Kollár, Paška a Podmanický v Sobotných dialógoch

Sobotné dialógy, Branislav Dobšinský, odkaz na videozáznam

Hostami relácie Sobotné dialógy boli 23. septembra prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška, poslanec NR SR za Smer-SD Ján Podmanický a predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Hlavnými témami boli dozvuky koalicnej krízy, aktualizácia priorít vládnej koalície a navrhované opatrenia v sociálnej oblasti. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Poviem jednu vec, máme tuna štátnych zamestnancov a štát dokonca s touto vládou nie je schopný, ani to neposiela tým jednotlivým organizáciám, ani základnú mzdu niekoľkým desaťtisíc zamestnancom… preto, lebo tuna máme nejakú základnú minimálnu mzdu a tento štát si neplní ani povinnosti voči nim…To sa bavíme o tých školníkoch, bavíme sa o kuchárkach.

V januári 2017 bola minimálne mzda na Slovensku zvýšená na 435 eur oproti roku 2016, kedy predstavovala sumu 405 eur. Na základe vládneho nariadenia (platného od 1. júna 2017)  boli zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Na základe nových taríf mzda zamestnanca 1. platovej triedy predstavuje 436,50 eur. Avšak z prepisu relácie nie je jasné, či vlastne Kollár myslel na štátnych zamestnancov alebo o platoch vo verejnej správe (raz uvádza jednu skupinu zamestnancov, následne druhú), pričom tieto predstavujú dve odlišné kategórie. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Vo verejnej správe pracuje v roku 2017 okolo 144 000 ľudí. Ich platy sa odvíjajú podľa platových tarifov. V marci 2017 existovala ešte veľká skupina ľudí, ktorých tabuľkové platy sú nižšie ako minimálna mzda. Išlo napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov. Odbory kritizujú vládu aj v súčasnosti, že mnoho ľudí vo verejnej správe nedostáva mzdu, akú štát prikazuje vyplácať napríklad súkromným zamestnávateľom. Kým vláda hovorí o približne 900 takýchto pracovných úväzkoch, KOZ odhaduje číslo výrazne vyššie. „Ide o približne 27-tisíc zamestnancov,“ tvrdí Uhlerová z najväčšej odborovej organizácie v krajine.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny pre web aktuality.sk potvrdil, že do konca roka vypracuje zmenu tabuľkových platov, aby neboli pod minimálnou mzdou, ktorá by sa podľa premiéra Roberta Fica mala budúci rok zvýšením ešte viac priblížiť k hranici 500 eur. 

…je ich 60, tých opatrení, keby som to chcel zhrnúť, je zvýšenie čistých príjmov a či už sú to príplatky za prácu v noci alebo za prácu cez víkendy, cez sviatky alebo 13-ty, 14-ty plat alebo 13-ty dôchodok, minimálna mzda. To všetko sú opatrenia, ktoré smerujú k zvýšeniu čistého príjmu ľudí (…).

Podľa správy portálu Pravda z 13. septembra 2017 koalícia aktuálne rokuje spolu o 60 opatreniach zameraných na zlepšenie životnej úrovne ľudí. K novým opatreniam, ktoré sa doplnia do vládneho programu, sa vládne strany Smer-SD, Most – Híd a SNS vrátili po podpise dodatku ku koaličnej zmluve, ktorým sa skončila letná vládna kríza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Spomínané návrhy sociálnych opatrení vlády obsahuje aj pôvodné programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 - 2020, avšak ich počet je výrazne menej ako 60. Aktuálne programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 - 2020 (.pdf) sa delí na päť kapitol. Tretia kapitola "Plynule pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny" sa zaoberá aj sociálnymi opatreniami. Otázkou úpravy mzdy sa však zaoberá len minimálne; k téme uvádza nasledovné dve vety: "Pre ochranu dôstojnosti práce bude vláda naďalej presadzovať primerané zvyšovanie minimálnej mzdy, rešpektujúc zákonné kompetencie sociálnych partnerov. V súlade s Ústavou SR podporí uplatňovanie kolektívneho vyjednávania najmä pri mzdových požiadavkách s cieľom zabrániť škodlivému konkurenčnému boju založenému na znižovaní mzdových a ostatných pracovných podmienok a podporiť všeobecný rast platov v slovenskom hospodárstve, ktorý povedie jednak k zvyšovaniu životnej úrovne pracujúcich a jednak k zvýšeniu kúpyschopnosti domácností ako dôležitého faktora udržateľného ekonomického rastu." 

Vplyvom nedávnej koaličnej krízy sa však uvažuje o ďalších sociálnych opatreniach. Na oslavách Sviatku práce v Nitre predstavil predseda vlády Robert Fico niekoľko návrhov na zmeny v Zákonníku práce, ktoré uvádza aj Podmanický vo svojom výroku. Medzi ne patrí zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá by sa v roku 2018 mala priblížiť k sume 500 eur, pričom v roku 2019 by už mala byť na úrovni 500 eur. Fico tiež prisľúbil úpravu príplatku za nočnú prácu na 50 % z minimálnej mzdy (dnes je to 20 %), zaviesť stopercentný príplatok za prácu počas víkendov a na rovnakú úroveň zvýšiť príplatok za prácu počas sviatkov (dnes je to 50 % z priemerného zárobku zamestnanca).

Predseda koaličnej Slovenskej národnej strany Andrej Danko dlhodobo presadzuje zavedenie tzv. trinásteho platu a tento krok bol aj jednou z podmienok vyriešenia spomínanej koaličnej krízy. V súčasnosti sa Danko síce vyjadril, že zavedenie trinásteho platu je v koalícii už predbežne dohodnuté. Dodnes však neexistuje písomné potvrdenie uvedenej dohody, a tak ju, podobne ako Podmanickým spomínané tvrdenie o 60 opatreniach na zlepšenie životnej úrovne občanov, nemožno overiť. Rovnako tak nemožno spoľahlivo overiť postup koalície v zavádzaní prípadného štrnásteho platu alebo trinásteho dôchodku, ktorý však bol v rovine úvah už počas druhej vlády Roberta Fica a mal byť súčasťou tzv. tretieho sociálneho balíka.
Medzi hlavné ukazovatele prosperity našej ekonomiky radíme HDP a nezamestnanosť. Podľa EUROSTAT-u (.pdf, s. 2),v prvom štvrťroku 2017 vzrástla slovenská ekonomika medziročne o 3,1 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti prvému štvrťroku 2016 o 3,1 % a oproti štvrtému štvrťroku 2016 o 0,8 %, avšak tento výsledok nemožno označiť za historicky najlepší (najlepšiu hodnotu dosiahla naša ekonomika v roku 2007). Avšak v roku 2016 SR dosiahla najvyššiu efektívnu daňovú sadzbu DPH od začiatku roku 2007, v hodnote 15,12 %. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (.xlsx, list 1), miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste tohto roka úroveň 6,54 %. V porovnaní s júlom 2017, keď bola na úrovni 6,70 %, klesla o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 2,89 p. b. Nakoľko nemôžme presne určiť na ktoré parametre myslel poslanec NR SR, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje vývoj HDP a miery nezamestnanosti podľa údajov Národnej banky Slovenskej republiky a EUROSTAT-u.

Podľa pracovného dokumentu Európskej komisie (.pdf, s. 7) z februára 2017, reálny HDP na obyvateľa meraný na základe kúpnej sily vzrástol v roku 2015 na úroveň 77 % priemeru EÚ oproti 71 % v roku 2008. Nárast životnej úrovne môžeme vidieť aj zvyšovaní platov. V roku 2010 bola priemerná mesačná mzda 769 eur a o 6 rokov neskôr, teda v roku 2016 bola priemerná mesačná mzda 912 eur.  

…my hovoríme, že by sme mali prejsť postupne na daňové bonusy pre ľudí, ktorí vychovávajú deti, najmä tí, ktorí pracujú, aby dostávali väčšie daňové bonusy a menej by sa pridávalo potom rodinných prídavkov. Takže tento mechanizmus, ktorý je nastavený, chceme modifikovať (…).

Daňový bonus predstavuje zvýhodnenie na vyživované dieťa, ktoré žije v domácnosti s daňovníkom, pričom nárok na jeho uplatnenie má daňovník, ktorý je zamestnancom alebo podnikateľom či samostatne zárobkovo činnou osobou (s definovanou minimálnou výškou zdaniteľných prijímov). Keďže tento bonusový systém už v slovenskej legislatíve existuje od roku 2003, bolo by zavádzajúce naznačovať, že strana SNS deklaruje záujem o postupný prechod k týmto daňovým úľavám. V programe SNS na rok 2016 – 2020 sa navyše nenachádza žiadna zmienka o daňovom bonuse v súvislosti s dieťaťom, taktiež sa nespomína ani v programovom vyhlásení vlády na rok 2016 – 2020. Návrh spomínaného mechanizmu (viac bonusov a menej rodinných prídavkov) nie je zverejnený na stránkach SNS, rovnako sa nespomína ani v relevantných médiách. Nie je možné dohľadať, že by strana SNS "hovorila" o problematike daňového bonusu, ako naznačuje jej podpredseda. Výrok Jaroslava Pašku preto môžeme hodnotiť ako neoveriteľný.

Ako uvádza webová stránka Finančnej správy SR, v súčasnosti sa nárok na daňový bonus, podľa ustanovanie § 33 zákona NR SR č. 595/2003 Z. z. o dani z prijímov v znení neskorších predpisov, "...uplatňuje na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona NR SR č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa; pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu."..."Nárok na daňový bonus má každý daňovník, ktorý dosiahne: tzv. aktívne prijímy za zdaňovacie obdobie r. 2017 aspoň vo výške 2 610 eur, a to z prijímov zo závislej činnosti (zo zamestnania) alebo z prijímov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ... vyživuje vo svojej domácnosti dieťa – vlastné, osvojené, dieťa manžela/ky, v náhradnej starostlivosti, ktoré sa považuje za nezaopatrené podľa zákona o prídavku na dieťa, ... preukáže sa príslušnými dokladmi."

Vzhľadom na to, že sa suma daňového bonusu "...každoročne upravuje v závislosti od zmeny súm životného minima a od 1. júla 2016 je suma životného minima stanovená na 198,09 eur mesačne, daňový bonus na rok 2017 zostáva vo výške 21,41 eur na mesiac (256,92 eur ročne)".

Podľa definície zákona je teda daňový bonus pre ľudí, ktorí vychovávajú deti a sú zároveň zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činní, uzákonený už od roku 2003. V dokumente SNS "Volebný program pre silný štát 2016 – 2020" (.pdf) sa nenachádza zmienka o daňových bonusoch v súvislosti s dieťaťom či o rodinných prídavkoch. Taktiež v Programovom vyhlásení vlády na roky 2016 – 2020 (.pdf) nie sú takéto návrhy či opatrenia spomenuté.

Téme zvýšenia daňového bonusu sa však venuje, alebo sa v minulosti venovalo, niekoľko parlamentných strán.
V prepise relácie Rádiožurnál Slovenského rozhlasu 15. januára 2016 (12.00; por. 4/16) spomínal zvýšenie daňového bonusu na dieťa Igor Matovič, predseda strany OĽaNO-Nova: "Chceme zaviesť 50-percentnú daň z príjmu bankám, bohatým energetickým monopolom a z tohto chceme zvýšiť daňový bonus na každé dieťa na 500 eur ročne". Simona Petrík, v čase relácie poslankyňa za #Sieť, v relácii spomenula "...zvýšenie daňového bonusu na dieťa o 120 eur."

Návrh na zvýšenie daňového bonusu na dieťa navrhol podľa informácií z TASR z 23. novembra 2016 opozičný nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. V jeho pozmeňovacom návrhu uvádza zvýšenie nezdaniteľného minima pre každého pracujúceho, "...čím sa každému pracujúcemu znižuje daň a zvyšuje daňový bonus z 19,32 eura na 32 eur. Spolu to znamená, že rodina by na daniach ušetrila spolu 125 eur ročne...". Navyše dodáva, že: "V tejto vládnej koalícii nie je nikto, kto by sa zastal bežných pracovitých ľudí. Nikto v koalícii sa o 85 % pracujúcich nestará. Daňový bonus na dieťa nebol výraznejším spôsobom valorizovaný." Článok ďalej uvádza reakciu ministra Petra Kažimíra (SMER-SD), ktorý návrh odmieta podporiť.

Systematicky a dlhodobo sa reforme odvodových bonusov venuje strana SaS, návrhy približuje na svojich webových stránkach i blogoch. Odvodový bonus v navrhovanej forme by nahrádzal všetky dnešné sociálne dávky, pričom by zvýhodňoval občanov, ktorí majú i iný príjem ako štátne dávky (teda napríklad zamestnancov). Podrobnejšie návrh vysvetľuje expert SaS Peter Cmorej na svojom blogu.
SNS ako jediná koaličná strana skutočne prišla s návrhom 13. a 14. platu pre zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v jednej firme minimálne jeden rok. Návrh (aj to len 13. platu) sa prvýkrát objavuje v marci 2017, nakoľko nejde o začiatok roka, hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Jaroslav Paška návrh opatrenia z dielne SNS v diskusii prezentuje ako opatrenie, ktoré vzniklo ešte pred vypuknutím koaličnej krízy spôsobenej vypovedaním koaličnej zmluvy stranou SNS v auguste 2017. Moderátor Branislav Dobšinský uvádza ako pozitíva tejto koaličnej krízy "refreshnutie požiadaviek" a vznik nových návrhov všetkých vládnych strán, Paška a poslanec Smeru - SD Ján Podmanický ale odmietajú toto tvrdenie a zdôrazňujú, že strany svoje opatrenia prezentovali ešte pred vypuknutím krízy, čím vyvracajú to, že by išlo o nové návrhy.

SNS prvýkrát predstavila myšlienku povinného 13. platu 10. marca 2017 ako súčasť nového sociálneho programu, tento plat mal byť navyše oslobodený od daní a odvodov, návrh neskôr viackrát upravila. Napriek tomu, že bol Robert Fico spočiatku ochotný diskutovať o tomto návrhu a považoval ho za podnetný, SNS napokon nedokázala 13. a 14. plat na koaličnej rade presadiť ako povinný, ostal iba v rovine dobrovoľnosti.