Koncorocná inventúra

Iné

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Premiér dlhodobo ignoruje a ignoroval niektoré médiá a niektorých novinárov. (napr. Denník N a SME). Premiér opakovane uráža novinárov ako skupinu ale aj vyhradené periodiká, na čo kriticky upozorňovali aj zahraničné média. Niektoré jeho vystúpenia z konca roka 2016 budú dlho zachované v pamäti každého sledovateľa udalostí, arogancia v jeho vystupovaniach sa začína náramne pripomínať Zemana. Ficov výrok o tom, že počas jeho vlád nedošlo k zmenám ovplyvňujúsim práci médií, nie je pravdivý.


Tlačový zákon z roku 2008 "zakotvuje právo na informácie (…) konštituuje zodpovednosť vydavateľa za obsah periodickej tlače a tlačovej agentúry za obsah agentúrneho spravodajstva (…) tlačový zákon zakotvuje prostriedky na ochranu mena a dobrej povesti fyzickej aj právnickej osoby dotknutej obsahom informácií uverejnených v tlačových periodikách a agentúrnom spravodajstve prostredníctvom nových inštitútov, ktorými sú (1) právo na opravu (…) (2) právo na odpoveď (…) (3) právo na dodatočné oznámenie ". 

Tlačový zákon bol nielen médiami kritizovaný (.pdf, s.31-32), po schválení bol ešte dodatočne upravovaný. Denníky slovenského Združenia vydavateľov periodickej tlače (Sme, Pravda, Nový Čas, Plus jeden deň, Hospodárske noviny a Új Szó) vyšli na protest proti tomu zákonu s takmer jednotnou titulnou stránkou, na bielom podklade s nadpisom "Sedem hriechov tlačového zákona", ktoré boli zhrnuté do týchto bodov:

"(Tlačový zákon, pozn.)
1. Dáva právo na odpoveď aj pri pravdivej informácii.
2. Dáva právo aj na opravu informácií, ktoré nikomu neublížili.
3. Umožňuje dvojitú sankciu – vydavateľ má povinnosť uverejniť opravu i odpoveď.
4. Vydavateľ je zodpovedný aj za odpovede, ktoré porušujú zákon a dobré mravy, čo môže vyvolať reťaz žiadostí o odpoveď.
5. Právo na odpoveď majú aj štátne a iné verejné orgány, čo podľa medzinárodných organizácií vytvára možnosť zneužitia.
6. Redakcia nesmie reagovať na odpoveď, čo je protiústavné.
7. Vydavateľ nemôže odpoveď odmietnuť, inak mu hrozí peňažný trest až 150-tisíc korún.
"

Úpravu zákona z roku 2008 kritizovali ako nedemokratickú aj zahraničné médiá či zástupca OBSE pre slobodu médií.

Od roku 2012 platí pozmenená verzia tohto zákona, v ktorej už je právo na odpoveď obmedzené len pri nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich skutkových tvrdeniach.

Robert Fico sa už v minulosti súdil s viacerými novinármi. Jeden z najznámejších sporov je obžalovanie karikaturistu Shooty-ho, ktorý v roku 2009 nakreslil premiéra u lekára s rontgenovou snímkou (neexistujúcej) chrbtice. Premiér, ktorý spočiatku žiadal od denníka SME 33-tisíc eur, napokon obžalobu stiahol. V roku 2015 premiér oznámil, že zažaluje Hospodárske noviny za údajné výmysly reportéra Daga Daniša a týždenník Plus 7 dní za články o manželke a synovi.

Začali sme byť svedkami, ako sa zneužíval ten inštitút, že nebol obmedzený rokovací čas, na čítanie rozličných nepodstatných vecí dokonca všelijakých zoznamov a iných vecí, ktoré nemali nič spoločné s prerokovaným bodom.

Kým prvý polrok sa niesol v znamení volieb a vzniku novej vlády, v druhej polovici roka vďaka protestom pred komplexom Bonaparte sa každý dozvedel, kde býva premiér. Keby sme mali v sebe čo i len o trocha viac konšpirátorského ducha, tak v Dankovej novele rokovacieho poriadku (alias zákon o Horalkách) by sme mohli vidieť šikovný marketingový ťah od výrobcu Horaliek (aj Tic-Tac-u).


Mnoho výrokov v diskusiách sa preto zaoberali práve rokovacím poriadkom, politici sa odvolávali na analýzu rokovacích poriadkov, ktorú pripravil tím kancelárie NR SR. Toto porovnanie rokovacích poriadkov nepracuje so všetkými členskými štátmi EÚ a neobsahuje rovnako detailné informácie u jednotlivých krajín. Práve z toho dôvodu sme všetky výroky, kde sa politici odvolávali na túto analýzu, museli označiť za neoveriteľný. Ján Podmanický sa neodvolával na parlamentnú analýzu, zdá sa, že sa spoliehal na slová ostatných poslancov, ktoré odnzeli počas prerokúvaní tohto návrhu. V súčasnom volebnom období sa zatiaľ nestalo, že by niekto umelo predĺžoval čas rozpravy čítaním zoznamov. Takéto obštrukcie prídu na rad hlavne vo vypätých situáciach, aké sú napríklad odvolávania a nočné rokovania. Pri odvolávaní Roberta Fica v roku 2013 sa skutočne stalo, že opoziční poslanci čítali spis Gorila. V roku 2015 vystupoval Daniel Lipšic k vtedy prerokovaným protiteroristickým zákonom a vo svojej štvorhodinovej rozprave čítal znenie novely zákona.

Prístupové protokoly Slovenskej republiky k NATO nie sú časovo ohraničené. Rok 2020 je spojený s vytvorením moderných spojeneckých jednotiek v programe NATO Forces 2020, na ktorom sa dohodli počas Summitu NATO v Chicagu členovia NATO. Na Summite vo Walese zúčastnené strany tento cieľ opätovne potvrdili: ,,… Považujeme tento cieľ (NATO Forces 2020) za stále platný a znovu potvrdzujeme náš záväzok k jeho naplneniu…" (Článok 63, Deklarácia zo Summitu vo Walese)


K cieľu zotrvania v NATO sa Slovenská republika hlási  v Programovom vyhlásení vlády z mája 2012, kde deklaruje: ,,Základom bezpečnosti Slovenskej republiky je Severoatlantická aliancia (NATO). Udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom." Aj súčasná vláda sa vyjadrila o význame členstva v NATO v podobnom duchu: "Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej  únii  a NATO.  Vláda  bude  podporovať  rozvoj  transatlantických  vzťahov  ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania  prosperity  SR.  Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO. (...) Pre  bezpečnosť  SR  majú zásadný  význam  systém  kolektívnej obrany NATO  a Spoločná bezpečnostná  a  obranná  politika  EÚ.  Vláda  bude  prispievať  k  zvýšeniu  ich potenciálu a kredibility." (Programové vyhlásenie vlády SR (.pdf))

My ročne dovezieme potraviny za jednu miliardu eur, ročne. Za 350 miliónov dovezieme iba mlieko a vajcia. Ľudia nemajú čo robiť, polia sú neobrobené a dovážame potraviny. Potravinová sebestačnosť Slovenska je nula. Energetická sebestačnosť je pod 50%

Volebný výsledok strany Mariana Kotlebu, Ľudovej strany Naše Slovensko bol jeden z najväčších prekvapení volebnej noci v marci 2016. Napriek prekvapivo dobrému výsledku, Kotleba nebol častým hosťom televíznych debát, čo bolo spôsobené aj tým, že mnoho poslancov odmieta debatu s ním. Jedným z výnimiek je Martin Klus (klub SaS), a tak vznikla zaujímavá debata dvoch Banskobystričanov. Kotlebove výroky boli často nefaktické, zovšeobecňujúce a ako sa ukázalo, tie isté argumenty kľudne vystačia na celý rok - jemu aj jeho straníkom.


Potravinová sebestačnosť Slovenska bola v roku 2015 na úrovni 51 % (novšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii). Dovoz potravín je pritom nevyhnutný, už len z dôvodu, že podľa Ministerstva pôdohospodárstva má Slovensko minimálnu sebestačnosť v produkcii olejov a tukov. Dovoz tzv. agropotravinárskych produktov v roku 2015 dosiahol hodnotu 3 830,9 mil. eur (Informácia o vývoji obchodu SR, (.pdf)). Do tejto kategórie patrí pritom aj tovar ako tabak alebo rastlinné pletacie materiály. Mlieko vajcia a med patria do jednej komoditnej kategórie, pri ktorej bol vývoz vo výške 285,9 mil. eur a dovoz v hodnote 316,5 mil. eur. Táto kategória pritom predstavuje druhú najväčšiu exportnú aj importnú kategóriu potravín (vo väčšom objeme sa dováža mäso a exportujú sa obilniny). Je pritom logické, že z dôvodu klimatických a geografických rozdielov krajiny majú iné portfólio poľnohospodárskej produkcie. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva "Ak sebestačnosť vnímame ako schopnosť krajiny zabezpečiť dostatok potravín z vlastnej produkcie, tak tá súčasná sa pohybuje od 50 do 60 % pri mäse, hydine, konzervárenských výrobkoch, ovocí, zelenine a víne. Sebestačnosť blížiacu sa k 80 % máme v cukre, pekárskych a pečivárenských výrobkoch a pive. (...) Slovensko má plnú sebestačnosť pri mlieku a múke zo základných surovín, ale aj pri nealkoholických nápojoch a liehovinách, na druhej strane nemá skoro žiadnu sebestačnosť vo výrobe tukov a olejov."


Kotleba spomínal aj energetickú sebestačnosť krajiny. Je pravda, že v prípade primárnych energetických zdrojov je Slovensko zavislé na dovoze až na 90 %. V správe o bezpečnosti (.pdf) krajiny v roku 2015  sa píše nasledovné: "SR je takmer na 90 % závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov: jadrové palivo (100 %), zemný plyn (98 %), ropa (99 %) a uhlie (68 %). Medzi domáce primárne energetické zdroje možno zaradiť vodnú energiu, hnedé uhlie a biomasu. Domáca ťažba hnedého uhlia a lignitu v súčasnosti vykrýva 75 - 80 % domácej spotreby tejto suroviny. Čierne uhlie sa na území SR neťaží, preto sa celý potrebný objem dováža. Spotreba surovej ropy je pokrývaná vo výške 99 % a spotreba zemného plynu na cca 98 % dovozom z Ruskej federácie."


Čo sa týka spotreby a výroby elektrickej energie, spotreba mierne prevyšovala výrobu:

"Na Slovensku sa v roku 2015 spotrebovalo 27.176 GWh elektrickej energie (čistá spotreba podľa metodiky  ENTSO-E). Spotreba tak medziročne narástla o +3,94 %. Okrem toho, SR  bola aj v uplynulom roku opäť čistým dovozcom (rozdiel medzi celkovou čistou spotrebou a celkovou výrobou činí necelé 2 TWh). Objem výroby v roku 2015 dosiahol 25.198 GWh. Na porovnanie, medziročný pokles výroby 2014/2015 činí -181 GWh, čo je miernejší pokles ako sme zaznamenali na prelome rokov 2013/2014 (-1.619 GWh)." (Energetický trh SR 2015, (pdf), s.  34)

V apríli, kedy tento výrok odznel, sme mali k dispozícii oficiálne údaje o cestách rôznych kategórii v štátoch EÚ len z roku 2010. Na základe vtedy dostupných údajov bolo toto Sulíkove tvrdenie nepravdivé.


Koncom roka 2016 bola publikovaná nová štúdia European Union Road Federation Road Statistics 2016 (.pdf), ktorá pracuje s údajmi z roka 2012. Podľa týchto údajov je v Grécku 1 659 km diaľníc, v Nemecku 12 879 km. V prípade Nemecka nedošlo k rapídnej výstavbe diaľníc, v roku 2010 sa evidovalo 12 819 km diaľníc, čiže o 60 km viac. Naopak je to v Grécku, kde novšia analýza eviduje už o skoro 500 km viac diaľníc, než ako to bolo v roku 2010. Sulíkov výrok síce ani tak nie je pravdivý, ale rozdiel medzi Nemeckom a Gréckom v pomere diaľníc na milión obyvateľov je teraz veľmi malý, dalo by sa povedať, že zanedbateľný. Grécko má približne 10 793 tisíc obyvateľov, Nemecko skoro osemkrát viac, 82 162 tisíc obyvateľov. Grécko má na milión obyvateľov 153,7 km diaľníc, v Nemecku to číslo vychádza na 156,7 km.