Jozef Mikuš vs. Marek Madaric

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Hlavnými témami diskusie boli nový zákon o prokuratúre, volba prokurátora, nová madarská ústava, a tak Jozef Mikuš ako aj Marek Madaric nezabudli spomenút niektoré vybrané ekonomické štatistiky.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Maďarská ústava, kde v článku D…ale je tam jasný odsek, ktorý hovorí, že bude podporovať uplatnenie kolektívnych práv a vytvorenie kolektívnych samospráv v zahraničí, to znamená aj na Slovensku,

Zmienku o kolektívnych právach a ani o kolektívnych samosprávach sme v článku D nenašli. Ten vraví:

"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného
maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov,
napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie
smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou
a s Maďarskom."

("Magyarország az egységes magyar nemzet eszméjétől vezérelve
felelősséget visel a határain kívül élő magyarok sorsáért, elősegíti
közösségeik fennmaradását és fejlődését, támogatja magyarságuk
megőrzésére irányuló törekvéseiket, előmozdítja együttműködésüket
egymással és Magyarországgal.")

V tom vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má ledva stranu a je tam niekoľko bodov v dvoch týchto bodoch sa hovorí práve o individuálnych právach. Ja si ich dovolím zacitovať. V tej deklaratívnej forme majú Národná rada Slovenskej republiky majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu ideí európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie a v tom bode potvrdzuje, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcich sa pod jej jurisdikciou.

Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky
k prijatiu Základného zákona Maďarska
(doc.):

"Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie, majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou, vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, 
poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika."

Naplnením bola práve maďarská ústava, kde v článku D sa veľmi jasne hovorí nielenže Maďarsko nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí, doteraz bolo, že cíti zodpovednosť.

Článok D maďarského základného zákona vraví:

"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom."

("Magyarország az egységes magyar nemzet eszméjétől vezérelve felelősséget visel a határain kívül élő magyarok sorsáért, elősegíti közösségeik fennmaradását és fejlődését, támogatja magyarságuk megőrzésére irányuló törekvéseiket, előmozdítja együttműködésüket egymással és Magyarországgal.")

V pôvodnom znení maďarskej ústavy (disponujeme len anglickým prekladom) je v článku 6 ods. 3 uvedené:

Maďarská republika nesie pocit zodpovednosti za to, čo sa deje Maďarom žijúcim mimo jej hraníc a presadzuje posilňovanie ich vzťahov s Maďarskom.

(The Republic of Hungary bears a sense of responsibility for what
happens to Hungarians living outside of its borders and promotes the
fostering of their relations with Hungary.)

V novej ústave tak dochádza v tomto článku ku zmene z "nesie pocit zodpovednosti" na "nesie zodpovednosť", avšak nie na "cíti zodpovednosť" ako tvrdí M. Maďarič.

Poviem konkrétne, poviem, lebo práve ten návrh alebo už schválený zákon zväzuje ruky prokuratúre a teraz poviem v čom…Tretia vec, to je, že získala pani ministerka v prvom stupni možnosť disciplinárneho konania voči prokurátorom, pretože v tej komisii má koalícia trojčlennej dvoch ľudí, čiže môžu na prvom stupni začať disciplinárne konanie voči prokurátorom,

Podľa novely zákona (.doc) o prokuratúre bude mať disciplinárna komisia troch členov vymenovaných generálnym prokurátorom, a to jedného na návrh rady prokurátorov, jedného na návrh NR SR a jedného na návrh ministra spravodlivosti.

Nie je to však disciplinárna komisia, kto podáva návrh na začatie disciplinárneho konania. V novele zákona sa píše:

Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry,
b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora,
c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora,
d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti,
e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry,
f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len "navrhovateľ").

V § 192 odsek 2 znie:

"(2) Disciplinárna komisia je zložená z predsedu
a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie,
ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor
z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, Národnou radou Slovenskej
republiky a ministrom spravodlivosti z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Jeden člen disciplinárnej komisie je vymenúvaný z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, jeden člen z kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky a jeden člen
z kandidátov navrhnutých ministrom spravodlivosti; pri vymenúvaní
náhradníkov sa postupuje rovnako."

52. V § 192 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 až 8, ktoré znejú:

"(3) V žiadosti na predloženie návrhov na kandidátov generálny prokurátor určí počet členov disciplinárnej komisie, ktorých bude
vymenúvať na základe návrhu jednotlivých navrhovateľov a lehotu na
predloženie návrhov na kandidátov, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od
doručenia žiadosti. Rada prokurátorov, Národná rada Slovenskej republiky a
minister spravodlivosti predložia dvojnásobný počet kandidátov na členov
disciplinárnej komisie a náhradníkov, ktorých bude generálny prokurátor
vymenúvať. Ak bol ten istý kandidát navrhnutý viacerými navrhovateľmi,
generálny prokurátor si od navrhovateľa, ktorého návrh bol doručený neskôr,
vyžiada bez zbytočného odkladu nový návrh kandidáta."