Jedna zdravotná poistovna

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Zuzana Zvolenská aj Viliam Novotný si podla našich overení ich výrokov zistili viaceré informácie na nedelné diskusie zle. Zvolenská sa mýlila v interpretovaní roztvárania nožníc v priemernom veku dožitia, Novotný sa zase pokúšal vylepšit postavenie pluralitných systémov v Európe. Debata sa celkovo vo faktickej rovine tocila hlavne okolo interpretovania rôznych štúdií a analýz, co je nepochybne pri ich správnom citovaní dobrým trendom.  Kvitujeme však, že v porovnaní s inými politikmi boli informácie zazdrojované v tejto relácii lepšie a politici niekedy vo výroku uvádzali aspon približne odkial cerpajú.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Napríklad v Košiciach mala súkromná poisťovňa o 4 až 5 mesiacov dlhšie čakačky, pretože je tradične silnejšou, má tam vyšší poistný kmeň a začína kopírovať chorobnosť.

Túto informáciu Z. Zvolenskej nie je možné spätne overiť z nasledujúcich dôvodov.

- nie je možné porovnávať čakacie listiny, z dôvodu že podrobné zverejňovanie lehôt v rámci jednotlivých nemocníc a zákrokov nevyplýva zo zákona. Tieto údaje preto zverejňované nie sú. Povinné zverejnenie platí len pre pravidlá na zostavenie poradníka, i keď napríklad posiťovňa Dôvera  čakacie lehoty zverejňuje. K dispozícii, ale nie sú informácie z ďalších poisťovní, preto je porovnanie nemožné.

- ministerka Zvolenská ďalej uvádza všeobecné pomenovanie súkromná poisťovňa, čo komplikuje hľadanie vhodných údajov i keď budeme predpokladať, že hovorí o poisťovni s väčšou členskou základňou - Dôvera

- závery Health Policy Institute potrvdzujú, že čakacie lehoty závisia i od konkrétneho ochorenia, ktoré rovnako pani ministerka nešpecifikuje vo svojom príklade

- tímu Demagóg nie sú známe dostupné oficiálne štatistiky o sile poistného kmeňa poisťovní na základe regiónov

Musím povedať, že tie porovnania, o ktorých ja hovorím, sú porovnania nezávislého švédskeho inštitútu EHCI index European Hold Consumer Index, ktorý je švédsky index, takže my ho len citujeme. Nikto na Slovensku ho nevypočítal. Mimochodom Slovensko tam skončilo v porovnaní 34 krajín na 16 mieste, čiže až tak veľmi zle si nevedieme, čo sa týka ústretovosti.

Výrok Viliama Novotného hodnotíme ako pravdivý. Jeho pravdivosť dokazuje rebríček Euro Health Consumer Index 2012, v ktorom sa Slovenská republika umiestnila na 16. mieste spomedzi 34 krajín.

Spomínaný rebríček hodnotí v jednotlivých krajinách nasledovné oblasti:
  • práva a informovanie pacientov,
  • čakacie doby,
  • výsledky liečby,
  • prevencia / rozsah a dosah poskytovateľov služieb,
  • farmaceutické prípravky.

Uvádzame tabuľku spracovanú na základe publikácie od švédskej organizácie Health Consumer PowerHouse Euro Health Consumer Index 2012 (.pdf), s. 16.

Poradie
Krajina
Počet získaných bodov
1.
Holandsko
872
2.
Dánsko
822
3.
Island
799
4.
Luxembursko
791
5.
Belgicko
783
6.
Švédsko
775
7.
Švajčiarsko
769
8.
Francúzsko
766
9.
Nórsko
756
10.
Fínsko
752
11.
Rakúsko
737
12.
Veľká Británia
721
13.
Írsko
714
14.
Nemecko
704
15.
Česká republika
694
16.
Slovenská republika
675
17.
Chorvátsko
655
18.
Estónsko
653
19.
Slovinsko
638
20.
Cyprus
627
21.
Taliansko
623
22.
Grécko
617
23.
Malta
609
24.
Španielsko
603
25.
Portugalsko
589
26.
Litva
585
27.
Poľsko
577
28.
Maďarsko
577
29.
Albánsko
535
30.
Macedónsko
527
31.
Lotyšsko
491
32.
Rumunsko
489
33.
Bulharsko
456
34.
Srbsko
451

INEKO, nezávislá ekonomická inštitúcia ukázala, že najdlhšie sa čaká vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na operácie umelých kľbov, to čakanie je niekedy 3 až 4 roky a čo je dôležité, o 4 až 5 mesiacov čakali poistenci dlhšie ako poistenci tých 2 súkromných zdravotných poisťovní.

Nenašli sme žiadne dostupné tvrdenie inštitútu INEKO, ktoré by tvrdilo to isté čo interpretuje V. Novotný.
Podarilo sa nám nájsť Analýzu čakacích dôb, ktorú vypracoval inštitút HPI. V. Novotný na základe týchto informácii hovorí pravdu. Podobný výrok použil aj v O5M12, avšak tu použil slovo "niekedy" čo mení kontext výroku a je pravda, že niekedy sa čaká aj 3 roky. Čakacie lehoty uvádzané V. Novotným sú takto dlhé v jednom zariadení v prípade bedrového kĺbu resp. v dvoch zariadeniach v prípade kolenného kĺbu. Podľa analýzy HPI, čakajú poistenci VšZP na operácie kĺbov v priemere o 4-5 mesiacov  dlhšie ako poistenci Union (najkratšie lehoty). Výrok V. Novotného hodnotíme v pozmenenom kontexte ako pravdivý.

Analýza HPI presnejšie uvádza: 

  • Na totálnu endoprotézu (TEP) bedrového alebo kolenného kĺbu sa u nás v priemere (bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a zariadenie) čaká približne 15 mesiacov a na operáciu katarakty približne 3 mesiace 
  • Na TEP kolenného kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (548 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (392 dní) 
  • Na TEP bedrového kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (518 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (407 dní)
Čakacia doba na totálnu endoprotéza bedrového kĺbu je v priemere 14 a pol mesiaca (s. 15). Je však pravdou, že v niektorých zariadeniach sa čakacie lehoty na výmenu bedrového kĺbu sa v FN Trenčín čaká takmer 3 roky (35,9 mesiaca) v FNsP Prešov takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). 

Čakacia doba na totálnu endoprotéza kolenného kĺbu je v priemere 15 mesiacov (s.14). V niektorých zariadeniach sú čakacie lehoty na výmenu kĺbu takmer tri roky. Ide napríklad o FN Trenčín a FN Prešov (35,9 mesiaca). V UN BA Ružinov sa na tento zákrok čaká takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca).

V prípade operácie bedrového kĺbu poistenci VšZP  čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union (najkratšie lehoty) o 111 dní dlhšie, čo sú takmer 4 mesiace.

V prípade operácie kolenného kĺbu poistenci VšZP  čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union o 156 dní dlhšie, čo je niečo viac ako 5 mesiacov.

"Na totálnu endoprotézu kolenného kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, približne 18 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 mesiacov, o 5 mesiacov viac. Aj na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, necelých 17 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 a pol mesiaca, o necelé 4 mesiace viac."

… ja si myslím, že ta súťaž medzi troma zdravotnými poisťovňami nie je optimálna a problémom je aj to, že jedna z nich, práve ta štátna, v podstate má 2/3 všetkých poistencov

V. Novotný hovorí pravdu, 2/3 poistencov predstavuje v percentuálnom vyjadrení 66,66 %. Všeobecná zdravotná poisťovňa poskytuje zdravotnú starostlivosť 64% poistencov. Zlomkové vyjadrenie je menej presné ako to percentuálne, zodpovedá približne 2/3, o ktorých hovorí V. Novotný. Výrok je však v rámci tolerancie.

Vestník č. 3 ÚDZS (pdf.; str. 4) z marca 2012 uvádza skutočné počty poistencov ZP:

24_DÔVERA ZP, a.s.  1 439 019 27,53 %      
25_Všeobecná ZP, a.s. 3 380 720 64,67 %
27_Union ZP, a.s.    407 971 7,80 %
Spolu  5 227 710 100,00 
Zdroj: CRP


My keď porovnávame Poľsko a Maďarsko, ale my kontinuálne prispievame stále viac do zdravotníctva. V tejto chvíli sme na úrovni takmer 9 % DPH, Poľsko aj Maďarsko išlo dole, sú len na úrovni 7 %. Takže veľmi ťažko porovnávať.

Podobný výrok sme overovali v relácii O päť minút 12, 15.apríla 2012, argument odznel z úst poslanca  SaS J. Kollára.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že od roku 2007 do roku 2009 (najaktuálnejšie dostupné dáta), Slovensko naozaj malo najvyššie výdavky na zdravotníctvo (podiel HDP) v rámci krajín Vyšehradskej štvorky.

Ako uvádza štatistika OECD (pdf.), str. 151, v rámci OECD Health Data 2011, v roku 2009 tvorili výdavky Slovenska na zdravotníctvo 9.1 % HDP, kým v Českej republike to bolo 8.2 % HDP, krajiny Maďarsko a Poľsko dávali na zdravotníctvo zhodne 7.4 % HDP.

Podľa údajov Eurostatu, boli taktiež výdavky Slovenska na zdravotníctvo najvyššie v rámci krajín V4 a to 9.11 % HDP, v Českej republike to bolo 8.24 % HDP. Tretie najvyššie výdavky malo Maďarsko ako 7.45 % HDP a v Poľsku to bolo 7.37 % HDP.

Aj v rokoch 2007 a 2008 boli výdavky na zdravotníctvo najvyššie na Slovensku. Predtým, od roku 1997 (odkedy sú dostupné prvé dáta zo Slovenska) do roku 2007, malo v rámci krajín V4 najvyššie výdavky na zdravotníctvo Maďarsko.