Ivan Mikloš vs. Ján Pociatek

O 5 minút 12, Radovan Slobodník, odkaz na videozáznam

Ivan Mikloš s Jánom Pociatkom z pohladu diváka velmi dôkladne odargumentovali privatizáciu teplární. Oproti minulým reláciám sme sa od Ivana Mikloša dozvedeli novú informáciu, že síce sú niektoré teplárne ziskové, ich zisk však pochádza z predaja emisných povoleniek. Po overení Miklošovho výroku konštatujeme, že tento argument je správny. Jedná sa o relevantný argument o privatizácii “ziskových” teplární. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Súčasná vláda čo jedine dokázala ešte urobiť, aj ďalšiu vec, ktorú sme mali v rámci uznesenia a hlavne v rámci taktiky zvyšovania úrovne finančného vzdelávania a všeobecnej finančnej osvety, tak zrušili náš návrh na materiál technické zabezpečenie systému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, ako aj zavedenie finančnej akadémie, pretože úloha kvôli neaktuálnosti.

Na základe uznesenia c. 98/2011 vláda zrušuje:

"A.55. - v úlohe B.2 uznesenia vlády SR c. 734 zo 14.10.2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií – v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpecovat plnenie úloh z akcných plánov, uvedených v prílohe Implementacnej správy 2009 – v opatrení 'Zvýšenie úrovne financného vzdelávania a všeobecnej financnej osvety' úlohu 2 – Predložit na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpecenia systému ochrany spotrebitela na financnom trhu a úlohu 3 – Vytvorenie akadémie financného vzdelávania."

Odôvodnenie K uzn. vlády c. 734, úlohe B.2 - rok 2009:

"Pripájame sa k odôvodneniu Ministerstva financií SR, ktoré navrhuje úlohu zrušit z dôvodu neaktuálnosti."

Podobný výrok od Kažimíra sme overovali tu.

Tento balík (bankový balík prijatý minulou vládou, pozn.) tak, ako bol zavedený dáva len možnosť sprehľadniť výšku poplatkov v bankách, čo je nespochybniteľné, že tie poplatky v niektorých častiach sú vyššie ako aj v iných krajinách a tá poplatková politika bánk je dnes veľmi neprehľadná. Samozrejme súčasná vláda, prvé ako veľké politické gesto urobila čo? Zrušila tento základný bankový produkt, pritom to bola jediná naša ambícia a snaha bola sprehľadniť poplatkovú politiku bánk pre bežných občanov.

Vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 290/2010 Z. z. o rozsahu a spôsobe poskytovania platobných operácií v mene euro v rámci základného bankového produktu z júna 2010 zaviedla vláda tzv. základný bankový produkt, ktorý mali poskytovať všetky banky od októbra 2010. Novelou zákona o bankách z februára 2011 bola táto vyhláška paragrafom 123a zrušená.

Niekoľko ďalších informácií k základnému bankovému produktu si možete prečítať napríklad tu, tu alebo tu.

Od 1.1.2005 k 1.7.2010 poklesol počet zamestnancov Carga z 12 245 na 9 553, čiže tiež sa postupne znižoval počet zamestnancov, ale veľmi citlivo.

V Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., (ZSSK Cargo) bol evidenčný počet zamestnancov k 1.1.2005 projektovaný na úrovni 12 256 osôb. Údaje z 1.7.2010 sa nám zistiť nepodarilo, ale tie zo začiatku júna 2010 naznačujú podobné čísla ako vyjadrenie Jána Počiatka. Začiatkom júna 2010 bolo v spoločnosti podľa údajov sme.sk zamestnaných 9 590 osôb.

V súvislosti s protipovodňovým programom už bolo vytvorených niekoľko tisíc pracovných príležitostí.

V clánku sme.sk z augusta 2010 sa v súvislosti s prácami na protipovodnových opatreniach píše:

"Predpokladáme, že bude vytvorených asi pättisíc pracovných miest,“ hovorí Devanová, hovorkyna ministerstva práce.

Další clánok na s24.sk z marca 2011 uvádza:

"Drobné vodné toky a odvodnovacie systémy na Slovensku tento rok caká údržba, ktorá má zabezpecit prevenciu pred povodnami a dat prácu až 1 200 ludom. Vyplýva to z materiálu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý v stredu [2. 3. 2011] schválila vláda. ... Podla predpokladov rezortu vdaka údržbe vznikne v období od 1. apríla do 30. septembra tohto roku 1 100 až 1 200 sezónnych pracovných príležitostí ... "

V dalšom clánku sme.sk z 10. marca 2011 sa uvádza:

"'Vytvorenie vodozádržných prvkov a realizácia revitalizacných opatrení si vyžiada vytvorenie minimálne 2500 pracovných príležitostí v roku 2011 sezónneho a prechodného charakteru vrátane rozšírenia existujúcich odborných kapacít,' uvádza sa v návrhu prvého realizacného projektu." (Pod projektom sa myslí Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR).

Všetky správy hovoria v súvislosti s protipovodnovým plánom o vytvorení pracovných miest. Nevyplýva z toho však, že tieto miesta už boli vytvorené, ako uvádza Ivan Mikloš, ale že ešte len vytvorené budú. 

Všetky tieto tri spoločnosti sú na pokraji krachu. Uznali to mimochodom aj odborári (nutnosť prepúštať, pozn.), teda zástupcovia zamestnancov a myslím si, že dôkazom toho je skutočnosť, že v Železničnej spoločnosti už došlo k uzavretiu kolektívnej dohody, kde odborári súhlasili s týmto ozdravením napriek tomu, že veľmi ťažkým programom.

Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Alexander Buzinkay informoval 19. januára 2010 tlačovú agentúru TASR, že vedenie spoločnosti predstavilo odborárom súčasnú kritickú ekonomickú a finančnú situáciu, v ktorej sa spoločnosť nachádza. "Manažment ZSSK informoval zástupcov zamestnancov o dopadoch prijatých ozdravných opatrení a finančných úsporách, ktoré dosahuje spoločnosť vďaka elektronickému obstarávaniu a programu cost catting (strihania nákladov). Za pár mesiacov sa takto ušetrilo takmer 1,2 milióna eur,"  informoval Buzinkay. Odborári podľa neho kladne hodnotili doterajšie rozhodnutia manažmentu ZSSK, zároveň tiež žiadali zachovanie súčasného rozsahu osobnej železničnej dopravy na Slovensku. Do tohto momentu teda hovorí I. Mikloš ešte pravdu.

Avšak dosiaľ nie sú ukončené rokovania o platoch v Železničnej spoločnosti Slovensko a ako ani v Cargo. Tieto rokovania boli totiž prerušené. Vláda I. Radičovej, navyše deň pred podpisom kolektívnej zmluvy, 16. marca schválila plán, podľa ktorého plánuje prepustiť vyše päť tisíc zamestnancov na železnici. Odborári doposiaľ nezaujali k ozdravnému plánu stále definitívne stanovisko, nakoľko sa totiž ešte  chystajú rokovať s ministerstvom dopravy.

Odborári nepovažujú vládny ozdravný plán za kompletný, pretože nie je totiž úplne uzatvorené, akými sprievodnými aktivitami chce vláda podporiť prepúšťaných železničiarov. Šéf Odborového združenia železničiarov František Petroci stále nevylúčil ani nátlakové akcie. V Rovnakom duchu sa vyjadril aj predstaviteľ ďalšieho odborového združenia – Odborového zväzu zamestnancov železníc Zdeněk Friedrich.

17. marca 2010 sa odborári dohodli s vedením Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) na predĺžení kolektívnej zmluvy. Dohodu prišiel potvrdiť minister dopravy J. Figeľ. "Potvrdzujem dohodu, ktorá posilňuje istoty zamestnancov, ale zároveň berie do úvahy situáciu vo firme,"  uviedol Figeľ.

Ivan Mikloš tak nesprávne uvádza, že rokovania boli ukončené v Železničnej spoločnosti. Boli ukončené v Železniciach SR. Uznali to tak len odborári v ŽSR, v ostatných dvoch spoločnostiach kompromis nájdený ešte nebol.