Kažimír vs. Kollár o štátnom rozpocte na budúci rok

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Minister financií Peter Kažimír sa stretol v diskusii s podpredsedom Výboru NR SR pre financie a rozpocet Jozefom Kollárom. Diskutovalo sa o schválenom rozpocte pre rok 2016, výkone slovenskej ekonomiky, ale aj o zamestnanosti ci dalších ekonomických prognózach. Väcšina výrokov bola tentokrát pravdivá, pricom u Kollára sme zaznamenali len jedno pochybenie.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…máme druhý rok po sebe jasný nárast reálnych miezd…takisto sa to plánuje na budúci rok…

Je pravda, že v posledných dvoch rokoch sme zaznamenali medziročný nárast reálnych miezd (o 4,2% v 2014 a 2,4% v 2015). Odhad NBS hovorí o náraste 2,1% pre rok 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Reálna mzda vyjadruje množstvo tovaru a  služieb, ktorý si môže zamestnanec za svoju nominálnu mzdu kúpiť. Reálna mzda je ukazovateľom spotreby zamestnanca a taktiež poukazuje na jeho životnú úroveň. Reálna mzda závisí od výšky nominálnej mzdy, daňového zaťaženia a taktiež od výšky cien tovarov a služieb. Nominálna mzda je celková suma vyplatená zamestnávateľovi za jeho odvedenú prácu. Je to hrubá mzda, nie je znížená o zákonné alebo so zamestnávateľom dohodnuté zrážky (odvody). 

V roku 2014 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 858 eur. Nominálna mzda sa medziročne zvýšila o 4,1 % a reálna mzda vzrástla o 4,2 %.

V 2. štvrťroku roku 2015 oproti 2. štvrťroku 2014 sa priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve  zvýšila o 2,3 % a dosiahla hodnotu 877 eur. Reálna mzda sa medziročne zvýšila o 2,4 %. Rast reálnej mzdy je dôsledkom rastu nominálnej mzdy a mierneho poklesu spotrebiteľských cien. Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy je vo finančnom sektore a v oblasti poisťovníctva (1793 eur). Najnižšia úroveň priemernej mesačnej mzdy je v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb (503 eur).
NBS pre rok 2016 odhadla rast reálnych miezd o 2,1 %.

…a vždycky sme v minulých rokoch dvíhali platy učiteľov a pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školstva, dvojnásobne ako to bol priemer národného hospodárstva.

Podobný výrok sme už v minulosti overovali. O posledných štyroch rokoch možno povedať, že priemerný nárast priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve (6,9%) bol skutočne viac ako dvakrát väčší ako nárast priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve (2,78%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Nasledujúca tabuľka vychádza z dát Ústavu informácií a prognóz školstva. Posledné dáta uvedené týmto Ústavom sú pre rok 2014. 

Pre prvý štvrťrok 2015 existuje údaj o priemernej mzde učiteľa v regionálnom školstve vo výške 952 eur. Išlo by teda o nárast výšky priemernej mzdy pedagogického zamestnanca o 4,82%, čo približne korešponduje aj s ustanovením rozpočtu na rok 2015 o zvýšení tabuľkových platov o 5%. 

…v školstve sa len za tieto 4 roky vymenili 3 ministri školstva.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas štvorročného obdobia druhej Ficovej vlády sa na poste ministerstva školstva vystriedali traja ministri.

Po vymenovaní novej vlády pod vedením Roberta Fica 4. apríla 2012 do ministerského kresla zasadol Dušan Čaplovič, ktorý počas svojho funkčného obdobia plánoval zmeny v kľúčových školských zákonoch, jeho funkčné obdobie však bola poznačené viacerými škandálmi.
Jeho meno sa tiež spája s najväčším štrajkom učiteľov (7.5.2013), ktorého požiadavky však zostali nenaplnené. Čaplovičovi bolo počas jeho pôsobenia vyčítané taktiež plytvanie s finančnými prostriedkami, či niektoré tendre.
Dušan Čaplovič podal 2. júla 2014 demisiu a na jeho miesto zasadol Peter Pellegrini ktorý ohlásil príchod veľkých zmien v rezorte školstva. Malo ísť o zmeny v organizačnej štruktúre, personálne výmeny na dôležitých miestach, prepúšťanie zamestnancov a reorganizáciu podriadených subjektov. Spomínané reformy však nestihol dotiahnuť do konca a po piatich mesiacoch od svojho vymenovania rezort opustil aby nahradil Pavla Pašku, odstupujúceho z funkcie v súvislosti s prevalenou kauzou predraženého nákupu CT, vo funkcii predsedu parlamentu.

Na jeho miesto bol minulý rok v novembri dosadený nestraník Juraj Draxler, ktorý počas Pellegriniho funkčného obdobia pracoval ako jeho poradca, neskôr bol menovaný na funkciu štátneho tajomníka. Prišlo k zavedeniu systému duálneho vzdelávania, zmene vo výučbe cudzích jazykov, či najnovšie, sporné celoplošné prideľovanie identifikačných čísel žiakom a študentom od materskej až po vysokú školu, ktorým budú zaradení do rezortného informačného systému (RIS).
V nedávnej dobe čelil Draxler návrhu na vyslovenie nedôvery na svoj post ministra, ktorí podali 33 poslanci za SaS, KDH, OĽaNO spolu s časťou nezaradených zákonodarcov, pričom hlavným iniciátorom bola SaS. Príčinou odvolávania boli argumenty voči personálnemu riadeniu rezortu, situácia okolo EKOIUVENTY, či ministrovo konanie v kauze Metodicko-pedagogického centra. Za návrh na jeho odvolanie hlasovalo 35 poslancov zo 110 prítomných, proti návrhu bolo 75 poslancov. Draxler tým pádom ostáva členom vlády a ministrom školstva, vedy, výskumu a športu aj naďalej.

V období 1999-2000 sme ozdravili banky na Slovensku. Stálo nás to 12,5 % HDP, asi 106 miliárd korún vtedy.

Podobný výrok sme už v minulosti overovali. Podľa Časopisu Investor
z 11. októbra 2001 bolo na reštrukturalizáciu slovenského bankového
sektora v rokoch 1999 až 2000 použitých presunutím úverov 108,3 miliárd
SK, pričom celkové fiskálne náklady boli na úrovni 123,9 miliárd SK. 
Pri prepočte HDP vychádzame z údajov
ŠÚ SR. V roku 2000 bolo HDP na úrovni 28,493 miliárd eur. V roku 2001
bolo HDP na úrovni 32,262 miliárd eur. Ak jednoducho prepočítame 108,3
miliárd SK konverzným kurzom na eurá dostaneme sumu približne 3,59
miliárd eur, použitých na reštrukturalizáciu bankového sektora. Táto
suma predstavuje približne 12,6% HDP v roku 2000 a 11,1 % HDP v roku
2001. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ale kľúčovo je tam.. aj vyššie odmeňovanie a valorizácia platov, na ktorej sme sa dohodli asi podľa mňa s najtvrdším odborovým zväzom, ktorý vedie pán Ondek, odborový zväz školstva. Podpísali sme výsledok kolektívneho vyjednávania.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože skutočne došlo k dohode medzi Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a vládou SR, ktorej výsledkom bolo podpísanie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2016, ktorá okrem iného obsahuje i celoplošné zvýšenie platov zamestnancov v štátnej a verejnej sfére o štyri percentá oproti minulému roku. Či možno považovať odborový zväz školstva za najtvrdší, ako hovorí Kažimír, nehodnotíme a akceptujeme subjektivitu pohľadu na danú vec.

Podľa slov Pavla Ondeka, predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, sú členovia odborového zväzu s Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2016, ktorá sa týka zvyšovania platov, čiastočne spokojní. Z Kolektívnej zmluvy vyplýva, že do školstva do školstva pôjde v roku 2016 väčší balík peňazí, ako tomu bolo v predchádzajúcom roku.
Podľa tejto zmluvy by sa mal pedagogickým, nepedagogickým aj odborným zamestnancom všetkých typov škôl vrátane vysokých škôl a školských zariadení od 1. januára 2016 zvýši tarifný plat o štyri percentá (str. 4).

Pôvodný návrh školských odborov trval na spoločnom návrhu Konfederácie odborových zväzov, ktorí žiadali zvýšenie platov všetkých zamestnancov školstva o sedem percent. Kvôli nízkej ponuke návrhov valorizácie ostatných nevýrobných odborových zväzov však odborový zväz školstva dospel s vládou SR k dohode o zvýšenie o spomínané štyri percentá 2. októbra 2015.