Igor Matovic vs. Rafael Rafaj

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Plodná diskusia s prekvapujúco sofistikovanými argumentmi, avšak s radou zavádzajúcich prilepšení. Rafael Rafaj opät strašil s Madarskom a Igor Matovic sa s ním rád zviezol.  

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Vo volebnom zákone (.pdf) do NR SR sa explicitne neuvádza kandidovanie nezávislých kandidátov, ale keďže kandidátka je vecou strany, strana môže na kandidátku okrem straníka nominovať aj nestraníka. O vyslovene nezávislom kandidátovi však nemôžeme hovoriť, pretože voľby do parlamentu sa konajú na základe pomerného volebného systému, kde sa volia strany, nie jednotlivé osoby aj napriek existencii preferenčného hlasovania.

Iné je to v prípade komunálnych volieb alebo volieb do VÚC, kde sa jedná o väčšinový volebný systém. V tomto prípade je
väčšia možnosť na presadenie sa nezávislých kandidátov v pravom slova zmysle, keďže sa volia
jednotliví kandidáti a nie strany. Samozrejme politická príslušnosť tu
zohráva veľkú úlohu, podľa ktorej sa rozhoduje značná časť voličov, komu dá svoj hlas.

Podľa údajov z webovej stránky www.dotankoch.sk sa Igor Matovič umiestnil na ôsmom mieste v rebríčku poctivo hlasujúcich. Jeho účasť na hlasovaniach bola 96%. Účasť na hlasovaniach môžeme vnímať aj v zmysle dochádzky v parlamente.

Teoretická možnosť existuje. (že vystúpia Obyčajní ľudia z koalície, pozn.) Hoci dali sme sľub, že nevystúpime s toho klubu, ale zasa zároveň koalícia nám dala sľub, že presadí naše návrhy pri najbližšej aktualizácii do vládneho programu, len hneď na druhý deň v podstate predstavitelia koalícii povedali, že to je to čo nám sľúbili, že je nerealizovateľné, lebo aktualizácia vládneho programu nebude, čiže neexistuje.

Hnutie Obyčajní ľudia najskôr pohrozili odchodom z poslaneckého klubu SaS z dôvodu nepresadenia ich požiadaviek do vládneho programu. Následne však došlo k podpísaniu dohody medzi Obyčajnými ľuďmi a SaS, kde sa uvádza:

"Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program SaS bude rozšírený o tie body programu OĽ, s ktorými SaS súhlasí," a štyria členovia OĽ sa zaviazali, že do konca volebného obdobia nevystúpia z poslaneckého klubu SaS a v prípade ak by niekto z členov OĽ z poslaneckého kluby vystúpil, automaticky sa vzdá aj poslaneckého mandátu.

Dohoda sa nepozdávala KDH, ktoré vládny program pokladá za uzavretý na celé štyri roky, avšak podľa Radičovej bola dohoda jediným možným riešením, pretože odmietala viesť menšinovú vládu a pripustila možnosť doplniť vládny program pri jeho vyhodnocovaní:"Toto je príležitosť na to, aby jednotlivé politické strany dávali návrhy, čo ešte považujú za veľmi dôležité."

A tak isto aj to čo navrhuje vláda alebo ta koalícia, tak takisto to je v súlade s programovým vyhláseným vlády, lebo je to dosť vábne napísané v samotnom programovom vyhlásení. Je tam napísané, že vlastne sa koalícia zasadí o to, aby sa nejaké znevýhodnenia slovenských občanov pri udeľovaní cudzieho štátneho občianstva nejako odstránili alebo napravili.

V programovom vyhlásení vlády(.pdf) na strane 48 sa píše:

"V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky."

Takže myslím si, že Viktor Orbán naopak bude veľmi rád súhlasiť (s novým slovenským zákonom, pozn.), pretože Slovensko robí významný ústupok. Ten spomínaný Európsky dohovor totiž hovorí, že v prípade takéhoto vzájomného brania si občanov, vyžaduje sa súhlas druhej strany. A preto sme sa vedeli dohodnúť aj s Českou republikou, kde sme ale boli v minulosti vo federatívnom zväzku.

Európsky dohovor nespomína súhlas druhej strany pri vzájomnom "braní" si občanov.
Článok 19, Európskeho dohovoru o občianstve z roku 1997 uvádza:

"V prípadoch nástupníctva štátov sa príslušné zmluvné štáty budú usilovať o úpravu záležitostí týkajúcich sa občianstva dohodou medzi sebou a tam, kde je to možné, vo vzťahu k iným štátom. Také dohody budú rešpektovať princípy a pravidlá, ktoré sú obsiahnuté v tejto kapitole alebo na ktoré táto kapitola odkazuje."

Tento článok sa vzťahuje k Českej republike po rozpade Československa, ako spomína pán Rafaj.

V dohovore však nie je spomenuté vyžadovanie súhlasu, ako to uvádza pán Rafaj. Dohovor v článku 23 hovorí o spolupráci medzi zmluvnými stranami:

"1. So zreteľom na uľahčenie spolupráce medzi zmluvnými štátmi
ich príslušné orgány

a) poskytnú generálnemu tajomníkovi informácie o svojej vnútroštátnej právnej norme týkajúcej sa občianstva vrátane prípadov stavu bez štátnej príslušnosti a viacnásobného občianstva a o vývoji v súvislosti s realizáciou dohovoru,
b) si na požiadanie navzájom poskytnú informácie o svojej vnútroštátnej právnej norme týkajúcej sa občianstva a o vývoji v súvislosti s realizáciou dohovoru.

2. Zmluvné štáty budú spolupracovať medzi sebou a s inými členskými štátmi Rady Európy v rámci príslušného medzivládneho orgánu Rady Európy s cieľom riešiť všetky relevantné problémy a podporovať progresívny vývoj právnych princípov a praxe týkajúcich sa občianstva a s ním súvisiacich záležitostí."

Možné konfliktné body môžu nastať práve napríklad pri požiadaní o poskytnutie informácie o vnútroštátnej právnej norme týkajúcej sa občianstva. Nie je tam však spomenuté, že by bolo prípadné "branie" si občanov podmienené súhlasom druhej strany.