Kaliňák v Na telo

Na telo, Michal Kovačič, odkaz na videozáznam

Bývalý minister vnútra a poslanec Robert Kaliňák diskutoval v relácii Na telo najmä o kandidatúre Roberta Fica za ústavného sudcu či o kauze únosu vietnamského občana.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

„…nemôžete povedať, že my počas tých 4 rokov akýmkoľvek spôsobom sme prijali ľubovoľnú kritiku z Európy alebo odkiaľkoľvek inokadiaľ, že sme porušovali demokratické pravidlá, (…).“

Robert Kaliňák hovorí o období, kedy bola strana Smer-SD sama vo vláde, teda v rokoch 2012 až 2016. Za tento čas Európska komisia žalovala Slovensko napríklad v otázke diskriminácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím či začala konanie pre nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

V roku 2013 Európska komisia podala podnet na začatie konania na Súdnom dvore proti Slovensku za to, že diskriminovalo osoby s ťažkým zdravotným postihnutím žijúce v zahraničí tak, že im neplatilo dávky, čím porušilo právne predpisy Európskej únie.
Ďalšie konanie začala Európska komisia v roku 2015 kvôli nerovnakému prístupu k vzdelávaniu rómskych detí, čím sa porušil antidiskriminačný zákon Európskej únie.
Slovensko tiež kritizovali rôzne domáce aj zahraničné osobnosti za prístup krajiny k masovej migrácii v roku 2015, nedá sa však povedať, že by v tomto prípade išlo o porušenie “demokratických pravidiel” - ako vo výroku naznačuje Kaliňák.

Robert Fico právo vyštudoval, no počas štúdia aj tesne po ňom sa venoval skôr trestnému právu a oblasti ľudských práv. Neskôr bol členom parlamentného ústavnoprávneho výboru aj predsedom väzenskej komisie Ústavnoprávneho výboru. Nie je však možné overiť, či téma ústavného práva bola pre Roberta Fica zaujímavá "vždy" ako uvádza Kaliňák vo výroku. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Robert Fico vyštudoval právo na právnickej fakulte Univerzity Komenského. Ako sám uviedol v motivačnom liste v rámci prihlášky na funkciu ústavného sudcu, od začiatku svojej profesionálnej kariéry sa orientoval na oblasť ľudských práv.
Pôsobil tiež na právnickom inštitúte ministerstva spravodlivosti v oblasti trestného práva, neskôr bol ako poslanec Národnej rady SR bol členom ústavnoprávneho výboru a predsedom väzenskej komisie Ústavnoprávneho výboru.
V rokoch 1994 až 2000 Fico zastupoval Slovensko v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Ficova kandidatúra na ústavného sudcu zožala v rámci širokej verejnosti kritiku, ako najčastejší dôvod sa uvádza nedostatočný morálny kredit a jeho straníckosť.

„…nakoniec je určite jediným (Robert Fico z kandidátov na ústavných sudcov, pozn.), ktorý pracoval na Ústave Slovenskej republiky a hlasoval za ňu ako poslanec (parlamentu, pozn.).“

Nových deväť sudcov Ústavného súdu SR sa bude vyberať spomedzi 40 kandidátov. Napriek tomu, že Fico nie je jediným kandidátom, ktorý je/bol činným v politike, ako jediný z kandidátov bol poslancom aj v roku 1992, kedy sa schvaľovala Ústava SR. Hlasovania o Ústave SR z 1. septembra 1992 sa zúčastnilo 134 poslancov, pričom 114 hlasovalo za, 16 proti a štyria sa zdržali hlasovania. Toto hlasovanie sa konalo verejne po vyzvaní každého poslanca zvlášť. Z prepisu schôdze, na ktorej sa hlasovanie uskutočnilo, vyplýva, že Robert Fico hlasoval za prijatie Ústavy SR (.pdf, s. 314). Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ako poslanci v minulosti pôsobili aj kandidáti na ústavných sudcov Ján Drgonec, Monika Jankovská, Edita Pfundtner a Radoslav Procházka. Aktívnym poslancom je okrem Roberta Fica Peter Kresák, ktorý patrí pod stranu Most-Híd a pokladá sa za jedného z najväčších odborníkov na ústavné právo.
Počas svojho pôsobenia vo funkcii poslanca Robert Fico podal buď samostatne alebo v rámci skupiny poslancov v období od 1998 do 2005 celkovo 10 návrhov na zmenu alebo vydanie ústavných zákonov. Po tom, ako Fico po protestoch v 2018 odstúpil z funkcie premiéra a stal sa rádovým poslancom NR, podal spolu s poslancami za Smer-SD jeden návrh na vydanie ústavného zákona.
Musíme avšak zdôrazniť, že pôsobenie v politike a s tým súvisiace podieľanie sa na tvorbe ústavných zákonov nie sú kritériami, ktoré by dokázali určiť odbornosť a vhodnosť kandidáta na ústavného sudcu. V prípade kandidatúry Roberta Fica na ústavného sudcu je práve jeho dlhoročná straníckosť vnímaná negatívne.
Straníckosť v súvislosti s Ústavou SR sa ukázala počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2012, kedy sa  Robert Fico po zastávaní funkcie premiéra stal opätovne poslancom NR SR. V tom čase nepodporil (spolu s poslancami za Smer-SD a SNS) väčšinu návrhov na zmenu Ústavy, ktoré predložila koalícia. Takto Fico hlasoval proti návrhu ústavného zákona, ktorý by obmedzil imunitu poslancov NR a sudcov. Pri návrhu na vydanie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestii Fico v prvom čítaní hlasoval proti a v treťom sa zdržal hlasovania. Návrhom, ktorý Fico podporil a ktorý prešiel, bol napríklad návrh ústavného zákona na zriadenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

„…neskôr sa ukázala, že táto konštrukcia (že úrad vlády je prepojený na taliansku mafiu a mal niečo s vraždou novinára, pozn.) nebola pravdivá (…).“

Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii 1. októbra 2018 generálny prokurátor o talianskej stope v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená či dokonca nepravdivá. Doposiaľ sa teda neukázalo, že by bolo prepojenie ľudí z Úradu vlády za bývalého premiéra Fica na taliansku mafiu nepravdivé, v prípade vraždy Jána Kuciaka je známe preverovanie obvinenia Mariána Kočnera za jeho údajnú objednávku vraždy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Pred svojou vraždou novinár Aktuality.sk Ján Kuciak spolu s kolegami zo zahraničia pracoval aj na prípade, ktorý mal odhaliť prepojenie pracovníkov vtedajšieho Úradu vlády SR na členov talianskej mafie na Slovensku. Článok o týchto údajných prepojeniach vyšiel až po jeho smrti, 28. februára 2018.

„My sme boli obvinení z toho, že sme poskytli nadštandardné služby Vietnamcom a že vláda vedela a bola aktívne zapojená do tohto prípadu.“

Na únose vietnamského občana sa malo podieľať aj Slovensko tým, že zapožičalo vietnamskej delegácii letecký špeciál na cestu do Moskvy. Ministerstvo vnútra najprv informovalo verejnosť, že zahraničným návštevám poskytuje špeciál bežne. Avšak neskôr sa ukázalo, že špeciál sa cudzím krajinám požičiava len výnimočne. Druhá časť výroka sa týka článku Denníka N z 2. augusta 2018, v ktorom sa opisuje únos Vietnamca za účasti slovenských bezpečnostných zložiek aj vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka.
Hoci vláda bola obvinená z toho, že o únose vedela a bola do neho zapojená, v prípade nadštandardného poskytnutia leteckého špeciálu cudzej krajine sa jedná o reálne zistenia, a teda nejde o obvinenie, ale usvedčenie.Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
V októbri Denník N poukázal na nepresnosti v článku z 2. augusta, naďalej však trval na tom, že výpovede dvoch zúčastnených policajtov potvrdzujú, že Vietnamec bol zavlečený do špeciálu na území Slovenska. O únose bol podľa denníka informovaný aj vtedajší minister vnútra Kaliňák, ktorý mal dať súhlas na zavlečenie Vietnamca do lietadla. Kaliňák tvrdí, že o únose nič nevedel. Vyšetrovanie prípadu v súčasnosti stále prebieha.
Tesne po vypuknutí škandálu tvrdilo ministerstvo vnútra, že "Slovenská republika štandardne poskytuje slovenský špeciál zahraničným oficiálnym návštevám, ktoré o to požiadajú. Tieto lety sú hradené z rozpočtu Leteckého útvaru, ktorý má na tento účel zo zákona vyhradené prostriedky. V minulosti bol takto poskytnutý špeciál veľvyslancom iných krajín pri spoločných rokovaniach v Tatrách, zahraničným ministrom, japonskému cisárovi, pápežovi a podobne." Zo zoznamu letov slovenského špeciálu za roky 2015-2017 vyplýva, že zo zahraničných návštev bol špeciál zapožičaný iba vietnamskej delegácii a ministerstvu obrany Čiernej Hory. Pápežovi, ktorého spomenulo ministerstvo, bol špeciál poskytnutý v roku 1995.