Kollár a Bugár v O 5 minút 12

O 5 minút 12, Jozef Hajko

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

A dokonca sestry nie sú spokojné s tými 16%, dvojnásobok by chceli, však včera prebehla táto správa.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SaPA) vydala 1. októbra 2018 vyjadrenie k tlačovej konferencii ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej a ministra financií Petra Kažimíra z 28. septembra 2018, na ktorej ohlásili navyšovanie platov zdravotných sestier o 16 % na nasledujúci rok. SaPA hodnotí pozitívne snahu Ministerstva zdravotníctva zvýšiť platy, no 16% nepovažuje za nedostatočnú sumu na to, aby to zastavilo odliv zdravotných sestier do zahraničia. Za uspokojivé by považovali zvýšenie hrubej mzdy na úroveň 1 600 eur (približne 1 180 čistej mzdy, pozn.). Ak pri súčasnom nastavení sestrám pribudne k platu podľa Kažimíra zhruba od 100 do 130 eur, dvojnásobným
zvýšením by sa platy sestier (v súčasnosti 739-876 eur, pozn.) priblížili k požadovanej sume. Výrok napriek odchýlke hodnotíme hodnotíme ako pravdivý.
Ministerka zdravotníctva potvrdila ešte v apríli 2018, že o zvyšovaní platov zdravotných sestier sa rokuje. Vtedy sa hovorilo o 10 %-nom zvýšení, ktoré by malo byť súčasťou vládneho sociálneho balíčka. K tomuto predbežnému návrhu sa vyjadrila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, ktorá navýšenie pokladala za nízke. Podľa člena prezídia SaPA Milana Laurinca to "nezabezpečí to, aby základná zložka mzdy sestry alebo pôrodnej asistentky bola na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve" (1002 eur, pozn.). Komora sestier sa takisto obávala, že aj keby sa oficiálne zvýšila základná mzda, reálne platy by im stúpnuť nemuseli, lebo by im napríklad odrátali pohyblivú či nenárokovateľnú zložku mzdy.

Podľa najnovších informácií sa rozpočet rezortu zdravotníctva pre rok 2019 navýši až o 300 miliónov. Zdravotníctvo bude mať najlepší rozpočet v histórii Slovenska,“ povedal minister Kažimír. „Prvý raz bude disponovať sumou vo výške 5,2 miliardy eur, vrátane peňazí z poisťovní a zo štátneho rozpočtu. Medziročný nárast rozpočtu rezortu je vyše 300 miliónov eur, teda o 6,2%. Zvyšujeme aj prostriedky na rekonštrukcie a investície, zo 70 na 100 miliónov ročne,“ dodal.

Platy sestier, pôrodných asistentiek a sanitárov sa majú tarifne zvýšiť od januára budúceho roku o 10 %. Informovala o tom Kalavská po tom, čo sa oba rezorty dohodli o navýšení rozpočtu pre zdravotníctvo v roku 2019. "Sestra - špecialistka bude mať zvýšenie platu až o 16 percent od 1. januára 2019. V čistom by jej na výplatnú pásku malo pribudnúť zhruba od 100 do 130 eur. Na platy zdravotníckeho personálu pôjde viac o 200 miliónov eur", uviedla Kalavská. V súčasnosti sa základný plat zdravotnej sestry pohybuje od 739 do 876 eur.

Ľudia veria polícii iba na 37% (…) Ja by som len nakrátko chcel zareagovať, v rámci V4 sme na tom najhoršie. Na Slovensku dôveruje polícii 38%, v Českej republike je to 67%, Maďari 66% a Poliaci 53%. Viete, tá nedôvera voči inštitúcii, voči polícii, vzniká naozaj v desiatkách rokov, to nie je dnes, ja len, to, čo sa stalo pred siedmimi mesiacmi, to proste niečo vyvrcholilo…

Percentuálne hodnoty dôvery v políciu, ktoré vo svojom výroku použil Boris Kollár, sa s malými odchýlkami zhodujú s údajmi uvedenými v prieskume Eurobarometer z roku 2018. Na Slovensku polícii dôveruje 38 % obyvateľov, v Česku 67 %, v Maďarsku 65 % a v Poľsku 53 % občanov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Polícii SR na základe údajov európskeho barometra (.pdf, s .41) z roku 2018 dôveruje 38% respondentov. Oproti meraniam z roku 2017 (.pdf, s. 38) je to pokles o 5 percentuálnych bodov. V Českej republike polícii dôveruje 67% občanov, v Maďarsku 65% a v Poľsku 53%. Eurobarometer (.pdf, s. 48) z roku 2016 ukazuje, že aj v tomto roku bola dôvera v políciu v rámci krajín V4 najnižšia práve v Slovenskej republike. 

Podľa článku uverejneného anglickou verziou Denníka Sme (The Slovak Spectator) tohtoročný pokles dôvery v políciu nastal aj kvôli vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Podobný výrok Borisa Kollára Demagog.SK už overoval 25. marca 2018.
 

…povedzme si, v roku 2016. Akú mala polícia dôveryhodnosť? Skoro 50%. O koľko klesla? A práve teraz, keď od tej doby, samozrejme, máme tu politikov, ktorí neustále útočia, a zoberte si napríklad. No však hovorím, že skoro 50%.

Na základe údajov Eurobarometra polícii v roku 2016 verilo 47% Slovákov, kým v roku 2018 jej verilo 38% respondentov. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý. 

Hodnota dôvery v políciu bola podľa Eurobarometra (.pdf, s. 36) v roku 2016 na úrovni 47%. Eurobarometer z roku 2018 (.pdf, s. 41) ukazuje pokles dôvery v políicu v Slovenskej republike o 9 p.b. ( na úroveň 38%). 

Spomedzi krajín V4 je dôvera v políciu dlhodobo najnižšia práve na Slovensku. Kým v ostatných krajinách dochádza k nárastu (s výnimkou Maďarska, kde dôvera v minulom roku mierne poklesla), na Slovensku došlo k výraznému poklesu dôvery v políciu.

Keď sa pozrieme späť, čo hovoril pán predseda pred pár rokmi, keď bol v opozícii, tak hovoril to isté, a dokonca nabádal, že musíme zvrhnúť vládu a musíme tam, musíme uchopiť moc a tieto veci…

Boris Kollár má pravdepodobne na mysli výrok Roberta Fica ešte z októbra 2003, keď sa na adresu vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu vyjadril: „Je zbytočné opakovať, že predseda vlády SR, by mal odstúpiť. On nikdy neodstúpi sám. Jeho treba deložovať. A my urobíme všetko preto, všetko preto, aby tento proces nastal čo najrýchlejšie..." Aj keď Fico nepoužil priamo výraz zvrhnúť, ale pojem deložovať, ktorého interpretácia môže byť aj v zmysle deportovať (násilne vysťahovať-  deportovanie z politických príčin ), vyjadrenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé, keďže už v júni 2003 Fico inicioval referendum na vypísanie predčasných volieb.

O odvolanie vtedajšej vlády sa v roku 2003 Robert Fico, ako opozičný poslanec, pokúšal prostredníctvom predčasných parlamentných volieb. Už v marci 2003 zvolal Fico mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej tvrdo kritizoval vtedajšie vládnuce strany. V júni 2003 začal hovoriť o predčasných voľbách do Národnej rady. Bol si vedomý neúspechu cestou vyslovenia nedôvery v parlamente, preto vyjadril podporu petícií za vypísanie referenda o predčasných voľbách organizovanou Konfederáciou odborových zväzov Slovenska, ktorá sa tiež usilovala o vyhlásenie predčasných volieb. K podpore o vypísanie referenda sa pripojila aj Komunistická strana Slovenska, ktorá sa v tom čase nachádzala aj v parlamente.
Svoje vtedajšie kroky Fico taktiež obhajoval slovami: „Je to legitímny nástroj každej opozície, ktorá s vládou nie je spokojná.“
V apríli 2004 sa súčasne s prvým kolom prezidentských volieb konalo i referendum, v ktorom sa občania mali vyjadriť k predčasným voľbám. Účasť na referende bola 35,8 %, platné nebolo. Následne po neúspechu Fico vyhlásil: "Domnievam sa, že aj tak dôjde k obrovskému útoku na pána Dzurindu zvnútra vládnej koalície. Pretože pán Dzurinda je zapojený do rôznych škandálov a je už neakceptovateľný."