Jozef Kollár, Ivan Mikloš, Peter Kažimír

V politike, Alžbeta Vlková, odkaz na videozáznam

Politici sa v nedelnej relácii vedeli zhodnút na výsledkoch rokovania minulotýždnového samitu v Bruseli. Horšie to už bolo pri interpretácií súcasných rozpoctových výhladov krajiny. Spolocnú pozíciu pri európskych témach našli Ivan Mikloš a Peter Kažimír. Jozef Kollár držal euroskeptický kurz SaS. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

A by sme radi vedeli, keby ste vy úplne jasne a detailne popísali, čo chcete v protikrízových opatreniach robiť, lebo napríklad to, že je ten rozpočet vyzerá tak ako vyzerá, a bol nastavený na nereálnych 4,6 % pri nereálnom raste 1,7 %, čomu už dnes nikto neverí, bolo aj to, že ste zamlčali nejakých 30 alebo 40 opatrení a nikdy ste ich verejnosti neodprezentovali.

Komentár k makroekonomickej prognóze (vypracoval Inštitút finančnej politiky, 4. november 2011): IFP preto pristúpilo k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7%.
Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (2. november 2011): Podľa údajov dostupných v danej prognóze je predpokladaný deficit v roku 2012 na úrovni 4,8% HDP. Očistený od vplyvu 2. dôchodkového piliera je plánovaný na 3,6% HDP.

SITA (8. september 2010): Vláda v stredu schválila návrh krátkodobých štrukturálnych opatrení, ktoré sa majú zrealizovať do konca tohto roka. Ide o 40 opatrení zameraných na zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie sociálnych rizík, zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľov, boj proti korupcii, kvalitnejšie podnikateľské prostredie a kvalitnejšie vzdelanie.
V rámci zvyšovania zamestnanosti majú príslušné ministerstvá pripraviť program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest...
V záujme znižovania sociálnych rizík chce kabinet umožniť mladým manželom znížiť splátku hypotekárneho úveru počas dvoch rokov po narodení dieťaťa a odstrániť legislatívne prekážky, ktoré bránia rodičovi pracovať počas poberania rodičovského príspevku.
Proti korupcii chce vláda bojovať tým, že verejné inštitúcie budú povinné zverejňovať zmluvy na internete, pričom ich sprístupnenie verejnosti bude podmienkou účinnosti zmlúv.

Toto sú len niektoré z opatrení, ktoré vláda komunikovala aj médiám. P. Kažimír teda nehovorí pravdu, keď tvrdí, že dané opatrenia nikdy verejnosti neodprezentovali.

Jednoducho sú tu diametrálne rozdielne názory medzi Smerom-SD na strane jednej a ešte stále vládnucimi 4 stranami práve na spôsobe riešenia krízy. Pretože Smer už avizoval, že ak sa dostane po voľbách do vlády, avizoval úplne presne čo urobí. Zdaní všetky korporácie so ziskom nad 33 miliónov eur a vráti zákonník práce do pôvodného stavu.

sme.sk (17. október 2011): Jedno z daňových riešení, ktoré navrhuje Smer-SD je zdaniť firmy so ziskom nad 33 miliónov eur, aby namiesto devätnástich percent odvádzali štátu dvadsaťdva percent.

Podľa rebríčka Trend Top 200 nefinančných podnikov by išlo o automobilových výrobcov, firmy z energetiky a telekomunikácií, ale aj spoločnosti Eset, U.S. Steel či Mondi SCP. Vyššiu daň by platili aj niektoré banky.
sme.sk (12. júl 2011): Robert Fico sľubuje zmeny v Zákonníku práce, keď sa opäť dostane do vlády. "Ak bude Smer súčasťou novej vládnej koalície, urobíme pre to všetko," povedal Fico na dnešnom brífingu. Zákonník chce následne dostať do pôvodnej podoby. "Pravicová koalícia schválila zákon v prospech zamestnávateľov a poškodzuje zamestnancov," zdôraznil.

Ako vyplýva z daných príspevkov, je pravda, že strana Smer chce vrátiť zákonník práce do pôvodnej podoby pred schválením novely. Taktiež má rozdielne rozdiely v oblasti daňového zaťaženia firiem. Na základe týchto informácií hodnotíme výrok J. Kollára ako pravdivý.

Ale buďme radi, že Slovenská republika je v tej úplne prvej skupine krajín, kde je Poľsko, kde je Spolková republika Nemecko, Rakúsko, aj keď v rakúskom parlamente to neprešlo ústavnou väčšinou, podčiarkujem.

V Rakúskom parlamente neprešiel ústavný zákon o dlhovej brzde a rozhodnutie sa posunulo na budúci rok, keďže to bola posledná schôdza tohoto roku. Je však pravdou, že sa prijal zákon o dlhovej brzde jednoduchou väčšinou, ktorú mala vláda, keďže opozičné strany nesúhlasili.

Poľsko a Nemecko ako prvé prijali ústavné zákony o dlhovej brzde.

Náš zákon o ústavnej brzde tak ako je nastavený, je svojim spôsobom prísnejší ako zákon Spolkovej republiky Nemecko.

V roku 2009 prijalo Nemecko "Schuldenbremse" (nemecký názov pre ústavnú "dlhovú brzdu"), ktorá zakazuje federálnej vláde po roku 2016 hospodáriť s deficitom štátneho rozpočtu nad 0,35% HDP a jednotlivým štátom po roku 2020 hospodáriť s akýmkoľvek deficitom (zdroje tu a tu).

Oproti tomu, nedávno schválený Ústavný zákon z 8. decembra 2011 o rozpočtovej zodpovednosti sa zameriava skôr na výšku štátneho dlhu. Zákon nastavuje výšku dlhového stropu. Do konca roka 2017 bude tento strop predstavovať 60% HDP, od začiatku roka 2018 sa bude každoročne znižovať o jeden percentuálny bod až na konečných 50% HDP. Automatické sankcie nastávajú pri prekročení hranice 50% HDP, respektíve 40% HDP. Po prekročení danej hranice musí ministerstvo financií predložiť opatrenia na zníženie dlhu. Po prekročení hranice 53%/43% HDP sa znížia platy členov vlády. Po prekročení hranice 55%/45% HDP zablokuje ministerstvo financií časť výdavkov štátneho rozpočtu a vláda nebude mocť navrhovať ich navýšenie. Po prekročení hranice 57%/47% HDP vláda musí predložiť vyrovnaný rozpočet celej verejnej správy a samosprávy taktiež nebudú mocť zostaviť svoje rozpočty so schodkom. Po dosiahnutí alebo prekročení hornej hranice vláda požiada parlament o vyslovenie dôvery. Čo sa týka samospráv, tým bude po dosiahnutí hranice 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka ministerstvom financií uložená peňažná sankcia.

Aj ked hodnotenie prísnosti obidvoch "dlhových bŕzd" môže byť relatívne, už na prvý pohľad je zrejmé, že slovenská úprava ústavy umožňuje väčšiu flexibilitu v každoročnom hospodárení štátu a javí sa nám jednoznačne menej prísnou, keďže sankcie, ktoré sa do istej miery podobajú samotnému ustanoveniu nemeckého zákona, udeľuje len po dosiahnutí istého dlhového stropu. Výrok však hodnotíme ako hodnotový súd a rozhodnutie o tom, ktorý návrh je prísnejší nechávame na úvahe čitateľa. 

Lebo ako viete, nikto z nás nemá patent na rozum, je to nový typ ústavnej legislatívy a myslím, že sme sa korektne dohodli, že bez nejakých politických zámyslov sa k tejto téme o pár rokov vrátime, ak to nebude vyhnutné a urobíme potrebné zmeny.

Bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť žiadny zdroj, ktorý by potvrdzoval slová P. Kažimíra o určitej dohode medzi stranami o tom, že sa k danej téme o pár rokov vrátia.