Kalinák vs. Beblavý

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Vdaka RTVS sme konecne mali možnost zhliadnut na obrazovkách dynamickejší a netradicnejší súboj, kedže oproti ministrovi Robertovi Kalinákovi vnútra sedel poslanec opozície Miroslav Beblavý. Témou relácie boli výsledky volieb, nezávislá kontrola štátu, novela zákona o verejnom obstarávaní a schránkové firmy. Z množstva faktických výrokov, ktoré pocas relácie použili, si horšie skóre odniesol Kalinák.

Za zavádzajúce sme oznacili jeho výroky o šéfke ÚVO, o zákaze rokovacích konaní bez zverejnenia, ktoré sa v skutocnosti len premenovali na priame rokovacie konania, ale aj o miliarde eur ušetrenej podla jeho slov na zamedzení danovým únikom. Nepravdivé je aj Kalinákovo tvrdenie o tom, že Európska komisia hodnotí rozpocet SR medzi štyrmi najlepšími – podla správy EK sme až na piatom mieste, napriek tomu, že o tomto fakte mylne informovali slovenské médiá. Chybne svojho diskusného súpera oznacoval ako clena vlády Ivety Radicovej ci clena SDKÚ pred rokom 2009. Naopak Beblavý zaváhal pri interpretácii novely o verejnom obstarávaní zo zaciatku roku 2013 a ohladom cinnosti výboru pre nezlucitelnost funkcií.

Dva výrok v analýze nie sú zverejnené, vysvetlenie preco nájdete TU.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

My na rozdiel od vás sme prišli do vlády a začali sme prijímať opatrenia, aj zákony,… …zákaz dodatkov…

Je pravdou, že dodatky sa počas druhej vlády Roberta Fica výrazne obmedzili a dnes sa môžu dodatky na rámec uzavretej zmluvy v obstarávaní uzavrieť len v špecifických prípadoch. Všeobecne však platí zákaz uzatvárania dodatkov k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa ním zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Portál epravo.sk uvádza, že novelou z roku 2013 sa skutočne limituje možnosť, kedy sa dodatky môžu uzatvoriť.

"V zmysle Novely sa zakazuje uzavrieť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa ním zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti.Obstarávateľ je oprávnený uzatvoriť takýto dodatok, ak Rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností:
  • ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia;
  • ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri jej uzatváraní; a
  • po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok.

Tam boli ešte ďalší dvaja kandidáti (v procese výberu predsedu ÚVO, pozn.), z ktorých jeden bol naozaj Smerák, to znamená, ten automaticky odstúpil, to bol dokonca náš člen a ďalší dnes pracuje tuším pre ministerstvo zahraničných vecí.

Robert Fico po nesúhlase s jeho prvým kandidátom na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie odmietol ponúknuť druhého kandidáta, preto sa vyhlásilo výberové konanie. Demagog.SK nezistil či jeden z protikandidátov (po prvom kole) Kubovič alebo Maťaš bol členom SMER-SD a aká bola ich ďalšia kariérna dráha. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. 

SITA, 2. septembra 2011:
"Michal Maťaš v súčasnosti pôsobí ako konateľ a riaditeľ v Prvej obstarávateľskej spoločnosti, v minulosti pracoval aj ako ústredný riaditeľ Slovenskej obchodnej inšpekcie. Peter Kubovič má s prácou v Úrade pre verejné obstarávanie viac ako päťročné skúsenosti, okrem iného tam pôsobil aj ako riaditeľ legislatívno-právneho odboru. Na ÚVO pracovala aj Zita Táborská, v rokoch 2000 až 2004 tam pôsobila ako hlavný radca. Neskôr v Slovenských elektrárňach viedla sekciu nákupu a služieb. Ich verejné vypočutie by sa malo uskutočniť na niektorom z najbližších zasadnutí vlády SR.

Právo nominovať svojho kandidáta na čelo ÚVO mala pôvodne najsilnejšia opozičná strana Smer-SD. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) však s menom, ktoré jej poslal predseda Smeru-SD Robert Fico nesúhlasila a vyzvala ho, aby ponúkol iného adepta. Keďže to Fico odmietol, koalícia sa dohodla na výberovom konaní."


My na rozdiel od vás sme prišli do vlády a začali sme prijímať opatrenia… …nové zákony o volebnej kampani, nové zákony o politických stranách, ktoré dokonca nie vy, ale nezávislá organizácia Rady Európy ocenila ako veľmi dobre, a preto prestala sledovať Slovenskú republiku, lebo už má dobré zákony v tejto oblasti.

Organizácia GRECO pri Rade Európy monitorovala Slovenskú republiku v oblasti transparentnosti a vo svojej poslednej hodnotiacej správe konštatuje, že sa skončilo tretie kolo hodnotenia Slovenskej republiky. GRECO ocenilo SR hlavne v oblasti týkajúcej sa transparentnosti politických strán či novelizácie zákona o volebnej kampani v roku 2014. Zároveň Slovensko vypadlo zo skupiny monitorovaných krajín GRECO. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rovnako bol počas vlády Roberta Fica prijatý Zákon z 29. mája 2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tento zákon však začne platiť až od júla 2015.

TASR, 8. októbra 2014:

"Slovensko už nebude v skupine krajín monitorovaných GRECO (Skupiny štátov proti korupcii) za neplnenie odporúčaní v oblasti transparentnosti financovania politických strán. Uviedla to dnes Dana Pohlodová z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra s tým, že SR bola ocenená za veľký pokrok v oblasti volebných zákonov, ktoré boli v máji prijaté v parlamente."

Organizácia GRECO pri Rade Európy monitorovala Slovenskú republiku za nesplnenie odporúčaní v oblasti transparentnosti. GRECO na svojom 65. plenárnom  zasadnutí prijalo 10. októbra 2014 správu o hodnotení tretieho kola ako dodatok k Druhej správe (.pdf, s. 3) o plnení odporúčaní SR. "Aktuálny Dodatok k Druhej správe o plnení odporúčaní Slovenskej republiky hodnotí ďalšie opatrenia, ktoré prijali štátne orgány Slovenskej republiky za účelom zrealizovania odporúčaní Témy II (transparentnosť financovania politických strán)."

"V Slovenskej republike boli reformy, ktoré sa týkajú Témy II (Transparentnosť financovania politických strán), iniciované už v roku 2011 a ich cieľom bolo prijatie novej legislatívy v tejto oblasti. Po dlhšom a ťažkopádnom procese, vrátane volieb do Národnej rady SR v roku 2012 sa Slovenskej republike aktuálne podarilo zaviesť sčasti nový a sčasti novelizovaný právny rámec na zlepšenie transparentnosti v otázke financovania politických strán, ktorý sa na rozdiel od minulosti nezaoberá len financovaním politických strán, ale aj širšími aspektmi zabezpečovania väčšej transparentnosti financovania volebných kampaní, pričom sa týka tak politických strán ako aj kandidátov vo voľbách. Prijatie zákona o volebnej kampani v roku 2014 predstavuje v tomto ohľade výrazné zlepšenie." (.pdf. s. 11)

"GRECO konštatuje, že súčasná úroveň plnenia odporúčaní už viac nie je „celkovo neuspokojivá“ v zmysle Pravidla 31, odseku 8.3 Procesného poriadku a rozhodlo sa naďalej neuplatňovať voči Slovenskej republike Pravidlo 32. Prijatím tohto Dodatku k Druhej správe o plnení odporúčaní sa vo vzťahu k Slovenskej republike končí Tretie kolo hodnotenia." (.pdf, s. 11)

…napríklad v anglosaskom práve sú trusty, kde nie ste oficiálne ten, kto to vlastní, ale všetky peniaze zo stanov spoločnosti musia nakoniec ísť vám, tie zisky. …Kde je jasné určené, kto bude profitovať, všetky zisky z tej firmy komu idú.

Miroslav Beblavý zrejme hovorí o v anglosaskom práve osobách označovaných ako "trustee" a "beneficiary". Prvý z nich - trustee má na starosti spravovanie majetku trustu a oficiálne ho vlastní, všetky zisky a výnosy však idú osobe označovanej ako beneficiary. Výrok na základe tejto skutočnosti hodnotíme ako pravdivý.

…2013… (poslanec Beblavý reaguje na R. Kaliňáka od kedy platí zákon, že od 10 miliónov vyššie vo verejnom obstarávaní sa musí vždy zisťovať, kto je majiteľ, pozn.)

Beblavý správne opravuje Kaliňáka, že povinnosť zistiť kto je majiteľ pri zákazke nad 10 miliónov eur bola zavedená do zákona o verejnom obstarávaní až v roku 2013 a nadobudla účinnosť 1. júla 2013 (modré časti v zákone, Zmena:95/2013). Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

§ 33 odsek 5:
"Ak ide o nadlimitnú zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je najmenej 10 miliónov eur, verejný obstarávateľ je povinný pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní požiadať uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, aby predložili zoznam všetkých svojich spoločníkov a všetkých známych akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto spoločnosti, pričom ak spoločníkom alebo známym akcionárom je právnická osoba, aj všetkých spoločníkov a všetkých známych akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto právnickej osoby."