Juraj Miškov vs. Daniel Lipšic

V politike, Alžbeta Vlková

Politickú scénu ovláda kauza Gorila, preto je prirodzené, že téma dominovala aj nedelným diskusným reláciám. Všetky tri relácie obsadili politici SaS a KDH, SDKÚ pozvanie odmietlo. Názory Smeru, Most-Híd ako ani SDKÚ tak diváci nemali možnost poznat. Juraj Miškov a Daniel Lipšic priznali kauze všetku relevanciu a pomerne otvorene sa k nej vyjadrovali. Z pozície Miškova je to nízkoriziková taktika s pomerne vysokým ziskovým potenciálom (vzhladom na krátke pôsobenie v politike strany SaS). Jedinou prekážkou, ktorú musel prekonat, bolo vysvetlenie, preco na základe tej istej sumy informácii nevyužila strana SaS veto pri nominácii Bubeníkovej do pozície šéfky FNM a o rok a pol roka neskôr ju odvolali. Dôvodom mala byt politická zodpovednost, ktorú prevzalo na seba SDKÚ. Z dnešnej perspektívy to vyzerá skôr ako strach otvorit tému, ktorá mala a má potenciál zmenit mocenské rozpoloženie v politike. SaS k tomu potrebovala médiá a predvolebnú atmosféru. Nespravila tak však žiadna iná politická strana, pozícia SaS sa tak nezhoršuje. Rovnako tak by nemala byt spochybnovaná dôležitost témy, ktorú SaS Gorile pripisuje.

Pozícia Daniela Lipšica je vzhladom na prítomnost predstavitelov KDH v Gorila spise o poznanie komplikovanejšia. Rovnako ako SaS vedel o kauze minimálne od roku 2010. Spis nezverejnil, inicioval ale nové šetrenie, ktoré pozitívne hodnotí aj Lipšicov kritik Jozef Šátek. Lipšic v relácii zamlcal kontext v ktorom v spise figuruje jeho teraz už bývalí poradca Ivan Krajniak. V kontexte odvahy vystupovat proti svojím straníckym kolegom (Pavol Hrušovský) a snahe o dôkladné vyšetrenie kauzy Gorila sa však jedná o drobný prešlap. Daniel Lipšic ako jeden z mála politikov rysuje novú štiepiacu líniu v slovenskej politike na kauze Gorila. Oproti politikom strany Smer, ktorí relevantnost kauzy spochybnujú a zbavujú sa zodpovednosti s odkazom na zdanlivú nezainteresovanost, oproti politikom SDKÚ, ktorí sú neschopní postavit sa vlastným zdiskreditovaným lídrom a rozptylujú pozornost z kauzy proreformnou rétorikou, sa z pohladu obcana, ktorého záujmom je transparentný, dobre spravovaný a neskorumpovaný štát javí konanie Daniela Lipšica ako žiadúci výkon.

V stávke je vela. Ide o dôveryhodnost politických strán a politického systému.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Koniec koncov povieme chronológiu pri Generálnej prokuratúre. Keď sa objavilo na internete spis pred Vianocami, prvá reakcia námestníka Trnku bola, to je všetko hlúposť, parafrázujem. Už sme to preverovali, nie je to autenticky jasné. Vybavená vec. Potom sme my avizovali, že ideme do vyšetrovania, zriaďujeme vyšetrovací tím a zrazu na Generálnej prokuratúre vzniká vyšetrovací tím.

Lipšicova chronológia udalostí je až na jednu udalosť, ktorú nevieme overiť, pravdivá. 

Pred Vianocami sa na internete objavili dokumenty, ktoré majú údajne
pochádzať z akcie SIS s názvom Gorila. K pravdivosti týchto dokumentov
sa námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka vyjadril (23.decembra 2011) nasledovne:

"Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam
na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto
mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby,
"
povedal  Trnka.

Minister vnútra SR D. Lipšic už 29.decembra 2011 avizoval ďalšie vyšetrovanie kauzy Gorila a za týmto účelom 9. januára 2012 zriadil špecializovaný tím desiatich kriminalistov.

"Dnes (pozn. 9. januára 2012) som zariadil špecializovaný tím so sídlom na Úrade boja proti
organizovanej kriminalite, v ktorom sú vyšetrovatelia a kriminalisti z
Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a
zo sekcie inšpekcie,
" vymenoval Lipšic."

V súvislosti s touto správou, bola tiež zverejnená informácia a vzniku vyšetrovacieoh týmu na Generálnej prokuratúre. 

Denník Pravda v tejto súvislosti uviedol:

"Na vytvorenie ďalšieho tímu na vyšetrenie kauzy Gorila námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka reagovať nebude. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR už koncom decembra minulého roka rozhodlo, že 2. januára vznikne špeciálny vyšetrovací tím, ktorý opätovne otvorí už v minulosti vyšetrované prípady Gorila a Gorila 1."

Z dostupných informácií nie je možné jednoznačne určiť, či GP rozhodla o vzniku vyšetrovacej komisie pred novým rokom, ale až po medializovanom vzniku Lipšicovho špecializovaného týmu, ako to tvrdí Lipšic. 

Tu išiel predávať zahraničný akcionár 49 % akcií v SPP, ktoré sprivatizoval v roku 2001, sprivatizovala ich vláda Mikuláša Dzurindu, pani Bubeníková bola vtedy vo fonde, pripravovala tuto privatizačnú zmluvu, to znamená, že ide o balík akcií, ktoré predala zahraničný akcionár inému zahraničnému akcionárovi.

Zahraničný akcionár (EON a Gaz de France 
rostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) vlastniaci 49 % akcií SPP mal záujem predať časť svojich akcií českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ministerstvo malo podľa slov ministra Miškova vypracovať analýzu týkajúce sa tohoto plánovaného predaja. Právna analýza nie je k dispozícii. K dispozícií je však stanovisko MH SR na obvinenia p. Bubeníkovej.

Pri privatizácii SPP v rokoch 2000 až 2002 išlo o predaj 49 % akcií zahraničnému akcionárovi (EON a Gaz de France). Privatizáciu vykonala vláda Mikuláša Dzurindu. V tom čase bola pani Bubeníková  vo Fonde národného majetku na pozícií riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára, členka výkonného výboru. Okram zodpovednosti za výkon práv akcionára v 127 spoločnostiach, v ktorých mal fond majetkovú účasť, bola jej náplňou práce zastupovanie fondu v komisiách a pracovných skupinách na medzirezortnej úrovni. Z toho možno vyvodiť záver, že spolupracovala na privatizačnej zmluve SPP. 

Každopádne kroky, ktoré urobila pani Bubeníková v tejto konkrétnej veci môžu toto podozrenie zosilniť (podozrenie spolupráce Bubeníkovej s Pentou, pozn.). Pretože na jednej strane Fond národného majetku poskytol súhlas s Due diligence pre spomínaný holding a na druhej strane o nejaký čas nesúhlasila pani Bubeníková s poskytnutím akcionárskej zmluvy tomuto holdingu a dá sa to vykladať aj ako povedzme nepriateľský krok vôči tomuto hodlingu, keďže tam bol predchádzajúci súhlas s Due diligence, čiže s hľbkovým auditom.

Reakcia ministra hospodárstva SR J. Miškova na list A. Bubeníkovej uvádza v rámci obvinenia č.1 (str. 2) nasledujúce:

Fond národného majetku najskôr rozhodol o sprístupnení všetkých dokumentov SPP v rozsahu due dilligence pre EPH (Energetický a průmyslový holding), ktorý sa uchádzal o časť akcií zahraničného akcionára v SPP.  Malo ísť o list A. Bubeníkovej a konkrétne o splnomocnenie pre hlasovanie na valnom zhromaždení zo dňa 10. 5. 2011, číslo 4479/2011. Toto splnomocnenie sme nedokázali získať.

Následne minister hospodárstva odsúhlasil sprístupnenie akcionárske zmluvy pre EPH, kedže výkonný výbor odsúhlasil due dilligence. Právna analýza vypracovaná pre MH SR hovorí (sprístupnený úryvok): 

..."Domnievame sa,  že ak Slovenská republika prejavila vôľu umožniť EPH uskutočniť due dilligence v SPP, bolo by nelogické nesprístupniť EPH aj Akcionársku zmluvu"...Túto právnu analýzu v celom znení nemáme k dispozícii.

Fond národného majetku následne rozhodol o nesprístupnení akcionárskej zmluvy SPP pre EPH, čo Ministerstvo hospodárstva vzalo na vedomie, upozornilo Annu Bubeníkovú na nelogickosť tohto kroku. 

Tento sled udalostí nikto nespochybnil a Miškovov výrok (o udalostiach a krokoch Bubeníkovej) hodnotíme ako pravdivý. 

Problematická je interpretácia týchto udalostí a zdôvodnenie krokov jednotlivých aktérov. 

Zatiaľ čo Miškov hovorí o "zosilujúcom podozrení" Bubeníkovej zo spolupráce s Pentou, Ivan Mikloš udalosť interpretuje odlišne. 

"A. Bubeníková hájila záujmy FNM a štátu, teda verejný záujem, minister Miškov presadzoval iné záujmy. Tvrdím to s plnou vážnosťou, pretože som bol o týchto problémoch priebežne informovaný, rovnako ako premiérka Iveta Radičová. Ide prinajmenšom o štyri závažné prípady: predaj akcií SPP, rozčlenenie SPP (unbundling), ukončenie privatizácie Slovenských elektrární a predaj Nováckych chemických závodov.


Zahraniční akcionári SPP (EON a Gas de France prostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý znamená zároveň manažérsku kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Rokujú o predaji svojho podielu v prospech českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ich pôvodný zámer bol taký, že by predali EPH 50% akcií SGH a s tým aj manažérsku kontrolu nad SPP. Tým by vlastne EPH získal kontrolu nad SPP cez vlastníctvo de facto 24,5% akcií SPP. Miškov a ministerstvo hospodárstva tlačili na FNM a Bubeníkovú, aby FNM súhlasil s poskytnutím všetkej potrebnej dokumentácie tomuto záujemcovi, aby sa transakcia mohla uskutočnisť čo najskôr. Bubeníková, aj po konzultácii so mnou, trvala na tom, že najskôr musí byť o tejto transakcii informovaná vláda, ktorá musí posúdiť celkové ekonomické, bezpečnostné a iné riziká takéhoto predaja a takéhoto ovládnutia SPP novým akcionárom. Štát je stále 51-percentným akcionárom a teda takáto transakcia bez vedomia vlády a bez posúdenia vládou je neprijateľná.

Druhý spor nastal v súvislosti s rozčlenením SPP na tranzit a distribúciu, spolu s odčlenením príslušných aktív, teda majetku. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť do konca minulého roka a ministerstvo hospodárstva aj Miškov osobne tlačili na to, aby sa tak stalo. Stále však existujú dve prekážky. Tou prvou, menšou, je, že stále ešte nemáme schválenú príslušnú legislatívu, pretože Miškovovo ministerstvo pripravilo zákon neskoro a v parlamente bude schválený najskôr vo februári. Ešte väčším problémom však je, že zo strany SPP a ministerstva bol tento Miškovom presadzovaný unbundling pripravený tak, že oslaboval postavenie štátu voči aktívam v hodnote asi 2,5 mld. eur. Práve toto je totiž hodnota majetku, ktorý prejde po unbundlingu z materského SPP na dcérsku firmu Eustream a podľa FNM a jeho zástupcov v dozornej rade SPP je problém v tom, že vplyv štátu v tejto akciovke je slabší, ako je dnes jeho vplyv priamo v SPP. Rezort hospodárstva a Miškov osobne napriek výhradám dozornej rady tlačili na to, aby k rozčleneniu SPP za týchto podmienok došlo ešte do konca minulého roka.

Dôkazom toho, že v oboch týchto prípadoch konal minister Miškov v rozpore s verejným záujmom je okrem korešpondencie a zápisov aj hlasovanie nominantov štátu v orgánoch SPP. Nominanti jeho ministerstva v predstavenstve SPP hlasovali napríklad za urýchlené schválenie rozčlenenia, kým nominanti FNM v dozornej rade boli proti."

Pri pani Bubeníkovej ja som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky.

Nie je známe aké konkrétne informácie poskytol D. Lipšic vláde. Podľa informácií denníka Hospodárske noviny (12. januára 2012) malo Bubeníkovú usvedčiť prepojenie jej manžela R. Bubeníka na firmu Elementa. 

..."Roman Bubeník, manžel odvolanej šéfky FNM, mal podpisové právo vo firme Elementa a bol aj kontaktnou osobou pre styk s úradmi. Tento údaj si HN overili cez obchodný register a iné dostupné zdroje. V Gorile sa uvádza, že práve cez firmu Elementa mal spoločník Penty Jaroslav Haščák vyplatiť Bubeníkovej za služby pri privatizácii štátneho majetku 200 miliónov korún"...

Po rokovaní vlády pripustil aj Z. Simon, že k zmene postoja (Most-Híd najskôr odporučil hlasovať proti odvolaniu) došlo vzhľadom na nové zistenia, ktoré prehĺbili pochybnosti. 

Z. Simon povedal: "Bolo to jednoznačne politické rozhodovanie, pretože sme to takto cítili správne, a preto sme sa takto rozhodli."

J. Miškov pre média potvrdil, že išlo o informáciu týkajúce sa prepojenia Bubeníkovej muža na firmu Elementa, ktoré priniesol D. Lipšic.

Ivan Krajniak je spomínaný myslím trikrát a vôbec nie pri nejakých províziách alebo že chodil do nejakého bytu alebo že dostával nejaké úplatky. Je tam spomínaný ako člen prezídia Fondu národného majetku, ktorým bol v tom čase za KDH.

Daniel Lipšic hovorí o Krajniakovi v rámci odpovede na otázku moderátorky, či by ostatní zainteresovaní politici v spise Gorila mali nasledovať príklad Krajniaka, ktorý odstúpil. 

Lipšic ocenil Krajniakove odstúpenie ako morálne gesto, vyzývať ďaľších k odstúpeniu nemieni. 

"Urobil to gesto, ktoré si ja vážim preto, aby nemohol nikto spochybňovať vyšetrovanie, ktoré policajný zbor vedie. Lebo tých spochybňovaní bolo, je a bude veľa. Je veľký záujem prípad nevyšetriť, ako to bolo aj v minulosti. Takže aby nemohol nikto poukazovať na jeho príklad, tak sa rozhodol, že z funkcie bude uvoľnený, ja si to vážim, vážim si, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú morálnu integritu. Nebudem aj nikoho vyzývať ďalšieho, čo má robiť, to je každého rozhodnutie."

Rozdiel medzi Krajniakom ako aj Hrušovskom (ktorý je v spise spomínaný v súvislosti s províziami) oproti Bubeníkovej je v absencii dôkazov. Zatiaľ čo "pri pani Bubeníkovej som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky" v prípade funkcionárov KDH takéto dôkazy chýbajú. Lipšicova argumentácia má svoje racio a vo svojej logike je dôsledná. 

Zostáva overiť roku, akú Krajniak zohráva v spise Gorila. Jeho meno je v spise zmienené presne tri krát. V súvislosti s FNM a privatizáciou teplární. 

V spise je uvedené:

"Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené." 

Daniel Lipšic má tak pravdu, že Krajniakove meno nie je spomínané v súvislosti s províziami, úplatkami ani odpočúvaným bytom. Čo ale zamlčal, je rola, ktorú mal Krajniak podľa spisu zohrávať. Krajniak nie je v spise spomínaný len ako nominant za KDH, ale aj ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. Z kontextu je zrejmé, že krajniak o tom nemusel nutne vedieť (Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH), informáciu o tom však Lipšic nemal zamlčať. 

V kontexte postoja ostatných politických strán, ktoré význam Gorili spochybňujú, alebo bagatelizujú, sa jedná od Lipšica o drobný prešľap .