Kalinák, Bugár a Krajniak v O5M12

O 5 minút 12, Martin Strižinec

V nedelu 12. novembra boli hostami relácie O 5 minút 12 minister vnútra Robert Kalinák (SMER-SD), podpredseda NR SR Béla Bugár (MOST-HÍD) a poslanec NR SR Milan Krajniak (SME RODINA). Hlavnou témou diskusie boli výsledky krajských volieb. Ak chcete vediet ako presne používali fakty a štatistické údaje, precítajte si našu analýzu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Kaliňák komentuje obdobie 2013-2017, počas ktorého šéfoval BBSK Marian Kotleba. Napriek tomu, že stav ciest II. a III. triedy v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) bol skoro rovnako hodnotený Slovenskou správou ciest aj v roku 2013 (kedy Kotleba prevzal funkciu predsedu) aj v roku 2017, nedá sa povedať, že v BBSK sú cesty vo výrazne horšom stave ako v ostatných krajoch. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Dôsledkom toho, že BBSK odmietla čerpať eurofondy, no aj stratila právo ich čerpať, župa prišla o 4,7 mil. eur z eurofondov určených na výstavbu ciest III. triedy v okrese Veľký Krtíš. Kvôli ilegálnemu zamestnávaniu na úrade BBSK stratila župa právo eurofondy čerpať, a to údajne až do roku 2021. Prišla tým napríklad o 20 miliónov na opravy ciest II. a III. triedy. Kotleba tým v podstate splnil svoj predvolebný slub, že eurofondy čerpať nebude. Paradoxom však je, že pred voľbami Kotleba zmenil rétoriku, keď prejavil o eurofondy záujem a dokonca klamal, že ma k nim župa prístup. Pre voľbami do vyšších územných celkov Marian Kotleba deklaroval, že opravili a obnovili 300 km ciest.

Portál Bystrické veci získali informácie o počte opravených km ciest a o vynaložených financiách krajov za volebné obdobie 2013-2017. Podľa tohto porovnania za prvé 3 roky Kotlebovho predsedníctva bolo opravených len 5,6 % všetkých ciest, čo je druhý najnižší počet spomedzi všetkých krajov.
 
Slovenská správa ciest (.pdf, s. 20-21) pravidelne monitoruje stav ciest aj II. a III. triedy, ktoré sú v správe žúp. Pomer úsekov v jednotlivých kategóriach ("veľmi dobrý", "dobrý", "vyhovujúci", "nevyhovujúci", "havarijný") bol veľmi podobný v prípade BBSK v analýze z roku 2013 aj 2017. Keď sa zohľadňuje len pomer úsekov, BBSK nie je na tom, v porovnaní s ostatnými krajmi, výrazne horšie. Napríklad, 78 % ciest v Bratislavskom kraji je hodnotených ako v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave (Bratislavský kraj má pomerne krátku sieť ciest II. a III. triedy). V BBSK je to len 35 %; v stave "veľmi dobré" je v BBSK označených až 53 %, zatiaľ čo v Prešovskom kraji je to len 24 %.



… keď bolo KDH naposledy pri ministerstve vnútra v roku 2005, tak bolo 600 mŕtvych a teraz je 250.

Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí o štatistike usmrtených osôb v dôsledku dopravných nehôd. V roku 2005 zomrelo na cestách 560 osôb, o rok neskôr 579. V roku 2016 na slovenských cestách bolo usmrtených 242 osôb. V období od januára do septembra 2017 zomrelo na cestách 185 ľudí. Kaliňák hovorí o štatistikách z éry druhej Dzurindovej vlády. Post ministra vnútra zastával vtedy Vladimír Palko (KDH), až do odchodu KDH z vlády. Palka vo februári 2006 na päť mesiacov vymenil Martin Pado (SDKÚ). KDH obsadilo post ministra vnútra aj počas vlády Ivety Radičovej, ministrom bol vtedy Daniel Lipšic. Už v tomto období bolo evidovaných menej usmertených na cestách, v roku 2010 toto číslo bolo na úrovni 347 a v roku 2011 324.Kaliňákom uvedené údaje sa zhodujú so štatistikami ministerstva vnútra až na zaokrúhlenie, avšak nie je pravdou, že nominant KDH riadil ministerstvo vnútra naspoledy v roku 2005. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.
Priemerná mesačná mzda bola v roku 2016 na úrovni 912 eur. Podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda na Slovensku v prvom štvrťroku 2017 897 eur, v druhom štvrťroku 944 eur. Je pravdou, že priemerná mzda má rastúci trend, avšak miera rastu v súčasnosti neprekoná rýchlosť rastu platov z obdobia napríklad prvej Ficovej vlády (v roku 2008 8,1 %, v roku 2013 3,3 %). Kaliňákov výrok je nepravdivý.


Doposiaľ najnižšia nezamestnanosť (9,6 %) bola evidovaná v roku 2006. V druhom štvrťroku 2017 je podľa Štatistického úradu SR nezamestnanosť na úrovni 8,7 %. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý. 

Graf zachytáva mieru evidovanej nezamestnanosti v SR od roku 1994 do roku 2016. Podľa ŠÚ SR bola miera nezamestnanosti v prvom štvrťroku 2017 na úrovni 8,7 %, v druhom štvrťroku nezamestnanosť dosiahla 8,1 %. Medziročne, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2016, došlo k zníženiu nezamestnanosti o 1,7, resp. 1,5 percentuálnych bodov. Nezamestnanosť na Slovensku bola na svojom minime v roku 2006 (9,6 %). V roku 2016 bola nezamestnanosť len o desatinu vyššia ako toto minimum a podľa najnovších (štvrťročných) údajov Slovensko v roku 2017 zaznamenalo nové historické minimum nezamestnanosti.

Slovenská ekonomika rástla najrýchlejším tempom v roku 2007, kedy medziročná zmena HDP dosiahla 10,8 %. V súčasnosti je hospodársky rast Slovenska na úrovni 3,3 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Hospodársky rast krajiny sa uvádza ako percentuálna zmena hrubého domáceho produktu v danom období (roku) v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Dáta Európskej komisie (Eurostat) sú zachytené v nasledujúcom grafu. Podľa Eurostatu tak hospodársky rast Slovenska bol už niekoľkokrát vyšší, rýchlejší, než akú naša ekonomika dosiahla v roku 2016. Zatiaľ najrýchlejší hospodársky rast bol zaznamenaný v roku 2007 (10,8 %). V prvom štvrťroku bol rast ekonomiky rýchlejší o 3,1 %, v druhom štvrťroku o 3,3 % pri porovnaní s prvým a druhým štvrťrokom 2016.