Koaličná kríza: Blaha a Krúpa v Slovenskom rozhlase

, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

„Tomuto sa povie nulová sebareflexia,” hovoril 13. marca 2021 Ľuboš Blaha (Smer-SD) poslancovi Jurajovi Krúpovi (OĽaNO). Diskutovali o kríze v koalícii, zvládaní pandémie a ekonomike.

——-

Factcheck relácie bol podporený z programu ACF – Slovakia v rámci projektu „S Demagógom proti demagógii medzi mládežou“, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti  Bratislava a Karpatskou nadáciou“. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Čo sa týka AstraZenecy, ani jeden prípad doteraz nebol dokázaný alebo teda súvislosť úmrtia nebola dokázaná.

Viaceré krajiny prerušili v marci očkovanie Astra Zenecou, pretože po očkovaní sa u niektorých - no veľmi malého množstva - pacientov výskytli krvné zrazeniny, pľúcne embólie a trombocytopénie. 

Podľa Európskej liekovej agentúry (EMA) však nič nenaznačovalo, že tieto prípady s vakcínou súviseli s vakcínou. - výskyt prípadov nebol medzi zaočkovanými vyšší ako v bežnej populácii. 

Podobne Svetová zdravotnícka organiácia uviedla, že medzi oćkovaním a zrazeninami nevidí kauzálny vzťah. 

Firma Astra Zeneca po preskúmaní záznamov o desiatich miliónoch zaočkovaných povedala, že výskyt zdravotných komplikácii bol výrazne nižší ako by sa dal očakávať v bežnej populácii. Tvrdenie Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivé.

Ja viem jednu štatistiku, ktorá je z Rakúska, kde AstraZenecou zaočkovali 140 000 ľudí. Z toho boli vedľajšie následky mali traja takého vážnejšieho charakteru.

K 12. marcu rakúsky portál kurier.at uvádza, že lekári zaočkovali Astra Zenecou vyše 130-tisíc ľudí vo veku 20 až 64 rokov. 

V Rakúsku sa k 11. marcu vyskytli tri prípady tromboembolických príhod u osôb zaočkovaných Astra Zenecou. Jedna kvôli krvným zrazeninám zomrela. Európska lieková agentúra však vydala vyhlásenie, že neexistujú indície, podľa ktorých by za trombózu mohla vakcína. 

Odborníci upozorňujú na to, že zrazeniny sú v populácii bežné a ročne nimi trpí jeden človek z tisíca. Oproti tomu na koronavírus v Rakúsku za posledné dva mesiace (ku dňu vysielania relácie) zomrelo približne dvetisíc ľudí. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé.

Pozrite sa do Rakúsko, v rakúskom cestovnom ruchu a v gastre dostáva bežný podnikateľ, ktorý prichádza kvôli uzavretiu podnikov o svoje príjmy 50-80 minuloročných tržieb. K tomu sú mu preplatené kurzarbeity pre zamestnancov, ešte aj fixné náklady. Na Slovensku Slováci nedostávajú nič kvôli tejto vláde…

Môže byť legitímny spor o tom, či Slovensko dáva na pomoc podnikateľom či zamestnancom zasiahnutým pandémiou dosť peňazí - napríklad v porovnaní s Rakúskom. Každopádne ale nesedí, že Slováci „nedostávajú nič”. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Rakúsko

Keď Rakúsko v novembri a decembri nariadilo zatvoriť podniky, spustilo ekonomickú pomoc podnikateľom, ktorých zasiahli pandemické opatrenia. Od štátu dostanú jednorázový príspevok v hodnote 75 percent tržieb z roku 2019. 

V krajine funguje aj tzv. Preklenovacia pomoc. V prvej fáze ňou štát pokrýval fixné náklady firiem a živnostníkov za mesiace jún až august, druhá fáza prispievala na náklady v septembri a decembri, tretí program pomoci sa týka mesiacov november až jún 2021. 

O dotáciu k fixným nákladom sa môžu hlásiť firmy a živnostníci, ktorých tržby v danom období klesli najmenej o 30 percent v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku. Suma preplatených fixných nákladov sa líši od poklesu tržieb, pohybuje sa medzi 40 až 90 percentami. 

Ďalších 12 miliárd eur vyčlenila rakúska vláda na tzv. kurzarbeit pre tamojšie firmy. Zámerom je udržať čo najvyššiu zamestnanosť. Aj zamestnanci, ktorým klesol pracovný čas, dostávajú 80 až 90 percent svojho predchádzajúceho platu.

Slovensko

Na Slovensku fungujú od začiatku pandémie tzv. balíčky pomoci. Od februára do júna tohto roka funguje program Prvá pomoc++. Zahŕňa náhradu mzdy zamestnanca na úrovni 100 percent celkovej ceny práce, príspevok vo výške 330 až 870 eur v závislosti od poklesu tržieb a paušálny príspevok vo výške 360 eur. 

Žiadosť o si môžu podať zamestnávatelia, ktorí museli obmedziť alebo úplne zatvoriť prevádzky či živnostníci, ktorých tržby klesli najmenej o 20 percent. 

Výška príspevku od štátu je odstupňovaná v závislosti od percentuálneho poklesu tržieb oproti predchádzajúcemu roku. 

Súčasťou Prvej pomoci je aj kurzarbeit, koncom februára vláda schválila aj jej trvalú podobu. Opatrenie sa týka zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta. V takom prípade dostanú od štátu preplatenú celú výšku mzdových nákladov. 

Podľa informácií od Ministerstva sociálnych vecí, práce a rodiny dosiahla Prvá pomoc poskytnutá do polovice februára výšku 963 miliónov eur. O pomoc pritom požiadalo viac než 150 tisíc subjektov (.pdf, s. 9). 

Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” 

Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom.

Ale Nemecko, ani Rakúsko nemajú povinné testovanie, to, čo máme na Slovensku… toto nemajú nikde, len na Slovensku a zvyšuje to mobilitu. To hovoria predsa epidemiológovia, že zvyšujú mobilitu.

Povinné testovanie antigénovými testami v rozsahu, aký je na Slovensku, nie je ani v Nemecku ani v Rakúsku. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako ešte pravdivé.

Slovensko

Na Slovensku platí od 8. februára tzv. COVID automat, pre celé územie Slovenska platí čierna, teda najhoršia fáza. Na regionálnej úrovni sa v čase vysielania relácie väčšina okresov (okrem troch) nachádzala v čiernej alebo bordovej fáze. 

V týchto okresoch platí povinnosť preukázať sa negatívnym testom nie starším ako 7 dní. Výnimkou je cesta do najbližších potravín, drogérie, lekárne či cesta k lekárovi alebo na testovanie a pobyt v prírode. Cesta do práce je podmienená sedemdňovým negatívnym testom.

Nemecko

Začiatkom marca nemecká vláda zmenila opatrenia, ktoré zahŕňajú aj novú testovaciu stratégiu. Okrem PCR a antigénových testov vláda nakúpila aj samotesty, ktoré si ľudia robia doma. Pri antigénových testoch sa obyvatelia môžu bezplatne testovať raz týždenne. V prípade pozitívneho výsledku každý nárok na potvrdzujúci PCR test.

Rakúsko

Vo februári zaviedli masové testovanie obyvateľstva aj v Rakúsku, taktiež s použitím PCR a antigénových testov, ale aj samotestov. Testovanie na týždennej báze je povinné pre študentov, pracovníkov a návštevníkov domovov sociálnych služieb a pre návštevu kaderníctiev či kozmetických salónov. Taktiež pre pracovníkov, ktorí prichádzajú do blízkeho kontaktu so zákazníkmi a zákazníkov v prevádzkach s rozlohou menšou ako 10m2.

Vedci z iniciatívy Veda pomáha označili slovenské plošné testovanie za neefektívne a zvyšujúce mobilitu. Podporili napríklad samotestovanie, ktoré už funguje v Nemecku a Rakúsku.

Vyhovárať sa teraz na Roberta Fica a Ľuboša Blahu, že si dali pri fotografovaní na chvíľku dole rúško (počas protestov zo 17. novembra 2020, pozn.), čo mimochodom dovoľovala vtedajšia vyhláška a dovoľuje to doteraz vyhláška.

Fotografie a videá z protestov pred parlamentom zo 17. novembra 2020 dokazujú, že Robert Fico a Ľuboš Blaha nemali dole rúška len počas toho, ako sa fotografovali resp. nechali fotografovať. Keďže Ľuboš Blaha hovorí len časť pravdy a nespomína situácie, kedy mali s predsedom Smeru dole rúška mimo času nevyhnutného na fotografovanie, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. 

Predseda Smeru rečnil takmer 9 minút bez rúška. Fotografi ho bez rúška zachytili aj v momente, keď zjavne nepózoval pre záber ale tlieskal a rozprával sa s Ľubošom Blahom. Alebo tiež, keď sa prihováral davu. 

Video dokazuje aj to, že tak Ľuboš Blaha ako aj Robert Fico si dali dole rúška, aj keď spievali slovenskú hymnu. Naopak, keď kládli vence pred sochu Alexandra Dubčeka, rúška nasadené mali - hoci práve vtedy ich fotili desiatky fotografov. 

Ľuboš Blaha nemal nasadené rúško ani vtedy, kedy si robil selfie s fanúšičkami - to je však situácia, pre ktorú platia výnimky z pravidiel. 

Vyhláška ÚVZ číslo 11 platná od 29. októbra 2020 umožňovala výnimku z povinného prekrytia dýchacích ciest pre fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu fotografovania”. 

Akuálna vyhláška číslo 111 platná od 15. marca 2021 umožňuje rovnakú výnimku z nosenia rúška v exteriéri a respirátoru v interiéri. 

Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” 

Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom.