Juraj Droba vs. Marek Madaric

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Poslanci sa bavili najmä o volbe generálneho prokurátora v rámci ktorej prebehla krátka slovná prestrelka o tom, ci to bude, alebo nebude škoda ak padne v tej súvislosti vláda (kto tvrdil co si môžete velmi lahko domysliet). Na záver nechýbala diskusia o ostatnej návšteve madarského ministra zahranicných vecí Mártonyiho. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Keď sa ozvali Francúzi a Nemci a my sme vlastne nevyužili tú možnosť a nepridali sme sa, ja to považujem za fatálnu chybu.

Podľa viacerých zahraničných zdrojov (UPIFinancial-magazine.netBloomberg.com) nemecké ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo kritiku voči maďarskej ústave, pretože "nie je kompatibilná s európskymi hodnotami."

O konkrétnych reakciách francúzskych predstaviteľov sa nám zdroje nepodarili nájsť, ale televízia TA3 vo svojej reportáži zaradila aj túto krajinu spolu s Českom, Britániou a Španielskom medzi kritikov maďarskej ústavy.

Kritika zo strany európskych krajín prišla bezprostredne po prijatí maďarskej ústavy, teda 18.-19. apríla 2011. Hoci vyjadrenie nespravila okamžite a priamo celá vláda alebo NR SR, Ministerstvo zahraničných vecí vydalo už 19. apríla vyhlásenie, v ktorom deklarovalo, že "Slovenská republika odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenskej republiky, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku Slovenskej republiky, alebo sa dotklo suverenity a práv občanov Slovenskej republiky."

Národná rada SR sa touto otázkou plánovala zaoberať na májovej schôdzi (Pravda.sk). V programe 18. schôdze NR SR sú to body 25 (návrh vyhlásenia na základe odporúčania Zahraničného výboru) a 26 (návrh vyhlásenia od skupiny poslancov SNS).

Zatiaľ maďarská ústava len vytvára predpoklady, keď hovorí o tom, že každý plnoletý občan maďarskej, Maďarska, lebo už nie je republika, ale Maďarsko, má právo voliť a byť volený, čiže tam musíme počkať aký bude ten konkrétny zákon

V článku XXI maďarskej ústavy (.pdf) sa uvádza:

"(1) Každý dospelý občan Maďarska s pobytom na území Maďarska má právo byť volený a právo voliť v parlamentných voľbách, miestnych voľbách poslancov a starostov, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť alebo rozsah tohto práva môžu byť obmedzené na trvalý pobyt v Maďarsku a spôsobilosti byť volený, ako aj na základe ďalšieho ústavného zákona.

(2) Za porušenie princípu rovnosti volebného práva nemôže byť považované, ak ústavný zákon udelí ďalší hlas matkám v rodinách s neplnoletými deťmi, alebo iným osobám, ktoré určí zákon."

Ústava teda poskytuje priestor na dodatočnú úpravu volebného práva.

A vrcholom bolo, že Dzurinda povedal, že otázka volebného práva v Maďarsku nie je otázkou dňa, lebo Maďari v tom ešte nemajú jasno.

Mikuláš Dzurinda za na tlačovej besede vyjadril, že téma volebného práva "ešte nie je na programe dňa" (SITA), čo potvrdil aj maďarský minister zahraničných vecí János Mártonyi, ktorý povedal: 

"...keďže v Maďarsku táto otázka ešte nie je riešená a rozhodnutá, ..., v tejto veci budeme v kontakte a budeme sa vzájomne informovať o ďalších udalostiach." (prepis podľa záznamu TB na TA3).

Dzurinda povedal, že naše vzťahy s Maďarskom sú excelentné. (po stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Mártonyim, pozn.)

Mikuláš Dzurinda na tlačovej besede po stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Mártonyim vyjadril potešenie, že slovensko-maďarské vzťahy napredujú v duchu politiky služby občanom. Vymenoval rôzne spoločné kroky, ktoré Slovensko a Maďarsko spravili a plánujú spraviť. Zároveň však obe strany priznali, že sú otázky, v ktorých si nerozumejú (kolektívne práva v maďarskej ústave, volebné právo, zákon o dvojitom občianstve).

Dzurinda tak vyjadril pozitívny trend vo vzájomných vzťahoch, avšak aj vzhľadom na odkaz na problémy, to nie je možné interpretovať ako označenie "excelentných" vzťahov. 

Záznam tlačovej besedy môžte nájsť tu.

Teraz sme tu mali na návšteve maďarského ministra zahraničných vecí Mártonyiho. Tak on prišiel na Slovensko a povedal, že našej ústave nerozumiete.

Ku kolektívnym právam v maďarskej ústave sa Mártonyi vyjadril nasledovne:

"V tejto veci nemáme zhodný prístup a myslím si, že dosť dlho ešte potrvá, kým nájdeme spoločné riešenie, nechceme zasahovať do interných záležitostí susedov." (SITA)

Tak isto hovoril o tom, že prípadné samosprávy alebo iné práva národnostných menšín niektoré európske štáty uznávajú.

Mártonyi hovoril o tom, že slovenské obavy voči maďarskej ústave a jej zasahovaniu do práv maďarských občanov mimo územia Maďarska, nie sú presné. Ústava MR nebude zasahovať do rozhodnutí iného štátu, čiže to, či Slovensko povolí vznik národnostných samosprávnych jednotiek, ponecháva na rozhodnutí Slovenska. 
Takto zagarantoval vo vyhlásení na tlačovej besede, ktorú môžte nájsť tu.

Mártonyiho slová boli omnoho jemnejšie ako ich interpretoval Maďarič, v zásade však je možné povedať, že uviedol, že dochádza k odlišnej interpretácii Ústavy a teda jej nerozumieme.