Jurinová vs. Pellegrini o zahranicnej politike, športe a konferencii Tech Match

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu debatovali o utecencoch, vztahoch s Madarskom, podpore športu aj konferencii pre start-upy predseda NR SR Peter Pellegrini a jedna z podpredsednícok NR SR Erika Jurinová. Obaja si pripísali niekolko pochybení. Pellegrini mal problémy najmä pri výrokoch týkajúcich sa utecencov, chybne uviedol pocet utecencov na území Turecka a zle interpretoval aj proces prerozdelovania utecencov podla kvótneho systému. Taktiež nám pripomenul jeden z oblúbených euromýtov, podla ktorého Brussel kontroluje zakrivenost banánov. Jurinová, ktorú sme overovali prvý krát, zjednodušovala rozdelenie rozvojovej pomoci Slovenska a zamenila dozornú radu SBA so správnou.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

V čase publikácie výroku sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o tom, že by sa Nemecko chystalo posilniť agentúru Frontex, slúžiacu na ochranu vonkajších hraníc EÚ o 50 či iný počet úradníkov. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako neoveriteľný. 

Agentúra zároveň požiadala členské krajiny EÚ o navýšenie počtu zamestnancov o niekoľko stoviek. Premiér Robert Fico sa na štvrtkovom summite Európskej rady v Bruseli vyjadril, že Slovensko ponúkne 20 ľudí s 10 ďalšími v roku 2016. Zároveň sa má agentúre zvýšiť rozpočet o 54% na úroveň 176 miliónov eur. Hlavné sídlo agentúry sídli vo Varšave, kde sa má tiež navýšiť počet zamestnancov zo súčasných 304 na 340. Nenašli sme však informáciu, ktorá by sa týkala príspevku Nemecka k navýšeniu počtu zamestnancov.

Okrem týchto prostriedkov, ktoré idú priamo zväzom, štát každý rok dáva, aj tento rok, 3,5 milióna konkrétnym športovcom, 200 športovcom priame prostriedky na ich podporu. Napríklad Matej Tóth dostal tento rok 20 000, Erik Varga za streľbu 40 000, náš štvorkajak 60 000 euro.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytuje osobitnú dotáciu vybraným športovcom, ktorí dosiahli úspechy na významných medzinárodných podujatiach. V roku 2015 patrí do tohto zoznamu aj Matej Tóth, Erik Varga a štvorkajak (Denis Myšák, Tibor Linka, Eduard Rebro, Daniel Szokol). Na podnet kancelárie NRSR sme o potvrdenie informácie požiadali sekciu štátnej starostlivosti o šport. Tá údaje potvrdila, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

V oblasti športovej reprezentácie SR a športových talentov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytuje osobité dotácie vybraným elitným športovcom každý rok. Podľa rozhodnutí ministra na ktoré nás odkázala sekcia pre šport uvedení športovci skutočne obdržali príspevky v hodnote v akej uvádza Pellegrini.

*tento výrok bol dňa 22. októbra doplnený o informácie z kancelárie NR SR a Ministerstva ŠVVaŠ, na základe ktorých bola hodnota zmenená z neoveriteľného na pravdivý.

A môžem povedať veľmi, veľmi jasne, že z navýšenia rozpočtu, ktoré sa nám podarilo do zákona presadiť, už budúci rok všetky zväzy, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu, respektíve ktoré dostávajú príspevok, dostanú budúci rok viac o 20 až 40 %. To znamená, všetci budú mať viac o 20 až 40 %, viac ako v roku 2015.

Zo štátneho rozpočtu, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a iných dostupných zdrojov nie je možné určiť, či dostanú všetky zväzy financované zo štátneho rozpočtu budúci rok o 20 až 40% viac. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa štátneho rozpočtu (.pdf, s.18) na rok 2015 vyčlenilo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na národný program rozvoja športu v SR 46 378 861 eur, z čoho bolo dotáciami zväzom poskytnutých 38 189 885 eur.

Návrh štátneho rozpočtu (.pdf, s.13) na rok 2016 počíta s 50 972 542 eurami vyčlenenými na národný program rozvoja športu v SR, čo je nárast o 9,9% oproti roku 2015. Aká čiastka z tejto sumy pôjde ako dotácia zväzom a o koľko dostanú jednotlivé zväzy viac nie je možné v tejto chvíli overiť.

…bola to naša vláda, ktorá zaviedla takzvanú milionársku daň, ktorá tých lepšie príjmových zdaňuje vyšším percentom, ktorá výrazným spôsobom za posledných niekoľko rokov zvýšila minimálnu mzdu…

Je pravdou, že prvá vláda Smer-SD zaviedla v roku 2007 milionársku daň a počas druhej vlády nové progresívne zdanenie príjmov fyzických a právnických osôb. Minimálna mzda sa taktiež po zavedení dane zvyšovala, pričom v rokoch 2007 a 2009 zaznamenávame jej najvýraznejší rast. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Parlament Slovenskej republiky v roku 2007 prijal novelu Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá zaviedla tzv. „milionársku daň". Podľa § 11 tohto zákona sa zvýšené daňové zaťaženie dotklo ľudí, ktorí mesačne zarábali viac ako 47 600 Sk v hrubom. Od tejto úrovne zárobkov sa zamestnancom znižovala nezdaniteľná časť základu dane, čím sa ich daňové zaťaženie reálne zvyšovalo. Zamestnancom, ktorí zarábali približne nad 85 000 Sk mesačne v hrubom, mali odpočítateľnú položku rovnajúcu sa nule, takže ich daňové zaťaženie bolo najvyššie

Zákon o dani z príjmov stanovuje hranicu 100-násobku sumy platného životného minima, čo v súčasnosti (2015) predstavuje sumu 19 809 EUR.

Ak základ dane daňovníka je nižší, resp. rovný 19 809 EUR, nezdaniteľná časť základu dane je 3 803,33 EUR za rok (t .j 19,2 x životné minimum).

Ak základ dane daňovníka presahuje sumu 19 809 EUR, nezdaniteľná časť základu dane sa vypočíta pomocou zákonom o dani z príjmov definovaného vzťahu. (Výpočet: 44,2 x životné minimum – 0,25 x základ dane = 8 755,578 – 0,25 x základ dane daňovníka).

Daň z príjmu fyzických a právnických osôb bola do roku 2013 na úrovni 19 %. Od 1. januára 2013 začalo platiť nové progresívne zdanenie príjmov fyzických a právnických osôb. Bol zavedený systém s dvoma sadzbami dane fyzických osôb, z čoho vyššia sadzba dane na úrovni 25 % sa začala uplatňovať od hranice, od ktorej bola nezdaniteľná časť základu dane nulová, približne od hrubého príjmu 3 311 eur. Pre právnické osoby sa zvýšila sadzba dane z príjmu na 23 % zo základu dane.

Na grafoch vidíme, že minimálna mzda sa najvýraznejšie zvýšila v rokoch 2007 a 2009.


Vieme, že aj teda keď už bola celkom zrušená vlastne rovná daň, tak toto prostredie sa nijako nezblížilo (rozdiel medzi chudobnými a bohatými, pozn.).

Od roku 2012 neboli uverejnené žiadne ukazovatele toho, či príjmová nerovnosť na Slovensku klesla alebo stúpla potom, ako bola zrušená rovná daň v januári 2013. Jedným z ukazovateľov príjmovej nerovnosti je napríklad Gini Coeficient. Jeho údaje (rovnako ako aj dáta Svetovej banky) však nesledujú Slovensko ďalej ako po rok 2012, preto v skutočnosti nevieme posúdiť či sa priepasť príjmov a tak i životnej úrovne medzi chudobnými a bohatými sa na Slovensku od zavedenia progresívnej dane prehĺbila či zúžila. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Zrušenie rovnej dane, ktorá bola pôvodne zavedená v roku 2004, "bolo súčasťou širokého daňovo-odvodového balíčka v novele zákona o dani z príjmov. Pri fyzických osobách sa zaviedla druhá sadzba dane 25 percent, firmy museli začať platiť preddavky 23 percent. Vláda očakávala, že opatrenia zásadne znížia nerovnosti v príjmoch ľudí."
"Správa prichádza so zistením, že ak príjmy pre najvyšších 20 % rastú, HDP krajiny v strednodobom horizonte klesá. Na druhej strane, rast HDP je spojený so zvýšením príjmu medzi najchudobnejšou časťou, 20 % populácie."

Podľa analýzy spoločnosti Allianz z roku 2014 je úroveň majetkovej nerovnosti Slovenska jedna z najnižších v Európe. Podľa nej vlastní desať percent najbohatších ľudí u nás asi tretinu celkového majetku, čo je v porovnaní s inými európskymi štátmi pozitívny výsledok.

Podla analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa však zmeny "najviac dotkli domácností, ktoré patria medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami."

Naviac, z nedávnej analýzy Trendu vyplýva, že "pravdepodobnosť zamestnania sa a rovnako aj odpracované hodiny (existujúcich zamestnancov) klesnú iba minimálne. Následkom je mierne zvýšenie (0,1%) miery nezamestnanosti. Výsledky naznačujú, že v dlhodobom horizonte môže táto zmena znížiť úroveň HDP o 0,4%."

Aj napriek tomu, že "najmenšie rozdiely v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú v Dánsku, Slovinsku, na Slovensku a v Nórsku", "príjmovú nerovnosť (na Slovensku, pozn.) odhaľujú aj ďalšie ukazovatele. „Horných 10 % obyvateľov zarábalo viac ako 1 452 eur v hrubom. Decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, bol 3,8."

Čo sa samotnej chudoby na Slovensku týka, ohrozených ňou bolo "na Slovensku v roku 2014 12,6 percenta obyvateľov, čo predstavuje 660-tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal mierny pokles počtu osôb ohrozených chudobou, a to o 0,2 percentuálneho bodu."