Ivan Uhliarik

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Dramaturgia relácie Na telo túto nedelu zvolila konfrontáciu ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika s nepolitickými oponentmi. Bol ním predovšetkým predseda Lekárskeho odborového zväzu Marián Kollár a do debaty sa zapojil aj primár ARO FNsP Marián Hargaš.  Témou bolo aktuálne dianie v zdravotníctve t.j. pripravované výpovede lekárov, ich požiadavky a dopady na zdravotníctvo.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Každá jedna neodkladná akútna starostlivosť je zaplatená nad rámec nejakého limitu. A toto je treba si uvedomiť, že žiadne ohrozenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov nedôjde.

Portál pravda.sk, 6. októbra 2011 uviedol: "Nemocniciam sa znížili limity na zákroky, že v niektorých prípadoch musia lekári posielať až tretinu pacientov domov bez ošetrenia. "


...

"Až v októbri sme boli oboznámení s novými limitmi pre poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré však platia so spätnou platnosťou od 1. septembra. Tie nás obmedzujú na 109 pacientov na mesiac, pričom priemerne ich máme asi 303 a z toho je 128 len pôrodov," povedala mladá lekárka z Nemocnice Kramáre, ktorá požiadala Pravdu o zachovanie anonymity."

...

"Na chirurgickej klinike, kde lekári každý mesiac ošetria približne 120 ľudí, po novom musia ich počet znížiť na 81. Podľa miestneho chirurga, ktorý si pre riaditeľský zákaz komunikovať s médiami neželal zverejniť svoje meno, si budú musieť na akútnych pacientov vyhradiť 42 zákrokov. Tie sa pritom reálne mesačne pohybujú okolo päťdesiatky. Pre limity sme nútení zastaviť viaceré plánované výkony až do konca roka. To znamená všetky operácie žlčníka, prietrží, ciev dolných končatín a podobne. Napríklad operácie štítnej žľazy, ak by sme mali dodržať limit poisťovne, nemôžeme operovať vôbec. Dokonca ten limit je taký, že ak by sme ho mali striktne dodržiavať, budeme musieť odložiť aj operácie ľudí, ktorí majú dokázaný nádor," povedal pre Pravdu."

...

"Podobná situácia je na Kramároch aj na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení, kde sa pacientom poskytuje akútna starostlivosť. Podľa nastavených limitov by tu mali prijímať o päť pacientov menej, ako sú reálne potreby. "ARO má normy 10 pacientov za mesiac, pričom priemerne máva 15. Neviem, akým spôsobom sa to dá na tomto oddelení obmedziť, keďže je to akútna starostlivosť," povedala lekárka."

Ivan Uhliarik však vo výroku tvrdí, že každé akútne ošetrenie bude preplatené nad rámec limitu. Túto informáciu však nedokážeme overiť.

V roku 2006 onkologické ústavy, srdcové ústavy sa zmenili na akciové spoločnosti neprotestovali (v tom období pozn.) proti tomu, aby ich dali naspäť (zmenili späť na príspevkové organizácie pozn.).

Ku 20. februáru 2006 (.pdf s.8) vzniklo 6 akciových spoločností. Jednalo sa o: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, Východoslovenský onkologický ústav a Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach.

Protesty z prostredia transformovaných subjektov sme v období roku 2006 nezachytili. Avšak aj v tom čase (jar 2006) nesúhlasilo Lekárske odborové združenie s transformáciou. Denník Pravda 4. apríla 2006 o požiadavkách LOZ napísal: Lekári požadujú zvýšenie platov o 25 percent a zastavenie transformácie
nemocníc na akciové spoločnosti. Sestry žiadajú zvýšenie platov na
úroveň dvojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve.


TASR: Tridsaťjeden zdravotníckych zariadení by sa malo podľa návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach účinnej od apríla (2011, pozn.) transformovať do konca tohto roka. V odôvodnených prípadoch by sa tento termín mohol posunúť o pol roka. O pol roka viac majú aj nemocnice ministerstiev vnútra a obrany. Pred týmto krokom sa bude realizovať oddlženie za 350 miliónov eur.
Nemocnice sa už v minulosti oddlžovali dvakrát, prvýkrát za vlády
Mikuláša Dzurindu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ. Na tento účel sa
vtedy využilo asi 664 miliónov eur. Oddlžoval aj kabinet Roberta Fica,
nemocniciam poskytol 130,2 milióna eur, ktoré mali pôvodne vrátiť. V
rámci terajšieho oddlžovania sa im tento dlh odpustil.

Čiže skutočne platí, že oddlžovanie stojí štát takmer pol miliardy eur. Konkrétne 480 mil. eur a to 350 mil. eur poskytnutých priamo nemocniciam na oddlženie a 130 mil. eur ako odpustenie návratného finančného príspevku poskytnutého ešte minulou vládou.

Veď my máme aj historickú skúsenosť zo Slovenska. Máme tu 6 nemocníc (transformovaných na a.s. pozn.) od roku 2006, ktoré sú vo vyrovnanom hospodárení.

Skutočne máme na Slovensku šesť nemocníc transformovaných na akciové spoločnosti, ako tvrdí I. Uhliarik. Letecká vojenská nemocnica, a.s., Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Nemocnica Poprad, a.s., Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., Východoslovenský onkologický ústav, a.s., Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s.
Bohužiaľ na stránkach nemocníc sa nám nepodarilo nájsť výsledky ich hospodárenia ani žiadne výročné správy.
Pluska:
Vzorom sú podla neho srdcovo- cievne ústavy, ktoré ako akciovky fungujú od roku 2006. Jedným z nich je aj Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Ako dokáže hospodáriť vyrovnane a čo je najdôležitejšie v manažovaní akciovky?

„Cieľom je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. No musíme dbať aj na dodržanie ekonomických pravidiel, ktoré platia všeobecne. Neminúť viac, ako si vieme zarobiť, správať sa hospodárne a efektívne,“ tvrdí doktor Peter Mečiar, generálny riaditeľ daného ústavu.
Zdá sa, že táto akciovka funguje ideálne. Dozvedeli sme sa však, že tento ústav v prípade poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne operuje len neodkladné prípady. V rozhovore pre Zdravotnícke noviny to vraví šéf ústavu.

Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb dokáže hospodáriť vyrovnane, avšak v prípade poistencov VšZP operuje len neodkladné prípady a ostatné posiela do štátnych nemocníc, kde sa potom vytvárajú dlhy.
Údaje o vyrovnanom hospodárení ostatných nemocníc sa nám získať nepodarilo, výrok musíme hodnotiť ako neoveriteľný, hoci v prípade, že by takto fungovali aj ostatné tranformované nemocnice, jednalo by sa zo strany ministra Uhliarika o zavádzanie.

Narážam na to, že sestry, s ktorými vedieme niekoľkomesačné diskusie, práve tento týždeň sme došli ku konsenzu aj s ministerstvom práce a sociálnych vecí, akým spôsobom riešiť ich platové požiadavky.

Podľa informácií zverejnených na stránke denníka Hospodárskych novín, Komora zdravotných sestier už tri mesiace rokuje s ministerstvom zdravotníctva o požiadavkách zdravotných sestier. V sobotu 8. októbra 2011 sa uskutočnilo stretnutie regionálnych komôr sestier a pôrodných asistentiek, na ktorom sa zdravotné sestry dohodli o ďalšom postupe v súvislosti s prísľubom ministra zdravotníctva I. Uhliarika o splnení niektorých, najmä mzdových požiadaviek zdravotných sestier.
„V prípade potreby bude mať naša podpora výpovediam lekárov aj inú ako morálnu rovinu. Zatiaľ však čakáme, či minister zdravotníctva predloží do legislatívneho procesu zákon, na ktorom sme sa dohodli,“ povedala Lévyová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová uviedla nasledovné: „Ministerstvo pripravilo zákon podľa požiadaviek komory sestier. Tie ho následne pripomienkovali a ministerstvo ich pripomienkam vyhovelo.“

Ministerstvo a zdravotné sestry sa dohodli, že hodinová mzda zdravotných sestier by mala byť minimálne 3,50 až 4,50 eur za hodinu. Sestry požadovali taktiež viac času na vzdelávanie, úpravu ich denných a nočných služieb, zmiernenie ich neprimeraného pracovného zaťaženia. 

Je zrejmé, že ku konsenzu medzi zdr. sestrami a ministerstvom zdravotníctva už došlo. Ako ďaleko je medzirezortné rokovania ministerstva zdravotníctva a ministerstva sociálnych vecí nevieme overiť.