Ján Figel vs. Robert Fico

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Posledná tohtorocná diskusia medzi možnými partnermi v budúcej vláde bola výlucne o zdravotníctve. Ján Figel a Robert Fico komentovali transformáciu nemocníc, platby štátu za poistencov do systému ci zadlžovanie nemocníc.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pani redaktorka, veď keby nebolo nás, tak nie je nič (odsúhlasenie memoranda s lekármi pozn.). Keby nebolo Smeru a 62 hlasov, bolo 122 účasť poslancov v parlamente a 62 poslancov Smeru zahlasovalo za. Všetky ostatné vládne strany s výnimkou Mostu-Híd dali od toho ruky preč.

Na 26. schôdzi NR SR zo dňa 14. decembra 2011 zo 122 prítomných poslancov hlasovalo počas druhého čítania za prijatie memoranda 62 poslancov Smer-u.

Faktom je, že ak by poslanecký klub
Most-Híd nehlasoval za memorandum, strana  SMER-SD by sama nedokázala schváliť
memorandum. 
Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže bez podpory poslaneckého klubu Most-Híd by memorandum nebolo schválené.

Podľa agentúry SITA bol zisk zdravotných poisťovní v prvom polroku 2011 26,098 mil. eur. P.Fico používa čísla, ale neuvádza zdroje, odkiaľ čerpá. Bohužiaľ, nenašli sme žiadne kvalifikované odhady, ktoré by hovorili o celkových ziskoch poisťovní za rok 2011.

Podľa webovej stránky ihp.sk: Zisk zdravotných poisťovní:

Dôvera
Rok 2010 - zisk +16,2 mil. €
1. polrok 2011 - zisk +18,2 mil. €

Union
Rok 2010 - strata –2,3 mil. €
1. polrok 2011 - zisk +3,1 mil. € 

VšZP
Rok 2010 - strata –120 mil. €-
1. polrok 2011 zisk +4,9 mil. €


SITA (17. júna 2011) uvádza, že nový systém platieb za diagnózu tzv. DRG by mal na Slovensku pilotne testovaný v júly až novembri 2012 a plné sfunkčnenie systému sa očakáva v 1. štvrťroku 2013. 
Memorandum o spolupráci pri zabezpečení a zavedení klasifikačného systému (DRG) na Slovensku bolo slávnostne podpísané 17. marca 2011 a signatári sa deklarovali spoluprácu pri prijímaní a plnení opatrení smerujúcich k vytvoreniu podmienok na zavedenie systému DRG na Slovensku.
So systémom DRG počíta aj vládou schválená Koncepcia zabezpečenia a zavedenia DRG systému zo dňa 6. júla 2011, ktorého prekladateľ bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 
DRG je nemecký systém, ktorého cieľom je objektívnejšie porovnať kvalitu, kvantitu a nákladovosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v SR.

Programovom vyhlásení vlády (bod 20.) sa píše v súvislosti o DRG: "Vytvorením jednotnej platformy financovania poskytovaných nemocničných služieb formou DRG systém sa prispeje k možnosti porovnávania poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej nákladov v jednotlivých zariadeniach, získa sa širší rozsah informácií pre proces rozhodovania a kontroly."
Koncepcia systému platieb za diagnózu tzv. DRG, je schválená vládou. Testovať sa začne už na budúci rok a očakávané sfunkčnenie je v 1. štvrťroku 2013.

Je to systém ( nemocnice ako akciové spoločnosti pozn.), ktorý majú v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, v zabehnutých demokraciach, kde cirkvi alebo charitné organizácie spravujú celé inštitúcie, celé nemocnice

Podľa správy Health Care Systems in Transition (Country profiles: Germany (2004, .pdf), Switzerland (2000, .pdf), France (2004, .pdf)), v Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku existuje mix poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zložený z verejných nemocníc, z súkromných nezárobkových (niekedy štátom dotovaných, vedených charitatívnymi organizáciami alebo aj cirkvami, tak ako to tvrdí Ján Figeľ) nemocníc a súkromných zárobkových nemocníc. Ich presná právna forma sa v dokumentoch nerozvádza. V Nemecku spomedzi nemocníc všeobecnej starostlivosti (celkový počet - 1898) 712 je verejných, 758 súkromných nezárobkových a 428 súkromných zárobkových s 54%, 38% a 8% celkového počtu lôžok; diametrálne odlišný pomer je v nemocniciach, zameraných na preventívnu a rehabilitačnú liečbu (celkový počet - 1343), v rámci ktorej dve tretiny lôžok sú v súkromnom zárobkovom sektore a zvyšná tretina je rovnomerne rozdelená medzi verejným a súkromným nezárobkovým sektorom (strana 105). Vo Francúzsku je vo verejnom sektore 1000 nemocníc s 65% všetkých lôžok, v súkromnom nezárobkovom sektore 1400 nemocníc s 15% všetkých lôžok a v súkromnom zárobkovom sektore zvyšných 2600 nemocníc s 20% všetkých lôžok (strany 68 a 69). Podobné presné delenie v správe o Švajčiarsku chýba, avšak podľa údajov z roku 1997, 272 spomedzi 406 nemocníc v roku boli verejné alebo štátom dotované (súkromné nezárobkové) (strana 51).

Ján Figeľ teda správne uvádza, že v nemeckom, francúzskom a švajčiarskom systéme hrajú dôležitú úlohu nemocnice, spravované cirkvami, charitatívnymi organizáciami a inými inštitúciami (v nezárobkovom sektore) avšak ich presná právna forma nie je pre nás známa.


Mimochodom príklad. 4,36 % (platbu štátu za poistencov do zdravotníctva pozn.) navrhoval pán poslanec Marcinčin za KDH a celé KDH zahlasovalo proti.

Výrok R. Fica je nepresný vo viacerých rovinách.
Návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu totiž dal poslanec za KDH Alojz Přidal  a nie poslanec Marcinčin. Navyše, navrhovaná výška odvodov mala podľa tohto návrhu byť 4,37%. Návrh v hlasovaní neprešiel. Zo 142 hlasujúcich poslancov, za prijatie hlasovalo 60, pričom poslanci klubu KDH sa zdržali hlasovania a dvaja hlasovali proti. Poslanec Marcinčin sa zdržal hlasovania. Kompletný prehľad hlasovania je tu.

SITA, 30.november:
Pozmeňujúci návrh na zvýšenie platieb za poistencov štátu do zdravotníctva napokon neprešiel. Nakoniec, za tento návrh, ktorý sa na rokovanie pléna dostal vo forme nepriamej novely cez novelu zákona o premávke na pozemných komunikáciách, nezahlasoval ani jeden z poslancov za KDH, ktorí návrh na zvýšenie platieb za poistencov štátu iniciovali. Podľa návrhu sa platby za poistencov štátu mali zvýšiť z pôvodne navrhovaných 4 % vymeriavacieho základu na 4,37 %.
Poslanec za KDH Anton Marcinčin vtedy kritizoval, že zdravotníctvo je podfinancované a návrh rozpočtu plénu schváliť neodporučil. Za pozmeňujúci návrh navyšujúci platby za poistencov štátu však nakoniec v stredu nezahlasoval ani Marcinčin, ani jeho stranícky kolega Alojz Přidal, ktorý mal pozmeňovák do návrhu novely o premávke na pozemných komunikáciách predložiť počas jeho prerokúvania vo výboroch.