Kiska v NRSR o kvótach a utecencoch

Iné, odkaz na videozáznam

Túto stredu na zasadaní NR SR prezident Kiska predniesol prejav, v ktorom apeloval na poslankyne a poslancov k zváženiu ich prístupu k utecencom. V pomerne krátkom vystúpení, ktoré však bolo prednesom vopred pripraveného textu na rozdiel od klasického diskusného formátu, vyslovil takmer 20 faktických výrokov. Ako je u Kisku zvykom, nekomplikovanými výrokmi si zachoval dobré pravdivostné skóre.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Preto je aj proti slovenským záujmom napríklad projekt Nord Stream 2. Máme v tejto veci úplne rovnaký názor s predsedom vlády a dohodli sme sa, že hľadáme podporu u iných partnerov a členských krajín.

Krajiny Vyšehradskej štvorky i Ukrajina sa zhodujú s odmietavou pozíciou voči projektu Nord Stream 2, ktorú zdieľajú aj Kiska a Fico. Viaceré rokovania o vzájomnej podpore spoločných krokov, ktoré jeho realizácii majú zabrániť, už prebehli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Po informácii o podpise zmluvy o Nord Stream 2 sa zdvihla vlna kritiky zo štátov strednej Európy, ktoré by príslušný plynovod v prípade realizácie projektu obišiel. Hoci Európska komisia ho priamo neodmieta, slovenský premiér Fico ho dokonca označil za "zradu". V podobnom duchu sa vyslovil i ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, a to aj po rokovaní priamo s Ficom. Kriticky sa o plynovode vyjadril aj český premiér Bohuslav Sobotka. Poľsko z projektu tiež nie je nadšené, podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu ignoruje poľské záujmy.

Na prvom spoločnom stretnutí sa Kiska a Duda zhodli v nesúhlasnom stanovisku voči Nord Stream 2.

S nádejou registrujeme, že na východe Ukrajiny prestali umierať ľudia a uplatňuje sa prímerie. Že dohody z Minska stále žijú.

Špeciálna monitorovacia misia OBSE na Ukrajine konštatuje pokojnú situáciu a len veľmi malé porušenia prímeria, pričom celkovo v dodržovaní dohovorov z Minsku bol zaznamenaný pokrok a v posledných dňoch nie sú žiadne obete tohto konfliktu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Druhá minská dohoda z februára 2015 obsahuje napríklad tieto kľúčové body (BBC): zastavenie bojov, stiahnutie ťažkých zbraní oboma stranami, efektívny monitoring dodržiavania- OBSE, dialóg o konaní miestnych volieb, atď. Postupne sa majú plniť i ďalšie body, až by došlo k stiahnutiu všetkých cudzích armád a všetkých ilegálnych skupín. V týchto dňoch prebieha práve kontrola stiahnutia zbraní vykonávaná OBSE. Naposledy, 30.septembra, bola medzi Kyjevom a povstalcami v Minsku dosiahnutá dohoda o stiahnutí menších zbraní, ako však uvádza nemecký minister zahraničných vecí, stiahnutie týchto zbraní je dôležité, no ešte stále je potrebné implementovať viaceré články februárovej dohody z Minsku. Ako píše EurActiv, všetko naznačuje tomu, že prímerie je dodržované, separatisti dokonca pristúpili na odloženie regionálnych volieb v týchto oblastiach východnej Ukrajiny, čo Kyjev privítal. Špeciálna monitorovacia misia OBSE potvrdzuje, v správe z 5.októbra, že situácia je pokojná, aj keď misia spozorovala menšie výbuchy či paľby z menších zbraní, ale potvrdila stiahnutie tankov z bojiska. Celkovo možno na základe správ OBSE zhrnúť, že k miernym porušeniam prímeria dochádza, situácia je oveľa pokojnejšia a sú viditeľné pokroky v dodržovaní dohôd. Minimálne v posledných dňoch nie sú hlásené žiadne obete.

Podľa správy TASR sa ukrajinský prezident Porošenko včera vyjadril, že na východe Ukrajiny zavládlo skutočné prímerie: "Počas prvého októbrového týždňa nebola hlásená žiadna paľba. Nie je to ešte mier ani koniec vojny. Nie je to však len pokoj zbraní, je to skutočné prímerie."

Slovensko tiež pomohlo Ukrajine v kritickej chvíli a v jej doslova existenčnom probléme – spustením reverzného toku plynu.

Podobné výroky sme v posledných mesiacoch overovali opakovane. Slovensko zahájilo reverzný tok do Ukrajiny začiatkom septembra minulého roka. Ďalšie krajiny, ktoré poskytli tento typ pomoci aj keď v menšej miere boli Maďarsko, a prostredníctvom poľského plynovodu aj Nemecko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Reverzný tok zo Slovenska má podľa portálu energia.sk objem približne 11 mld. m3 za rok. K septembru 2015 bol reverzný tok stále aktívny. Dôvodom pre jeho potrebu je obmedzenie a následné zastavenie dodávok plynu z Ruska do Ukrajiny. Dôvodom malo byť podľa Gazpromu neuhradenie pohľadávok.

Na základe dohody s predsedom vlády a kľúčovými ministrami som takto pred rokom cestoval na samit NATO vo Walese so slovenským príspevkom k posilneniu kolektívnej bezpečnosti.

Kiska sa summitu NATO vo Walese zúčastnil v septembri minulého roka. Pred summitom Kiska uviedol (video), že inicioval niekoľko stretnutí s predsedom vlády, ako aj s ministrami financií, obrany, vnútra a zahraničných vecí, na základe ktorých od vlády obdržal mandát na účasť na summite a jednaniach s predstaviteľmi ďalších štátov. Na summite sa ďalej zúčastnili minister obrany Martin Glváč, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák aj náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim. Témou summitu bola podľa TASR "okrem pomoci Ukrajine aj obranyschopnosť aliancie, teda posilnenie jej východnej hranice. Dôležitou bude aj téma navyšovania rozpočtov na obranu v členských štátoch NATO." Kiska na summite oznámil plánované zvýšenie výdajov Slovenskej republiky na obranu na 1,6 % HDP do roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Slovenská vláda vtedy spolu s našimi partnermi v Európskej únii aj Aliancii zaujala jednoznačnú pozíciu, že Rusko porušilo medzinárodné právo.

Členské štáty EÚ, osobitne Vyšehradskej štvorky, odsudzujú anexiu Krymu a hodnotia ju ako porušenie medzinárodného práva. Konkrétne kroky EÚ, najmä jednohlasne schválené sankcie uvalené na Ruskú federáciu, potvrdzujú spoločný postoj. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ruská invázia na Krym bola premiérom Ficom vyhodnotená ako porušenie medzinárodného práva. Toto vládne stanovisko sa oficiálne ani plynutím času nezmenilo, hoci niektoré premiérove kroky naznačujú, že sa postupne dostalo do úzadia pred inými záujmami.

Sám Andrej Kiska v novembri 2014 na spoločnom zasadnutí V4 zhodnotil udalosti na Kryme ako "anexiu a agresiu. Všetky krajiny V4 sa spoločne zhodli, že je potrebný jednotný postup EÚ a že (protiruské) sankcie boli potrebné,“ dodal.
Svoj postoj potvrdil aj na oficiálnej návšteve Kyjeva.

Spoločný názor členských štátov EÚ vyjadrujú aj ekonomické sankcie, ktoré boli uvalené na Rusko. Postoj zdieľajú aj svetoví odborníci, napríklad Timothy Snider. Ruská anexia Krymu zvýšila aktivitu aj v rámci členských štátov Severoatlantickej zmluvy.