Kalinák vs. Poliacik o migrácii a azylovej politike

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Aj tohtotýždnové vydanie O 5 minút 12 pokracovalo v debate o súcasnej migracnej kríze, tentoraz na tému migracnej a azylovej politiky. Za diskusným stolom sa stretli minister vnútra Robert Kalinák a poslanec NR SR za SaS Martin Poliacik. Od oboch zaznel takmer rekordný pocet výrokov, no Kalinák triumfoval nad Poliacikom ako v pocte pravdivých tak aj nepravdivých tvrdení. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Keď tento problém, tá migračná vlna bola s Čečencami, všetci Čečenci dostali v Rakúsku azyl, každý jeden. A dneska má Rakúsko…300 bojovníkov ISIS, ktorí sú vonku a sú rakúskymi občanmi.

Aktuálne dostupné údaje nepreukazujú, že by sa k ISIS doposiaľ pripojilo až 300 občanov či azylantov z Rakúska, a rovnako ani nie je pravdou, že Rakúsko v rokoch počas a po nepokojoch v Čečensku udelilo azyl každému žiadateľovi z tejo oblasti. Daný výrok je preto nepravdivý.

Informácia zo septembra 2014 hovorí v odhade o 130 občanoch Rakúska, ktorí sú bojovníkmi džihádu nachádzajúcimi sa mimo túto krajinu. Experti koncom roku 2014 odhadovali, že približne polovica z nich má pôvod v kaukazskom regióne, teda aj v Čečensku, pričom Čečencom bol poskytovávaný azyl po roku 2003, teda po občianskej vojne s Ruskom. Je pravdou, že Rakúsko takmer celoplošne garantovalo Čečencom azyl, či minimálne patrilo medzi najčastejších udeľovateľov azylu pre Čečencov, no neudelilo ho každému jednému Čečencovi, tak ako v tomto prípade tvrdí minister Kaliňák. Napríklad, v roku 2009 bolo Rakúsko kritizované práve za nedostatočné množstvo schválených žiadostí o azyl pre utečencov z Čečenska, keď miera schválenia klesla až na 30% (v porovnaní s 80% z roku 2007).

O relatívne veľkom počte Čečencov medzi bojovníkmi ISIS odchádzajúcimi z Rakúska hovorí aj BBC. Podľa novších informácií sa z Rakúska pridalo k ISIS vyše 200 ľudí a okolo 70 z nich sa už vrátilo naspät, pričom s viacerými z nich je vedený súdny proces. Skutočný počet bojovníkov ISIS z Rakúska sa teda odlišuje od tvrdenia Roberta Kaliňáka, zároveň tak ani nemá pravdu v otázke udelenia azylu všetkým žiadateľom z Čečenska.

..v roku 2007…dovtedy proste platil zákon, ktorý hovoril jasne. 20 000 podpisov a môžete si založiť cirkev. My sme zmenili vtedy 20 000 podpisov na 20 000 členov,..

Registráciu cirkvi a náboženských spoločenstiev upravuje zákon 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý bol novelizovaný v roku 2007. Podľa § 11 novelizovanej verzie návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže podať ten, kto preukáže, že sa k cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti hlási aspoň 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území SR a sú občanmi SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ja osobne som to vyhlásil aj do novín, že nie je to (v Malackách, pozn.) ani utečenecký tábor, ani záchytný, ani pobytový, ani azylový tábor…Je to kríza. Keby nastala, máme to pre krízu… veď my sme to robili aj vo Valaškovciach na východe, aj na strede Slovenska, teraz v Malackách.

Robert Kaliňák 9. septembra navštívil Malacky a na Mestskom zastupiteľstve skutočne vyhlásil, že sa nejedná o utečenecký tábor. Z dostupných informácií sa skutočne konalo cvičenie vo Valaškovciach, a takisto cvičenie pri Nitre. Výrok ministra vnútra preto hodnotíme ako pravdivý. 

Robert Kaliňák podľa oficiálnej stránky obce Malacky- Malacky.sk povedal na rokovaní Mestského zastupiteľstva v stredu 9. septembra toto: „Milí Malačania, ministerstvo vnútra neplánuje, nestavia ani neorganizuje žiadny azylový ani záchytný, ani pobytový tábor pre azylantov, ani žiadny útvar policajného zaistenia pre cudzincov, pre nelegálnych migrantov. Týchto kapacít máme v tejto chvíli dostatok...To, čo sa deje v areáli Záchrannej brigády, nie je ubytovacie zariadenie. V tejto chvíli to robíme ako naše cvičenie... Pripravujeme sa, že areál bude vždy slúžiť ako krízové centrum pre veľkú krízovú situáciu, ktorú ostatnými kapacitami nedokážeme v tomto regióne zvládať. Žiadny pobytový tábor pre azylantov v Malackách nevyrastá, nevyrástol a ani tu nebude."

Ešte koncom júla sa konalo cvičenie v kasárňach pri Nitre, ktoré sa týkalo zvládania utečeneckej krízy. Tým zrejme R. Kaliňák myslel vojenské cvičenie na strede Slovenska. Podľa aktuálneho harmonogramu vojenských cvičení prebieha takéto cvičenie aj na východe vo Valaškovciach, pričom je na danej stránke uvedené aj cvičenie pri Malackách. 

Čiže cez túto krátku hornatú hranicu v rokoch 2004 a 2007 prešlo 40 000 migrantov. Cez tú krátku, hornatú hranicu, do spustenia Schengenu.

Podľa výročných údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol celkový zaznamenaný počet nepovolených prechodov cez Ukrajinsko-Slovenskú hranicu v období medzi 2004 a 2007 čosi menej než 10 000. Vyjadrenie Roberta Kaliňáka o 40 000 migrantoch je preto nepravdivé.

Ročenky Ministerstva vnútra SR zaznamenávajú nasledovné údaje o nepovolenom priechode cez 99,7km dlhú hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou (obojsmerne):

2004 – 3367 (Zdroj, str. 29)

2005 – 2586 (Zdroj, str. 24) 

2006 – 2319 (Zdroj, str. 24)

2007 – 1684 (Zdroj, str. 20)

Dokopy teda: 9 956.

Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

..takisto Maďarsko, ako aj Slovensko, aj Česko, aj Poľsko nakoniec, sme tranzitné krajiny. Keď si porovnáme, že Maďari teraz majú 170 000 migrantov, Poliaci okolo 60 000, ako je možné, že Slovensko len 1 500..

Krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) naozaj patria medzi prechodné zastávky a nie želané cieľové stanice migrantov. Výnimkou bolo Maďarko, ktoré v prvom kvartáli roku 2015 dostalo takmer 18 percent celkového podielu žiadostí o azyl v EÚ, avšak po zhoršení ich situácie v Maďarsku sa mnohí snažia dostať ďalej do Európy (najmä Nemecko). Treba zdôrazniť, že 170 000 migrantov nereferuje k počtu migrantov ktorí sa nachádzajú na území Maďarska, ale územím Maďarska počas celého roku prešlo viac ako 170 000 migrantov. O ďalších uvedených číslach v Poľsku a na Slovensku nie sú dostupné podobné informácie. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.

Tranzitnou krajinou sa označuje štát, cez ktorý prechádzajú migranti do cieľovej krajiny. To znamená, že cez konkrétnu krajinu len cestujú, ale nie je ich cieľom sa v nej usadiť. Patria sem krajiny Balkánu, štáty strednej a južnej európy atď. Zaraďujú sa sem teda aj Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Cudzinci v SR tvoria približne 1,4 percenta populácie.

V prvom kvartáli roku 2015 z celkových 184.815 žiadostí o azyl smerovalo do Českej republiky len 355 (0,2%), do Poľska 1440 (0,8%), na Slovensko 50, čo predstavuje zanedbateľný počet z celkového množstva. Maďarsko je v roku 2015 výnimkou, keď predstavuje jednu z hlavných krajín prúdenia migrantov do EÚ. V prvom kvartáli 2015 dostalo 32.810 žiadostí (17,8%). Podľa denníku Guardian prišlo do Maďarska tento rok približne 170.000 migrantov. Viacero dôkazov nasvedčuje tomu, že Maďarsko považujú len za tranzitnú krajinu. Väčšina z nich smerovala do Nemecka a Rakúska.