene Zákonníka práce, ktorý bol schválený. 

Osoba Milana Mazureka je často spájaná s incidentom, ktorý sa odohral 20. júna 2015, na železničnej stanici v Bratislave. Daný dátum je uznávaný ako Svetový deň utečencov a práve z tohto dôvodu sa v hlavnom meste v tento deň konali protesty proti imigrantom. Na železničnej stanici protestujúci pokrikovali na rodinu zo Saudskej Arábie a malo dôjsť aj k hádzaniu kameňov a fliaš naplnených vodou smerom na túto rodinu. Podľa informácií zverejnených v médiách, táto rodina sa na Slovensko dostavila na promócie ich syna, ktorý na Slovensku ukončil štúdium medicíny. Účasť Milana Mazureka na tomto proteste je potvrdená audiovizuálnym záznamom, na ktorom jasne skanduje "Slovensko, Slovákom" a pokrikuje ďalšie vulgárne oslovenia. Avšak v danom videu nie je viditeľné kto kamene na rodinu zo Saudskej Arábie hádzal. Takisto, žiadnu fotku, kde by bol Milan Mazurek viditelne hádzal kamene sme nenašli, avšak nie je vylúčené, že nejaké zachytiace samotný moment existujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľné. 

…so 40 percentnou korupciou. Stále sa o tom v európskych orgánoch rokuje, čo s korupciou a eurofondami na Slovensku.

Marian Kotleba vo svojom výroku odkazuje na mieru vnímania korupcie na Slovensku a nie na jej reálnu výšku. Miera vnímania korupcie na Slovensku je z pohľadu občanov vysoká. Podľa prieskumu Eurobarometer z októbra 2017 si až 85 % opýtaných myslí, že rozšírenosť korupcie je na Slovensku problémom. V Indexe vnímania korupcie, ktorým Transparency International meria vnímanie korupcie vo svete, Slovensko skončilo v roku 2017 na 54. mieste spomedzi 180 krajín so skóre 50 bodov zo 100 možných (čím viac bodov, tým nižšie vnímanie korupcie, pozn.). Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal v apríli 2018 na Slovensku vyšetrovanie v súvislosti s podvodmi pri čerpaní poľnohospodárskych dotácií EÚ. Nakoľko Marian Kotleba nerozlišoval medzi vnímaním korupcie a korupciou samotnou a nakoľko orgány EÚ o korupcii na Slovensku nerokujú, ale vyšetrujú ju, hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Až 85 % občanov Slovenska vníma podľa prieskumu Eurobarometer z októbra 2017 korupciu ako problém (.pdf, s. 7). 42 % občanov uviedlo, že sa stretáva s korupciou v každodennom živote (.pdf, s. 9). V prípade podnikateľov si 81 % myslí, že korupcia je súčasťou podnikania na Slovensku (.pdf, s. 13).

Korupcia v súvislosti s eurofondmi nie je výnimkou a začínajú sa objavovať aj názory, že: "eurofondy nám iba priniesli korupciu." Korupcia s eurofondmi je podľa riaditeľa Nadácie zastavme korupciu Pavla Sybila špecifická: "V diskusii o korupcii v eurofondoch sa teda nemôžeme baviť iba o úplatkoch, má mnoho foriem. Práve v týchto skrytejších formách môže mať o to smrteľnejšie následky – vytvára dojem, že eurofondy nepriniesli nič skutočne potrebné a užitočné, iba priniesli príležitosti pre korupciu."

Podľa The Economist stojí korupcia EÚ približne 5 miliónov amerických dolárov ročne. V marci 2018 začal Európsky úrad v boji proti podvodom (OLAF) vyšetrovať nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním poľnohospodárskych dotácií na východnom Slovensku, na ktoré upozornil zavraždený novinár Ján Kuciak. Vo svojej výročnej správe pre rok 2017 OLAF uvádza, že v sledovanom období 2013-2017 sa na Slovensku odhalilo 1 672 prípadov poberania agrodotácií, pri ktorých sa zistili nezrovnalosti. Následkom toho muselo Slovensko vrátiť až 11, 39 % z celkovej poberanej sumy, čo je najhorší výsledok spomedzi všetkých krajín EÚ (.pdf, s. 43).

…30 miliónov pre mimovládne organizácie, ktoré riešia akože imigráciu, akože nejaké tie európske otázky.

Marian Kotleba má vo svojom výroku pravdepodobne na mysli 30 miliónov eur, ktoré pre mimovládne organizácie zaoberajúce sa zlepšením transparentnosti verejnej správy a boj s korupciou schválilo Ministerstvo vnútra SR. Aj napriek pravdivej sume, Kotleba nesprávne uvádza zameranie operačného programu Efektívna verejná správa (OP EVS) v rámci ktorého vyššie zmienená suma bude rozdelená. Vláda schválila zvýšenie alokácie pre projekty "týkajúce sa tvorby lepšej verejnej politiky, občianskej informovanosti a participácie, boja proti korupcii či podpory transparentnosti vo verejnej správe". Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

5. októbra 2017 oznámil vtedajší premiér Robert Fico schválenie navýšenia finančných prostriedkov určených pre mimovládne organizácie v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Alokácia eurofondových výziev zameraných na zlepšenie transparentnosti verejnej správy a boj s korupciou sa navýšil z pôvodných 15 na 30 miliónov eur. Ministerstvo vnútra SR, ktoré riadi tieto eurofondy, otvorilo aj ďalšie dve kolá určené pre mimovládne organizácie. Dôvodom je, že do prvého kola, ktoré malo uzávierku 21. augusta, prišlo až 116 žiadostí. Vo februára 2018 sa už uskutočnila uzávierka jedného z dvoch novootvorených kôl, kde bolo schválených celkovo 30 žiadostí.
„Jednoducho, ak sa ukazuje, že mimovládne organizácie majú záujem spolupracovať so štátom, je tam veľmi veľa ľudí, ktorí sa vyznajú v zaujímavých témach, ktoré sú pre nás z hľadiska transparentnosti verejného života veľmi dôležité, my sme pripravení vyjsť v ústrety.“ avizoval Robert Fico pre TASR. „Otvárame ďalšie kolo, dohromady 30 miliónov eur pre mimovládne organizácie, ktoré sa môžu aktívne zaujímať o transparentnosť verejného života,...“ dodal bývalý premiér.

Mimovládne neziskové organizácie sa prostredníctvom navýšenia objemu finančných prostriedkov môžu uchádzať o nenávratný finančný príspevok prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa. Prostriedky pre tretí sektor sú rozdelené do dvoch tém, prvou je "Tvorba lepšej verejnej politiky", v rámci ktorej sa financujú aktivity vedúce k zamedzeniu korupcie a podpora transparentnosti vo verejnom sektore. V rámci druhej témy "Občianska informovanosť a participácia" budú podporené projekty zamerané na budovanie a posilňovanie kapacít mimovládnych neziskových organizácií, zlepšenie prístupu k informáciám o verejnej správe, ako aj na zvyšovanie účasti na správe vecí verejných.