Boris Kollár a Peter Žiga na TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

„Keď sa chcete vyjadrovať k ekonomickým témam, tak si to naštudujte,”vravel Peter Žiga (Smer-SD) šéfovi parlamentu Borisovi Kollárovi (Smer rodina). „Keby ste boli skutočne zodpovedný (ekonóm) a nie, prepáčte, mi hochštapler,” vracal naspäť Kollár. Posledná májová diskusia TA3 mala grády.

 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Nie, všetko sa bude otvárať. Dokonca aj cestovať sa bude. Budete môcť ísť na dovolenky, aj keď bude núdzový stav. Ten núdzový stav akurát hovorí, že v prípade, že udrie tá druhá vlna, nebude musieť rýchlo bežať niekde zasadať vláda a prijímať tento a už bude môcť len začať robiť konkrétne opatrenia.

Núdzový štát dáva štátu právomoci, ktorými môže výrazne zasahovať do občianskych práv a slobôd. Preto môže byť vyhlásený iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Už samotná možnosť, že štát takúto právomoc v tomto momente má, môže mať vplyv na rozhodovanie sa, správanie sa a prežívanie občanov - napríklad na zdravotníkov, ktorých sa týka najviac. Tvrdenie Borisa Kollára, podľa ktorého vyhlásenie núdzového stavu „akurát” hovorí, že vláda bude môcť v prípade vzniknutej potreby rýchlo robiť opatrenia a naznačuje, že dopad na občanov to mať nebude, preto hodnotíme ako zavádzajúce. 

Núdzový stav

Zákon hovorí, že počas núdzového stavu má štát právomoc výnimočnou mierou zasahovať za občianskych slobôd. 

Môže „uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti…”

Môže obmedziť nedotknuteľnosť obydlia, aby v ňom ubytovala evakuované osoby; môže obmedziť slobodu pobytu a pohybu zákazom vychádzania či zakázať štrajk. 

Núdzový stav platí na Slovensku od 15. marca 2020, môže platiť najviac 90 dní. V praxi sa dotkol najmä (najprv len časti) zdravotníkov. Vláda im uložila pracovnú povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcich sa na území okresov v územných obvodoch, v ktorých bol vyhlásený núdzový stav.”

Dotknutí zdravotníci tak nemohli odmietnuť prísť do práce, vláda ich mohla presúvať medzi pracoviskami podľa toho, kde by ich potrebovala. 

Uvoľňovanie opatrení

Vláda od začiatku júna uvoľnila limity pre hromadné podujatia akéhokoľvek typu (od 10. júna budú povolené do 500 ľudí) a verejné stravovanie. Môžu otvárať fitness centrá aj kúpaliská. 

V čase vysielania relácie - t.j. k 31. máju 2020 - politici tiež hovorili, že hľadajú cesty, ako občanom umožniť dovolenkovať pri mori. 

Zámer otvoriť hranice pre turistov deklarovalo viacero prímorských krajín - medzi nimi Taliansko a Španielsko.

A ten nárast (nezamestnanosti, pozn.) za posledný mesiac je 1,5 % je enormný a nikdy v histórii taký nebol a to sú tí pracovníci, ktorí pracovali v službách a my sme im na 2 či 3 mesiace zatvorili prevádzky.

Medzi marcom a aprílom vzrástla nezamestnanosť o 1,38 p.b., čo je najväčší nárast v histórii Slovenska. K tomuto vysokému číslu prispeli aj prepustení pracovníci v službách. Aj napriek odchýlke v údaji a faktu, že k nárastu prispeli nielen pracovníci v službách, hodnotíme tvrdenie Petra Žigu ako ešte pravdivé.

Miera evidovanej nezamestnanosti narástla medzi marcom a aprílom 2020 o 1,38 percentuálneho bodu na 6,57%, čo je podľa NBS najväčší medzimesačný nárast v slovenskej histórii.

K tomuto nárastu prispeli aj pracovníci v službách. Podľa údajov ÚPSVaR pracovalo (predtým než sa stali nezamestnanými) najviac ľudí práve v službách a obchode (.xls, Tab7.) 

Podľa analytikov NBS dochádza k prepúšťaniu najmä v priemysle, obchode, ubytovacích a stravovacích službách.

Prvé prevádzky vláda zatvorila 16. marca, výnimku dala len niektorým. Otváranie ekonomiky prebiehalo nateraz v troch fázach -  22. apríla, 6. mája a 3. júna. Niektoré predajne tak boli zavreté len” niečo vyše mesiaca (37 dní), iné dlhšie.

Viete dobre, že v súčasnosti je minimálna mzda na úrovni 580 EUR a bol tam nastavený taký automat, že sa to vypočítava podľa priemernej mzdy a tá sa určuje 2 roky dozadu.

Minimálna mzda je pre rok 2020 stanovená na 580 eur mesačne resp. 3,33 eur na hodinu. Od roku 2021 však budú platiť nové pravidlá.

Na výške minimálnej mzdy sa podľa nich majú dohodnúť zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Ak sa im to nepodarí, prerokuje ju Hospodárska a sociálna rada SR. 

Ak ani tá neuspeje, výška minimálnej mzdy bude na úrovni 60% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé.

Keď sa to schvaľovalo, ten rozpočet ešte bol pred covidom a pred pandémiou a 400 000 000 (výdavky na 13. dôchodok, pozn.), ktoré nie je kryté,

Predpokladané výdavky na 13. dôchodky nie sú vo výške 400 miliónov - ale vo výške 430 až 440 miliónov eur. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé.

Parlament schválil štátny rozpočet na rok 2020 3. decembra 2019. Prvý prípad zápalu pľúc neznámeho pôvodu v čínskom Wuhane Svetová zdravotnícka organizácia zaregistrovala 31. decembra 2019. Pandémiu vyhlásila v marci 2020.

Zákone o štátnom rozpočte na rok 2020 nepočítal s trinástymi dôchodkami. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich výdavkoch rátalo s vianočnými príspevkami dôchodcom vo výške 152 miliónov eur. Trináste dôchodky ich mali nahradiť.

Predkladatelia 13. dôchodkov odhadovali výdavky s nimi spojené na 442 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta so 432 miliónmi eur ročne.

Berte to, takže my sme zvýšili o 8 % dôchodky dôchodcov, len sa im to nerozpočítavalo po každom mesiaci, ale je to taká separátna dávka, ako trinásty dôchodok.

Výška tesne pred voľbami schváleného 13. dôchodku závisí od priemerného mesačného dôchodku. V roku 2020 by to malo byť 460 eur. Spôsob schválenia 13. dôchodkov - v skrátenom legislatívnom konaní - napadla prezidentka na Ústavnom súde. 

Ak by bola štát túto sumu nevyplácal dôchodcom jednorázovo ale rozdelil by ju na 12 mesiacov, priemerný dôchodok by v roku 2020 vzrástol asi o 8 percent. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako pravdivé.