Ján Slota

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Politické diskusie s Jánom Slotom sa väcšinou dotknú velkej škály tém, aj preto, že do diskusných relácií nie je pozývaný tak casto, ako v minulosti a moderátori tak vidia priestor “dozvediet” sa co najviac. Hlavnou témou ostatného Na telo so šéfom SNS boli v úvode jeho údajné majetky, a neskôr škandály bývalej vlády. Celou reláciou sa niesol nesúhlas Slotu s tým, co sa moderátorka pýtala, diváci sa však nového mohli dozvediet minimum.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

S Markízou som neprehral ten súd (o výrokoch o jeho údajnej zločineckej minulosti, pozn.). To bolo doslovne a do písmena skrečované, pretože ten petit, ktorý bol napísaný, bol nesprávne napísaný. Ale nie kvôli tomu som prehral, že som nemal pravdu.

Súd s Markízou sa týkal dvoch reportáží Gábora Grendela o údajnej Slotovej kriminálnej minulosti.

CTK:

"Markíza
vo svojom hlavnom spravodajstve zaciatkom roka 2008 informovala, že
Slota sa v 70. rokoch podielal na vykrádaní áut a obchodu a ušiel do
Rakúska. Slota vyhlásil, že to nie je pravda a televíziu zažaloval."

Markíza súdny spor vyhrala.

Gabriel Šípoš vo svojom blogu SPW uvádza aj odôvodnenie sudkyne, ktorá Slotovu žalobu zamietla:

"V spore s Markízou sudkyna Gabriela Dúbravková rozhodla v neprospech
Slotu. V odôvodnení podciarkla 'osobitný význam tlace v demokratickej
spolocnosti... sloboda tlace poskytuje verejnej mienke jeden z
najlepších prostriedkov ako poznat a hodnotit myšlienky a postoje
vedúcich osobností.' (tlac sa v texte používa ako synonym pre médiá –
g.š.). Markizácke titulky brala v kontexte príspevkov. Podla nej 'je
potrebné prihliadat na celé príspevky, nielen na jednu ci dve dotknuté
vety', z ktorých je potom zrejmé, z akých zdrojov sa cituje. Toto
rozhodnutie potvrdil aj senát krajského súdu pod vedením Kazimíry Hallovej:

Vychádzajúc zo zdroja použitých informácií, spôsobu prezentovania
príspevkov a vytvorenia možnosti pre navrhovatela vyjadrit sa k
publikovanej téme, krajský súd došiel k záveru, že nedošlo k
neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovatela."

Ono to bolo "doslova a dopísmena skrecované", v tom prípade to ale znamenalo prehru pre Slotu a výhru pre Markízu. Problematicky napísané titulky boli Slotov argument, nie argument súdu, preco žalobu zamietol.

Keby sa on mohol vzdať, tak sa vzdá (poslanec Štefanov imunity, pozn.). Len zo zákona sa nemôže vzdať.

Poslanec môže verejne povedať, že sa chce vzdať imunity, ale rozhodnúť o tom musí vždy parlament.

Podľa čl. 78 ods. 3 Ústavy SR "poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky (...) Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené."

V minulosti sa imunity chcel vzdať poslanec za SNS Sergej Chelemendik, ale ako sa uvádza v správe na portáli dnes.atlas.sk "poslanec sa nemôže sám vzdať imunity, respektíve takéto vzdanie nemá právny význam". 

Ja som to aj vtedy hovoril, aj vtedy som to hovoril, aj na koaličnej rade som hovoril, že toto proste keď to (zákaz zisku zdravotných poisťovní, pozn.) pôjde na súd, tak to že prehráme. Ja som to hovoril.

Pre sme.sk Slota povedal:

"K hlasovaniu o zákaze zisku sa vcera vrátil aj predseda SNS Ján Slota: 'Pokial je ekonomika trhová, tak v nej musí vždy ten, kto podniká, mat nejaký zisk.'
Na otázku, ci môžu byt poistovne na súde úspešné, povedal: 'Nech si každý odpovie sám, ale je to asi jasné.'"

Aj ked Slotove tvrdenie pre sme.sk nie je jednoznacné, z kontextu sa dá vyvodit jeho názor, že prípadný súd by sme mohli prehrat.

Náš expert na túto problematiku pán doktor Zelník, jednoznačne hlasoval proti tomuto uzneseniu (zákonu o zákaze zisku zdravotných poisťovní, pozn.).

Hlasovanie o návrhu zákona, ktorý, okrem iného, zavádza zákaz zisku zdravotných poisťovní, sa uskutočnilo 25. októbra 2007. Proti návrhu tohto zákona ako celku vtedy nehlasoval nikto, proti nebol ani poslanec Zelník.

Veď Ústavný súd povedal jednoznačne, že to (ostatná tajná voľba generálneho prokurátora, pozn.) bol protiústavný krok.

Ústavný súd SR vo svojom tlačovom komuniké (.pdf) uvádza:

"Národná rada Slovenskej republiky porušila základné právo JUDr. Dobroslava Trnku na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...

(...)

Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržateľným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatočne zabezpečila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh..."