Jozef Mihál vs. Branislav Ondruš

V politike, Ľuba Oravová

Hlavnou témou diskusie medzi ministrom práce a podpredsedom parlamentného výboru pre sociálne veci nemohlo byt nic iné ako vládou navrhované opatrenia pre reformu odvodového systému. Kým velká cast relácie sa zaoberala odhadovaním toho, aký dopad bude mat aké zvýšenie odvodov pre akú skupinu (co v tejto analýze hodnotit nebudeme), menší priestor ostal aj pre zasadenie diskusie do širšieho rámca problému zamestnanosti a toho, ako ho je ci nie je možné vyriešit. S ubúdajúcim casom na konci relácie prišlo aj na diskusné “stálice” – rast/pokles HDP a rast/pokles cien energií.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tak na jednej strane zaznelo, napríklad, aj to v médiách, minulý týždeň, že nemeckí podnikatelia sa chystajú prísť na Slovensko a vytvoriť desaťtisíce pracovných miest.

Podla hnonline.sk by mali nemecké firmy poskytnút Slovákom tento rok 10 000 nových pracovných miest.

"Podla Halta máme v porovnaní s inými európskymi krajinami už dnes jeden z najatraktívnejších pracovných trhov. 'Novela Zákonníka práce na Slovensku bude ovela pružnejšia ako nemecké a rakúske pracovné právo, preto chcú investori smerovat svoju pozornost práve sem,' dodáva. Nové pracovné miesta by mali pribudnút najmä v priemysle, službách a energetike."

V médiách sme našli zmienku o tom, že sa má vytvorit 10 000 a nie desattisíce pracovných miest.

Rast HDP minulý rok od prvého kvartálu stabilne klesal, ak sa porovnáva s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka (pri medzištvrťročnom porovnaní bol rast HDP stabilný). Potvrdzujú to čísla Eurostatu (.pdf) aj OECD.

Na druhej strane existujú odhady, že rast HDP za celý tento rok bude na rovnakej úrovni ako v roku 2010 (tatrabanka.sk: "Náš odhad na rok 2011 sa pohybuje na úrovni 4 %, čo by bol podobný rast ako sme videli v roku 2010.“), ale sú aj výpočty, ktoré predpovedajú nárast HDP SR v roku 2011 (euroekonom.sk, viď graf).

Ale ja si dovolím len zacitovať prezidenta holandskej obchodnej komory na Slovensku, ktorý na margo práve zákonníka práce povedal: “Každá legislatívna zmena ovplyvňujúca podnikanie vytvára ďalšie náklady na zavádzanie týchto pravidiel do praxe. Sme zasypaní množstvom návrhov rôznych legislatívnych zmien, ktoré prezentujú médiá a dávajú investorom pocit neistoty.”

K novele zákonníka práce sa začiatkom apríla vyjadril Emile Roest, prezident Holandskej obchodnej komory takto:

"Vítame zmeny v legislatíve, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a sociálne zabezpečenie našich zamestnancov. Všeobecne, našou preferenciou je stabilné prostredie, v ktorom prebiehajú len nevyhnutné legislatívne zmeny. Každá legislatívna zmena ovplyvňujúca podnikanie vytvára ďalšie náklady na zavádzanie týchto pravidiel do praxe. Sme zasypaní množstvom návrhov rôznych legislatívnych zmien, ktoré prezentujú médiá a dávajú investorom pocit neistoty."

No, viete, čo je zaujímavé na tej otázke, o ktorej ste teraz hovorili? Že pýtali sa ľudí na názor (v prieskume agentúry Focus ohľadom zásluhovosti v návrhu novely zákonníka práce, pozn.), či súhlasia s tým, aby nejakí ľudia mal väčšie výhody a ľudia na to, tí respondenti v tom prieskume na to odpovedali samozrejme súhlasíme.

Výsledky prieskumu agentúry Focus (týkajúci sa zmien v Zákonníku práce) pre HN okrem iného uvádzajú:

"Focus sa viac ako tisícky ludí pýtal na ich postoj k ohlasovaným zmenám v pracovnej legislatíve. Najsilnejší, až 68-percentný súhlas, vyjadrujú Slováci s tým, aby 'Zákonník práce viac ochranoval menej zarábajúcich ako dobre zarábajúcich.'"