Klus a Šebej o brexite

V politike, Norbert Dolinský

Blížiace sa referendum o zotrvaní Velkej Británie v Európskej únii bolo témou diskusie poslanca SaS Martina Klusa a poslanca Most-Híd Františka Šebeja. V názoroch na to, co by prinieslo prípadné vystúpenie Velkej Británie z EÚ a aké sú alternatívne scenáre ci správne postupy, sa obaja poslanci zhodovali. Podobná je aj ich pravdivostná bilancia v tejto relácii- obaja mali väcší pocet pravdivých výrokov, ako je priemer Demagog.SK.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…v očakávaní možného brexitu hovoria správy z finančného centra Londýna, že uteká investičný kapitál z Veľkej Británie, čo je katastrofa, pretože ten kapitál, to sú aj ľudia, ktorí tam pracujú, medzinárodná komunita.

Šebej hovorí o úniku investičného kapitálu z finančného centra, ktorým Londýn je. Medzi investičný kapitál zaraďuje aj ľudské zdroje a medzinárodnú komunitu. Toto tvrdenie potvrdzuje viacero správ. 

Článok vo Financial Times informoval o masívnej strate a rozdelení finančného centra Londýna, ktoré sa budovalo niekoľko desaťročí. 
"Speaking to the Financial Times, Mr Dimon warns of a “massive dislocation” to the financial hub that would reverse decades of growth for international banks in London and scatter them across Europe and the rest of the world."

"The fear is that if banks and other financial groups moved services elsewhere in the continent it would lead to fragmentation rather than consolidation, ultimately strengthening the City’s Asian rivals. "

Denník Telegraph prišiel s článkom, kde spomína viacero scenárov brexitu a dopadov na odliv kapitálu. Prvý hovorí, že k odlivu by nedošlo, keďže Londýn by naďalej finančným centrom mohol ostať, len by fungoval mimo EÚ. Banky by naďalej chceli ostať v Londýne kvôli nízkym daniam. Druhým scenárom by bol ich odchod, keďže obchodné výhody vo vnútri EÚ pomáhajú profitom bánk a v prípade brexitu by tieto profity stratili.

Denník Guardian prišiel s článkom, kde hovorí o veľkej strate práce a prudkom zvýšení nezamestnanosti spolu s odchodom a strate zahraničných investícií. 

Článok portálu Independent prišiel s informáciou, že strata práce spôsobená brexitom už nastala a v dôsledku nej by mohlo až milión ľudí prísť o prácu. Zároveň veľký počet nekvalifikovaných pracovníkov z Európy tvorí značnú časť pracovnej sily práve v Anglicku. Z dôvodou brexitu by títo nekvalifikovaní pracovníci museli Londýn opustiť. 
Portál netky.sk uverejnil článok, v ktorom sa píše, že banky JP Morgen by mohli presunúť svoje sídla mimo Veľkú Britániu v prípade brexitu.
"Brexit by mohol znamenať menej pracovných miest v rámci JP Morgan v Británii a viac pracovných pozícií v (kontinentálnej) Európe," povedal Jamie Dimon, šéf JP Morgan"

Konzervatívny denník postoj hovorí o možnej strate až 400 000 pracovných miest v prípade Brexitu.

Portál aktuality.sk priniesol informáciu, že podľa šéfa Svetovej obchodnej organizácie sa konkurencieschopnosť britských firiem zníži v prípade Brexitu.
„Obchod by síce pokračoval, ale za horších podmienok,“ uviedol Azevedo. „S najväčšou pravdepodobnosťou by Britániu obchodovanie s rovnakými trhmi stálo viac - čo by malo za následok poškodenie konkurencieschopnosti britských firiem,“ myslí si Azevedo."


A keď sa pozrieme na tie počty (vo Veľkej Británii, pozn.), tak zďaleka to nie sú len prišelci, migranti z nových členských krajín, tie, ktoré vstúpili do Európskej únie po roku 2004, ale tam je niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí prišli z Francúzska, z Portugalska, z Talianska a z mnohých iných pôvodných členských krajín Európskej únie…

Podľa štatistík tvoria aj obyvatelia starších krajín EÚ významnú časť prisťahovalcov do Británie, preto hodnotíme výrok ako pravdivý.  

Správa o migrantoch vo Veľkej Británii- Migrants in the UK: An Overview (.pdf, s.6) z januára 2016 uvádza, že medzi 10 krajín, z ktorých prúdia imigranti do Británie patria: Poľsko, Írsko, Taliansko, Rumunsko, Litva, Portugalsko, Francúzsko a Nemecko. Teda podiel imigrantov prúdi aj z pôvodných členských krajín EÚ. 

Databáza Eurostat uvádza, že k prvému januáru roka 2015 vo Veľkej Británii bolo okrem iného napríklad: 133,024 Nemcov, 133 323 Španielov, 172 859 Talianov a 177 816 Portugalcov, teda skutočne desiatky tisíc, ako tvrdí Klus.

Národný štatistický úrad Veľkej Británie uvádza v správe z augusta 2015, že imigranti z krajín EU14 (krajiny EÚ pred rozšírením v roku 2004 okrem Británie) tvoria 2,3% populácie Veľkej Británie. V absolútnych číslach je teda počet imigrantov z krajín EU14 1 456 000 obyvateľov.

Import Veľkej Británie z krajín EÚ už dlhodobo (2000- 2015) predstavuje 54 %, teda skutočne viac ako 50 %. Export Veľkej Británie do krajín Európskej únie predstavoval v roku 2015 47 %, nie viac ako 50 % ako tvrdí Klus. V apríli 2015 to bolo napríklad len 45,1 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Skutočnosť, že export Veľkej Británie do krajín EÚ je nižší ako 50 % potvrdzuje napríklad aj Národný archív Veľkej Británie: 
"...the proportion of UK exports destined for the EU falling from 54.8% in 1999 to 44.6% in 2014."

… prístup na spoločný trh Európskej únie tak, ako ho má napríklad dnes Nórsko alebo Lichtenštajnsko alebo Island.

Je pravda, že Nórsko, Lichtenštajnsko a Island majú prístup na jednotný trh EÚ, hoci nie sú členmi Európskej únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Na jednotnom trhu EÚ (niekedy nazývanom aj vnútorný trh) sa ľudia, tovary, služby a kapitál môžu pohybovať v celej EÚ rovnako voľne ako v rámci jednej krajiny. Kľúčový význam pri odstraňovaní prekážok obchodu má zásada vzájomného uznávania.

Nórsko, Lichtenštajnsko a Island získalo prístup na jednotný európsky trh na základe dohody (.pdf) z roku 1994, kedy prišlo rozšírenie Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA), ktoré predtým fungovalo ako alternatíva pre európske štáty, ktorým nebolo umožnené alebo nechceli vstúpiť do Európskych spoločenstiev. Na rozdiel od Európskej únie nemalo smerovať k integrácii, cieľom bolo zlepšiť ekonomickú spoluprácu v Európe.

Nigel Farage, ale aj niektorí ďalší argumentujú tým, že Británia dnes platí príliš veľa do Európskej únie. Je pravda, že Británia je čistý platca…

To, že je Velká Británia cistým platcom do rozpoctu Únie, Demagog.SK už rozoberal viackrát - naposledy v debate V politike z 5. júna 2016. Nigel Farage sa zas pomerne expresívne vyjadril, že Británia platí príliš vela do EÚ. Výrok Martina Klusa preto hodnotíme ako pravdivý.

The Telegraph píše: 'Nigel Farage, the Ukip leader who has spearheaded the campaign to leave the EU, said the report showed that the Commission was acting like a “thirsty vampire” and that it would continue to “get stuck into British taxpayers’ necks” unless they voted to leave,' teda že Nigel Farage sa vyjadril, že Európska komisia sa správa ako "smädný upír" a bude vyciciavat krky britských danovníkov, kým neodídu z únie.
Samotný David Cameron sa v roku 2014 vyjadril, že nezaplatí dodatocných 1.7 miliardy libier. Británia mala navýšit svoj príspevok v hodnote 8.6 milardy libier, pretože sa jej od roku 1995 darilo viac ako iným štátom. Vyjadril sa: "It is an unacceptable way for this organisation to work - to suddenly present a bill like this for such a vast sum of money with so little time to pay it. And it is an unacceptable way to treat one of the biggest contributors to the European Union," teda odsúdil spôsob vystavenia úctu s tolkými peniazmi a málo casu na platbu. Nakoniec si Briti vyjednali o polovicu nižšiu sumu.

O vysokom príspevku Spojeného královstva sa vyjadril aj Robert Oxley, riaditel kampane Business for Britain, spájajúc výšku príspevku s prosperitou Británie: "Britain hands over far too much money to Brussels and too often sees much of that squandered. Our increased contributions to the EU budget have effectively become a 'prosperity tax' as growth in the UK economy results in bigger bills from the continent." Sumu za celý cas, co UK prispieva do rozpoctu, kritizuje aj Kate Hoey, poslankyna za labouristov.

Na stránkach Európskej komisie sa pre obdobie rokov 2000-2006 a 2007-2013 môžeme docítat, že v roku 2001 bola Velká Británia netto prijímatelom (.xls, hárok 2001). Tieto rozpocty sa však zostavujú podla programových období, kedy ako celok boli Nemecko a Velká Británia cistými prispievatelmi, dá sa teda povedat, že za toto obdobie bola Británia cistým platcom.

V minulosti mala Velká Británia pocit, že do rozpoctu prispieva príliš mnoho. Na základe toho sa v roku 1984 Margaret Thatcherovej podarilo vyjednat tzv. zlavu, rabat. Tá sa vypocítava pomocou množstva premenných. Vela štátov únie vyjadrilo nesúhlas s touto politikou, co viedlo ku pocetným korekciám. Pre programové obdobie 2014-2020 sa výška príspevku upravuje aj Rakúsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku a Švédsku.