Kollár a Bugár v RTVS

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu 4. februára boli hostami relácie O 5 minút 12 podpredseda NR SR Béla Bugár (MOST-HÍD) a poslanec NR SR Boris Kollár (SME RODINA). Hlavnými témami diskusie boli mimo iné dohoda v koalícii o uvolnení dodatocných zdrojov na rekonštrukcie internátov a na podporu polnohospodárom, riešenie situácie okolo osemrocných gymnázií alebo aj nastavenie parametrov pripravovanej exekucnej amnestie. Ak chcete vediet ako presne používali fakty a štatistické údaje, precítajte si našu analýzu. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

… 960 tisíc fyzických osôb má exekúcie a 59 tisíc právnických. Z tých 950 tisíc fyzických osôb máte 450 tisíc takých, ktorí majú viac ako len jednu exekúciu. Dokonca aj to je možné povedať, že takých, ktorí majú viac ako šesť exekúcií, je 134 tisíc. A takých, ktorí majú viac ako desať exekúcií, je 50 tisíc…

Podľa údajov dostupných na webe Slovenskej komory exekútorov z 12. októbra 2017 exekúcií v súčasnosti na Slovensku čelí 968 986 fyzických osôb, pričom jedna osoba bojuje aj s viacerými exekučnými konaniami naraz. Z toho viac ako polovica tohto počtu, presne 517 908 osôb, rieši jedno exekučné konanie. Teda viac ako jednu exekúciu má 451 078 osôb. 26 255 osôb sa musí vysporiadať so šiestimi exekúciami naraz a  po sedem a viac exekúcií je evidovaných na 107 141 ľudí. Z toho vyplýva, že šesť a viac exekúcii má 133 396. Z dostupných zdrojov nevieme určiť, či skutočne čelí viac ako desiatim exekúciám 50 tisíc ľudí, taktiež nie známy ani počet právnických osôb, ktorí čelia exekúciám. Oficiálna štatistika o počte právnických osôb s exekúciou nie je dostupná. Momentálne čakáme na oficiálne vyjadrenie Slovenskej komory exekútorov. Výrok hodnotíme zatiaľ ako neoveriteľný. 

Podľa posledných dostupných štatistík Ministerstva spravodlivosti SR za rok 2016 (.pdf, s.2), bolo na Slovensko 3 387 603 nevybavených exekúcií. Ich počet sa pravdepodobne navýšil počas roku 2017 a v súčasnosti aj ministerka spravodlivosti uvádza, že počet exekučných konaní je 3,7 milióna. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.  
Podľa údajov dostupných na webe Slovenskej komory exekútorov z 12. októbra 2017 exekúcií v súčasnosti na Slovensku čelí 968 986 fyzických osôb, pričom jedna osoba bojuje aj s viacerými exekučnými konaniami naraz. Z toho viac ako polovica tohto počtu, presne 517 908 osôb, rieši jedno exekučné konanie. Na 152 154 ľudí sú vedené po dve exekúcie, trom konaniam súčasne čelí spolu 79 243 fyzických osôb. Po štyri exekúcie má 50 732 ľudí, voči ďalším 35 553 sa vedie po päť exekučných konaní a 26 255 osôb sa musí vysporiadať so šiestimi exekúciami naraz. Po sedem a viac exekúcií je evidovaných na 107 141 ľudí. Na Slovensku je aj fyzická osoba, ktorá čelí dokonca aj 144 prebiehajúcimi exekučnými konaniami.,
V súvislosti s uvedeným počtom exekúcií sformuloval kritiku prezident Slovenskej komory exekútorov, Miroslav Paller podľa ktorého: "čísla z Centrálneho registra exekúcií dávajú presnejší obraz o stave exekúcií na Slovensku, ktorých je výrazne menej, ako je mediálne skloňované číslo 3,7 milióna". 

Mali sme pred rokom konferenciu spravodlivý štát, kde sme jasne pomenovali, s HDP, koľko sa na Slovensku vyčleňuje pre platy, je to do 40%, 39%. V Nemecku je to cez 50%, dokonca Chorváti dávajú 47%, z toho sme jasne vypočítali, že keby sa to spravodlivo prerozdelilo, tak by mohli platy reálne ísť až o 200 eur hore

Boris Kollár hovoril o Programovej konferencií STAROSTLIVÝ ŠTÁT, ktorá sa konala 20. mája 2017 a na základe vybraných ekonomických ukazovateľov prezentovala stav Slovenskej republiky. Uvedené údaje sú zhodné s údajmi Eurostatu z roku 2016. Po následnom prepočítaní navýšenia mesačnej mzdy v prípade zvýšeného percentuálneho podielu HDP venovaného na zamestnancov, hodnotíme výrok ako pravdivý. 

V časti Príklady spravodlivého prerozdelenie HDP dokument prezentuje prerozdelenie HDP v Nemecku, Dánsku, Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku. Dokument tvrdí, že: "V sociálne spravodlivom štáte je to tak, že najviac HDP ide zamestnancom, menej firmám a najmenej vláde." (.pdf, str. 15) Uvedené grafy jednotlivých krajín potom zobrazujú, že v Nemecku je zamestnancom prerozdelených 51 % HDP, v Dánsku je to to 53 % HDP, v Slovinsku 50 % HDP je venovaných zamestnancom, v Chorvátsku 47 % HDP, a na Slovensku 39 % HDP je prerozdelených zamestnancom. (.pdf, str. 15-17) 
Téme prerozdeľovania HDP zamestnancom sa Demagog.SK venoval už v decembri 2017, práve v súvislosti s výrokom Borisa Kollára. Podľa prieskumu Eurostatu dosiahlo Slovensko v roku 2016 hodnotu 39,3 % HDP čo znamená, že z celkového HDP Slovenska hrubé mzdy zamestnancov tvorili 39,3 %. Podľa údajov Eurostatu dosiahlo v roku 2016 Nemecko 50,8 % HDP, Dánsko 52,3 % HDP, Slovinsko 49,3 % HDP, a Chorvátsko 46 % HDP.
V dokumente Starostlivý štát pre dolných 5 miliónov ľudí na Slovensku, hnutie Sme rodina uvádza, že ak by sa zvýšilo prerozdelenie HDP zamestnancom, narástli by mesačné mzdy v čistom o 200 eur. Výpočet tejto hodnoty spočíva vo vydelení sumy 9 miliárd (rozdiel medzi 39 % HDP a navrhovaným 50 % HDP) počtom pracujúcich ľudí ročne, čiže 2,5 milióna. Výsledkom je suma 300 eur, čo po odpočítaní daní a odvodov podľa hnutia Sme rodina, predstavuje nárast čistej mzdy o 200 eur. (.pdf, str. 26) 
Podľa údajov svetovej banky dosiahlo Slovensko 
v roku 2016 HDP v hodnote 86,769 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 69,873 miliárd eur. Ak počítame s 50 % prerozdelením HDP medzi zamestnancov, tak na platy by bolo použitých približne 34,9 miliárd eur. Ak počítame so súčasným 39 % prerozdelením, tak na platy by bolo použitých približne 27,2 miliárd eur, čo je rozdiel 7,7 miliardy eur. Podľa Štatistického úradu bolo v roku 2016 zamestnaných takmer 2,5 milióna občanov (presnejšie 2 492 100). Ak použijeme rovnakú metodiku ako hnutie Sme rodina, a vydelíme rozdiel 50 % a 39 % HDP počtom pracujúcich občanov, dostaneme hodnotu 3 080 čo po následnom vydelení číslom 12 (počet mesiacov v roku) dáva výsledok 256. To je suma o ktorú by sa (v hrubom) zvýšila mesačná mzda ak by sa zvýšil podiel prerozdelenia HDP zo súčasných 39 % na 50 %. 

…ste spomínali tu exekučnú amnestiu, viete, pred dvomi rokmi, keď sme prišli, ako strana nová, (…) priniesli sme tému exekučnú amnestiu.

Exekučná amnestia pojednáva o tom, že po zaplatení dlhu by mali byť občanovi odpustené úroky z omeškania i poplatky a správca pohľadávky by mal následne na to podať návrh na zastavenie exekúcie. V roku 2016 sa exekučná amnestia stala témou Borisa Kollára a jeho hnutia Sme rodina. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Podľa Kollára sme si „vytvorili po 27 rokoch armádu finančných otrokov, vystriedalo sa tu veľa vlád, nikto nemyslel na ľudí (...) Keď vieme oddlžiť banky, oligarchov, je našou povinnosťou oddlžiť aj bežných ľudí,“ dodal. Podľa neho si každý človek musí svoje reálne dlhy voči Sociálnej či zdravotnej poisťovni zaplatiť. Avšak zákonom chcel umožniť, aby boli ľuďom odpustené trovy, ktoré si inštitúcie priratúvajú k dlhu.

Poslanci hnutia Sme rodina neúspešne navrhovali zakotviť exekučné amnestie. Návrh však v septembri 2016 neprešiel do druhého čítania: "Navrhovalo, aby po zaplatení dlhu boli občanovi odpustené úroky z omeškania a poplatky a správca pohľadávky by podal návrh na zastavenie exekúcie. Zákon o exekučnej amnestii mal tiež stanoviť výšku pohľadávky občana SR voči správcovi pohľadávky nepresahujúcu 10-tisíc eur bez príslušenstva."
Exekučné amnestie sú znovu diskutovanou témou, ktorú priniesla ministerka Žitňanská. Opatrenia pritom majú byť rozoberané nielen v rámci koalície, ale aj opozície či za súčinnosti Sociálnej poisťovne. Ministerka spravodlivosti už v roku 2016 hovorila o zásadných zmenách a reforme, ktoré sa týkajú exekúcií.  

…v roku 2016 ten plat zamestnanca bol, minimálne ak počítame, 344 eur, v roku 2017, alebo teda porovnávame február, 397 eur, so všetkým, to znamená ročne o 630 eur dostane viac.

Čistý príjem zamestnanca s minimálnou mzdou sa pri neuplatnení
odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie vyšplhal v roku 2016 na 344,31 eur. V roku 2017 dosiahla minimálna mzda bez uplatnenia odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie výšku 365,36 eur. Suma 397,35
eur predstavuje čistú minimálnu mzdu od 1. januára 2018. Čistá mzda u
zamestnanca, ktorý si neuplatňoval odpočítateľnú položku na zdravotné
poistenie a ani si ju uplatňovať nebude, sa v roku 2018 v porovnaní s
rokom 2016 mesačne zvýšila o 53,04 eur. Ročne si teda prilepší o 636,48
eur. Napriek tomu, že podpredseda NR SR porovnával minimálnu mzdu z roku 2016 a 2018 a nie roky 2016 a 2017, výrok hodnotíme ako pravdivý.