Kažimír vs. Kollár vs. Švejna o slovenskej ekonomike

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Demagog.SK overil cast diskusie O 5 minút 12, ktorá sa venovala slovenskej ekonomike. V štúdiu sa stretli súcasný minister financií Kažimír, poslanec Ivan Švejna z Mostu-Híd a Jozef Kollár zo strany SKOK, ktorý sa má stat podpredsedom Medzinárodnej investicnej banky. Diskutujúci postupne rozoberali jednotlivé aspekty slovenskej ekonomiky, bavili a o aktuálnom rozpocte, minulých deficitoch, daniach ci nezamestnanosti. Dokopy títo traja politici vyslovili viac ako 50 výrokov.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

No ale tak živnostníkov sa opýtajte, vymeriavacie základy sa zvýšili (za súčasnej vlády, pozn.) a tak ďalej. Však nehovorme, že proste mali sme 19-percentnú daň, teraz sa platí 22-percentná a tak ďalej.

Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo cinné osoby (SZCO) vrátane
dobrovolne poistených osôb, ktoré platili do Sociálnej poistovne odvody z
minimálneho alebo maximálneho vymeriavacieho základu, od zaciatku
roka 2016 platia odvody z vyšších základov. Taktiež je pravdou, že v roku 2004 sme mali 19% danovú sadzbu pre právnické osoby, pricom v 2013 bola zvýšená na 23 % a o rok na to znížená na 22 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V novembri 2015 vyšla správa o tom, že maximálny vymeriavací základ sa od budúceho roka (2016, pozn.) zvyšuje na sumu 4290 eur. Týka sa to tak samostatne zárobkovo cinných osôb, ako aj zamestnávatelov a zamestnancov a tiež komplexne dobrovolne poistených osôb. (TASR)

Minimálne sociálne odvody pre samostatne zárobkovo cinné osoby (SZCO) od zaciatku januára budúceho roka stúpnu o 5,63 eura na 142,20 eura mesacne. Vyšší minimálny vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov sa pritom bude vztahovat aj na dobrovolne poistené osoby. - od 1. januára 2016 mení vymeriavací základ na novú sumu minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je pre kalendárny rok 2016 vo výške 429 eur. Od 1. januára 2016 pôjde nahor aj maximálny vymeriavací základ na platenie poistného, a to zo 4 120 eur na 4 290 eur.

Vláda Roberta Fica od zaciatku roka 2013 zvýšila minimálny vymeriavací základ pre SZCO z pôvodných 44,2 % na 50 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Na rok 2016 preto bude minimálny vymeriavací základ pre SZCO vo výške 429 eur. (SME)

V roku 2011, teda za vlády Ivety Radicovej prišli Mikloš a Mihál s návrhom, podla ktorého by mali ludia s vyššími zárobkami platit aj vyššie odvody. Ministri navrhli zvýšenie odvodových stropov. Opatrenia sa dotknú všetkých so zárobkom nad 1100 eur hrubého mesacne, co je asi 200–tisíc ludí. Mnohých z nich iba symbolicky. Výraznejšie to pocíti menšina so zárobkom nad 2170 eur. Viac daní má zaplatit aj niekolko stoviek tisíc ludí, ktorí si dobrovolne sporia na penziu v tretom pilieri. Stratia danovú úlavu, teda zhruba 80 eur rocne. Cistý príjem sa má znížit aj ludom, ktorí si privyrábajú na dohodu. (SME)

Co sa týka druhej casti výroku, kde Švejna spomína 22% dan, ktorá nahradila pôvodnú 19%, aj tá je pravdivá.

Slovensko v roku 2004 pristúpilo k zníženiu danovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 %. Následne však od zaciatku roka 2013 došlo k jej zvýšeniu na hodnotu 23 %. Spolu so znížením sadzby dane pre firmy sa od nového roka pre podnikatelské subjekty zavádza aj inštitút danových licencií. Od 1. januára 2014 však pre slovenských podnikatelov, ktorí vykonávajú svoju cinnost ako právnické osoby, platí nová sadzba dane. Dan z príjmu právnických osôb, že sa znížila z 23 % na súcasných 22 %. (SITA)

Na hlasovaní 10. augusta 2012 schválila súčasná vláda novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej bolo zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov štandardným dohodárom na 48,6% a 43,8% pre dohodárov s nepravidelným príjmom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Kým
v minulosti z príjmu z dohôd platil zamestnávateľ len úrazové poistenie
pri sadzbe 0,8 % z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 % z
vyplácaného príjmu, po novele zákona sa na dohodárov s pravidelným príjmom v
prípade štandardnej osoby vzťahujú kompletné sociálne a zdravotné
odvody so sadzbou 48,6 %. Ak má štandardný dohodár nepravidelný príjem, jeho zárobok vláda zaťaží 43,8-percentnými odvodmi. Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia z príjmu z dohôd platia 29,8-percentné odvody. Starobní penzisti majú odvodovú sadzbu 23,8 %. Za túto novelu hlasovalo 10. augusta 2012 80 poslancov Smeru.

eTrend.sk vtedy napísal (rok 2012):
„Kým v súčasnosti z príjmu z dohôd platí zamestnávateľ len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 percenta z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 percenta z vyplácaného príjmu, po novom sa budú na dohodárov s pravidelným príjmom v prípade štandardnej osoby vzťahovať kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 percenta. Ak bude mať štandardný "dohodár" nepravidelný príjem, jeho zárobok vláda zaťaží 43,8-percentnými odvodmi. Z nepravidelného príjmu sa totiž nebude strhávať nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.“

Pravdou je, že najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku malo v roku 2008, tesne pred vypuknutím krízy a bola niekde na úrovni pod 9 percentami.

Údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny uvádzajú k decembru 2008 údaj o nezamestnanosti 8,39 %, podľa Eurostatu bola nezamestnanosť na Slovensku v 4. kvartáli 2008 v miere 8,6 %. Tieto údaje skutočne hovoria o nezamestnanosti pod 9 %, preto výrok hodnotme ako pravdivý.

Podobný výrok Demagog.SK overoval u premiéra Fica v relácii V politike 10. januára 2016. V 4. kvartáli roku 2008 bola nezamestnanosť na Slovensku 8,6 %, čiže skutočne tesne pod 9 percentami. Tiež sme uvádzali nasledujúci graf, ukazujúci vývoj nezamestnanosti na Slovensku:

Podľa údajov zo Štatistického úradu bola miera nezamestnanosti skutočne historicky najnižšia v roku 2008, kedy priemerná nezamestnanosť vykazovala 9,6 %, pričom v štvrtom kvartáli toho istého roku išlo dokonca  8,7 %.

Rovnaký údaj uvádza i Eurostat.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza k decembru 2008 hodnoty nezamestnanosti v podiele 8,39 %.

(…) vy ste tu, napríklad, obaja zástancovia rovnej dane ako marketingového zázraku našej ekonomiky, nepamätám sa, že by ste ma podporili v roku 2012 pri jej zrušení.

Peter Kažimír hovorí o návrhu zákona o zrušení rovnej dane z roku 2012, kedy tento návrh prešiel. Je pravda, že pri hlasovaní v NR SR boli prítomní aj Švejna a Kollár, ktorí však zahlasovali proti tomuto návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

2. Ficova vláda, ktorá nastúpila v roku 2012, bola postavená v tom čase pred výzvu, kedy za necelé dva roky mali dostať deficit pod 3 % a nájsť tak minimálne 1,3 miliardy eur. Vyhlásili, že časť z tejto sumy chcú získať tak, že zrušia rovnú 19% daň a viac zdania banky, luxusné tovary a nehnuteľnosti, alkohol, tabak a hazard. Rovnú daň presadila druhá Dzurindova vláda a jej princíp spočíval v tom, že zamestnanci, živnostníci aj firmy odvádzajú štátu zo svojho daňového základu daň z príjmov vo výške 19 %. (SITA, Nový čas)

O zvýšení daní sa hovorilo v roku 2012, kedy bol predložený návrh zákona, a prebehlo aj hlasovanie, uskutočnené 4. decembra 2012. Za zvýšenie daní bolo 80 poslancov, proti tomuto návrhu sa ich postavilo 60. Medzi nimi boli Ivan Švejna aj Jozef Kollár. (NR SR)

Tento návrh napokon definitívne schválil parlament a rovná daň bola zrušená. (TASR)

No ľudí nemá ani Česká republika, hovoril som s Andrejom Babišom, oni majú vyše 100 000 voľných pracovných miest. Slovensko má dnes, dnes vo februári roku 2016, najvyšší počet voľných pracovných miest od krízy, dokonca viac ako od roku 2008, tesne pred krízou. Je ich vyše 40 000.

Ku koncu novembra 2015 bolo na Slovensku zaznamenaných 27 600 voľných pracovných miest. Počet voľných pracovných miest za prvé dva mesiace tohto roku zatiaľ nie sú dostupné. Miera nezamestnanosti klesá a taktiež sa zvyšuje počet voľných pracovných miest. V Českej republike bolo koncom augusta 2015 zaznamenaných 103 768 voľných pracovných miest, teda tento údaj sa približuje k číslu, ktoré uvádza Kažimír. Kvôli nedostupnosti údajov za február 2016 hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Podľa údajov Eurostatu, v treťom kvartáli roku 2015 (júl-september) bolo v Českej republike 98 710 voľných pracovných miest.
Ďalší zdroj uvádza, že koncom augusta roku 2015 bolo v Českej republike 103 768 voľných pracovných miest. V Českej republike sa prvýkrát od roku 2008 podarilo prekročiť hranicu 100 000 voľných pracovných miest.

Podľa Eurostatu, na Slovensku bolo v treťom kvartáli roku 2015 (júl-september) 17 230 voľných pracovných miest.
Podľa ÚPSVaR bolo ku koncu novembra 2015 na úradoch práce zaznamenaných 27 600 voľných pracovných miest. Ku koncu októbra 2015 bol pritom na úradoch práce zaznamenaných 32 718 voľných pracovných miest.