Jozef Kollár, Radoslav Procházka, Marek Madaric

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Euroval opät ovládol nedelnú reláciu O5M12. Citatela zaujme, že jednotlivé strany obhajujú svoju pozíciu castokrát klamlivými argumentami. Jozef Kollár opät démonizoval euroval, Marek Madaric si vymyslel európsky kontext schvalovania eurovalu. Ocenit treba, že v závere sa politici bavili aj na inú tému, ktorou bola reforma prokuratúry.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Je tam vec (v zákone o prokuratúre, pozn.), ktorú som tam presadil ja a to je pomerné zastúpenie. Tzn. Smer bude mať podstatne viacej ľudí v tej množine, ako ktokoľvek iný. A z toho sa bude náhodným žrebom vyberať ľudia do výberových komisií, kedy sa v 3 vrstvách redukuje akýkoľvek vplyv politiky na výberové komisie. To doteraz nebolo.

Podľa §7a (Výberová komisia), ods. 1 vládneho návrhu zákona budú členmi výberovej komisie:
1 člen zvolený NR SR;
1 člen vymenovaný generálnym prokurátorom SR;
2 členovia vymenovaní ministrom spravodlivosti SR;
1 člen na žiadosť generálneho prokurátora zvolený prokurátorskou radou v obvode ktorej sa voľné miesto obsadzuje.
O zložení výberovej komisie sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie.

Pán poslanec, ale teraz ste trafili presne klinec po hlavičke. Viete prečo bol podaný ten druhý disciplinárny návrh? Kôli útoku na justíciu. Pretože je tam dôvodné podozrenie z toho, že sa manipulovalo s obsadením senátov. (reakcia na Maďaričovu otázku: “A čo to je, pán poslanec, ak minister spravodlivosti zaútočí na predsedu Najvyššieho súdu spôsobom, že ho chce zbaviť jeho sudcovského povolania, talára? Čo to je?”, pozn.)

TASR z dňa 25. novembra 2010: "Po siedmich dňoch podala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na Ústavný súd SR ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi."


"Šéf NS SR podľa ministerky porušil svoje povinnosti v troch prípadoch. V prvom mal rozhodnúť, že rozhodovanie o všetkých námietkach zaujatosti voči sudcom krajských súdov bolo zverené len jednému senátu, rovnako jednému senátu mali byť pridelené všetky veci po sudkyni, ktorá odišla do dôchodku, bez použitia princípu náhodného prideľovania.
O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov v azylovej agende mal tiež rozhodovať po dobu niekoľkých mesiacov v rozpore so zákonom len jeden senát. "Vo všetkých troch prípadoch ide podľa mňa o obchádzanie zákonom určeného náhodného prideľovania vecí," povedala Žitňanská."

Nezávislosť sudcov znamená, že sú nezávislí vo svojom rozhodovaní a sú viazaní iba zákonom. Vy si viete spomenúť za posledný rok aj štvrť na nejaké disciplinárne konanie voči sudcovi, ktoré by predstavovalo šikanu a viedlo by sa proti nemu v dôsledku toho ako rozhodoval? Presne to sa dialo v uplynulých 4 rokoch. Veď veľvyslanci sa chodili pozerať na tie disciplinárne pojednávania a ľudia, ktorí sedeli v tých disciplinárnych senátoch sa hanbili.

Čo myslí Radoslav Procházka pod šikanou nie je úplne zrejmé a necháme to na posúdení čitateľa.

Z posledného obodia je známy prípad disciplinárneho konnia so sudcom Boborom.

SITA z dňa 24. novembra 2011: "Disciplinárny senát na Najvyššom súde SR v stredu (24. novembra 2010) začal pojednávanie prípadu sudcu Juraja Babjak a za údajné prieťahy v konaní. Tie mu pripisuje šéf jeho materského Krajského súdu v Banskej Bystrici Ján Bobor, ktorý ho navrhuje preradiť na súd nižšieho stupňa."

Disciplinárne konanie sa viedlo aj so sudcom Alexandrom M.

Za minulej vlády bolo disciplinárne konania proti týmto sudcom: Peter Paluda, Stanislav Sojka, Anna Benešová, Angela Balázsová, Milan Růžička, Jana Dubovcová, Darina Kuchtová,  Juraj Kliment, Peter Hatala, Jozef Kandera, Juraj Majchrák, Kristína Glezgová.

Záujem a účasť amerického veľvyslanectva v minulosti je známa napríklad v disciplinárnom konaní proti sudkyni Benešovej.

V jednom z prvých rozhodnutí, v ktorom Ústavný súd využil tú kompetenciu pozastaviť účinnosť, vysvetli podmienky, za ktorých tak robí. Ak existuje rozumná pochybnosť, že by to ustanovenie mohlo byť v nesúlade s ústavou a zároveň hrozí nejaký zásah v tom medziobdobí. Z týchto dôvodov pozastavil. (reakcia na komentár moderátorky: “Fakt je, že aj Ústavný súd naozaj pozastavil zákon o prokuratúre a prijal podnet na ďalšie konanie. Tak aká je vaša odpoveď na tieto argumenty?”, pozn. )

Sporná novela zákon o prokuratúre obsahuje viacero zmien. Vo výberových a disciplinárnych komisiách novela zavádza napríklad zverejňovanie uznesení prokurátorov či zavedenie funkčných období vedúcich prokurátorov. Zmeny mali vstúpiť do platnosti 1. októbra.

"Ústavný súd SR 28. septembra predbežným opatrením pozastavil účinnosť novely a návrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky Ladislava Tichého prijal na ďalšie konanie." (Zdroj: HN, 30.septembra)

Opatrenie ale nebolo schválené jednomyseľne. Odlišné stanoviská zaujali sudcovia Juraj Horváth, Ján Luby a Lajos Mészáros.

Ako k téme uvádza SME z 29.septembra : "Dôvody ich rozhodnutia (sudcov ÚS SR, pozn.) ešte nie sú známe. Ústavný súd ich zverejní, až keď traja sudcovia napíšu svoje odlišné stanoviská (sudcov Lubyho, Mészárosa a Horvátha, pozn.)."

Vzhľadom k tomu, že nie sú k dispozícii stanoviská 3 sudcov ÚS, a teda ani oficiálne dôvody predbežného opatrenia, výrok považujeme za neoveriteľný.

Ako my vysvetlíte, že aj pani Javorčíková sudkyňa to zdôvodňuje tým, že je súdnictvo spolitizované? (výrok je súčasťou Maďaričovej kritiky súčasného ministerstva spravodlivosti, pozn. )

Katarína Javorčíková, sudkyňa krajského súdu v Bratislave je signatárkou a hovorkyňou nezávislej sudcovskej iniciatívy „Za otvorenú Justíciu“. Jej tvrdenie, o ktorom poslanec Maďarič hovorí sa týkalo nízkeho záujmu sudcov o výberové konania na predsedov okresných a krajských a krajských súdov.

Vo svojej správe zo 4. októbra 2011 hnonline.sk uvádza: Sudkyňa Katarína Javorčíková vidí za malým záujmom sudcov politický tlak. Obávali sa podľa nej, že sa vymenovaním zaradia do nejakého politického spektra, a po zmene
pomeru síl v parlamentných voľbách budú opačnou garnitúrou postihnutí. „Je to daň za politikum, ktoré v súdnictve bolo, je a asi aj bude,“ hovorí členka iniciatívy Za otvorenú justíciu.

Maďaričovo tvrdenie je teda zavádzajúce. Sudkyňa Javorčíková síce priznala vplyv politického tlaku v súdnctve, tento však – na rozdiel od Maďariča - explicitne nepripísala pôsobeniu súčasnej vlády a ministerky Žitňanskej, ako to uvádza v širšom kontecxte Marek Maďarič.