Hlava štátu na TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Prezident SR Andrej Kiska bol hosťom relácie TA3 V politike 16. decembra 2018, kde zhodnotil politický rok 2018. Z jeho vystúpenia v relácii sme vybrali a overili všetky faktické výroky.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Minister zahraničných vecí (Miroslav Lajčák, pozn.) svoju demisiu stiahol. Oficiálne listom ju stiahol (…).

Miroslav Lajčák informoval prezidenta Andreja Kisku o stiahnutí svojej demisie listom doručeným 7. decembra 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák svoju demisiu doručil do rúk prezidenta dňa 30. novembra 2018. Dôvodom podania demisie bolo rozhodnutie NR SR nepodporiť Globálny pakt o migrácii OSN, ktorý Lajčák podporiť chcel.

Avšak následne po garanciách premiéra Petra Pellegriniho a poslanca Roberta Fica, ktoré sa týkali zahraničnej politiky, sa Lajčák rozhodol demisiu stiahnuť. Svoje rozhodnutie o stiahnutí demisie doručil 7.decembra 2018 Andrejovi Kiskovi listom, o čom informoval hovorca prezidenta Roman Krpelan.
"Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák doručil do Kancelárie prezidenta SR list, v ktorom píše, že sťahuje svoju demisiu z 30. novembra 2018 a prijal rozhodnutie pokračovať vo funkcii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR," uviedol Krpelan.

Pán minister (zahraničia Miroslav Lajčák, pozn.) nechcel nič veľa. Nechcel nič, žiadne extra. Chcel, aby niekto zastupoval Slovensko na summite OSN. Aby tam išiel. Aby tam predniesol všetky naše pripomienky, ktoré parlament ústavnou väčšinou schválil.

Rozhodnutie podať demisiu v súvislosti s Globálnym rámcom o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii odôvodnil Miroslav Lajčák v oficiálnom vyhlásení zverejnenom na stránke ministerstva zahraničných vecí tým, že k nemu dospel "nie kvôli migrácii, ale kvôli tomu, že som presvedčený, že je na škodu Slovenska a jeho občanov, keď našim diplomatom nie je dovolené byť za stolom, kde sa diskutuje o veciach, ktoré sa nás týkajú. Bol som a zostávam presvedčený, že uznesenie NR SR o odmietnutí byť súčasťou spoločného úsilia riešiť migráciu nie je správne." Jeho podmienkou teda bola účasť slovenských diplomatov, teda Slovenska na konferencii v marockom Marakéši. Túto podmienku avizoval ešte pred tým, ako o dokumente hlasoval zahraničný výbor NR SR a parlament. Na rokovaní výboru Lajčák zároveň navrhol, aby Slovensko v Marakéši prednieslo všetky výhrady, ktoré má. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Dôvodov pre demisiu spomenul minister zahraničia v priebehu niekoľkých týždňov síce viac, napríklad aj nedostatok dôvery zo strany vlády či "šírenie nezmyslov" ohľadom Globálneho rámca o migrácii. Situácia sa vystupňovala najmä po tom, čo na sociálnej sieti zverejnil 20. novembra predseda strany Smer-SD Robert Fico video, v ktorom pakt odmietol. Dokument kritizovala aj koaličná SNS a aj opozičné strany. Návrh ministra Lajčáka, ktorý predniesol zahraničnému výboru 21. novembra, a teda ísť do Marakéšu s tým, že Slovensko tam prednesie svoje pripomienky k dokumentu, poslanci odmietli. Z koalície ho na výbore podporil iba Most-Híd.
Po rokovaní vlády 20. novembra sa napríklad Lajčák vyjadril„Odkedy som vo funkcii ministra, presadzujem víziu Slovenska, ktoré je demokratické, európske, ktoré je súčasťou riešení. Ale ak prevažujúca vôľa poslancov bude, že sa chce Slovensko izolovať, chce byť súčasťou problémov a nechá riešenia na iných, tak ja nemôžem takú politiku presadzovať.“ 
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky formulovali svoje pripomienky prostredníctvom uznesenia. Na samit v Marakéši napokon nikto zo Slovenska necestoval. Minister Lajčák nakoniec svoju demisiu stiahol s podmienkou záruky dodržania zahraničnopolitickej orientácie Slovenska, na ktorom sa koaliční partneri dohodli v programovom vyhlásení vlády. "Musím povedať, že ako od premiéra Petra Pellegriniho, tak aj od predsedu strany Roberta Fica som v tomto zmysle dostal jasné garancie. Garancie, že programové vyhlásenie vlády platí a že nebudú prijímané ani akceptované kroky, ktoré by spochybňovali základné piliere našej zahraničnej politiky, za výkon ktorej zodpovedám ako minister. Tieto garancie prijímam s plnou vážnosťou. Iba za týchto podmienok má pre mňa zmysel pokračovať. "

Nemáte ako som povedal, ja som nikdy nedevelopoval pozemky, nekupoval, nepredával. Je to vidieť aj na tomto pozemku. Za tých 19 rokov sa s ním nič nestalo. Ani som ho nepredal, proste to nebol môj biznis.

Podľa dostupných informácii o mladosti a podnikateľskej kariére Andreja Kisku, sa súčasný prezident nevenoval podnikaniu s pozemkami. Podľa životopisu prezidenta Kisku, ktorý je zverejnený na oficiálnej stránke prezidenta SR Andrej Kiska "Ako manažér a podnikateľ pracoval viac ako 15 rokov. Založil viaceré spoločnosti, najúspešnejšie z nich Triangel a Quatro v roku 1996. Tieto firmy poskytli počas svojej histórie finančné služby viac ako 1 miliónu ľudí a stali sa najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami na Slovensku. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach VÚB banke a rozhodol sa venovať charite." Na základe dostupných informácií však nemôžme potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie prezidenta, že nikdy s pozemkami nepodnikal a ani nebol developer. Taktiež podľa čiastočného výpisu z portálu katastra nehnuteľností sa nedá zmapovať, čo sa stalo za posledných 19 rokov s pozemkom, ktorý je predmetom kauzy Veľký Slavkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Partneri právnickej kancelárie TaylorWessing Slovensko - Andrej Leontiev a Radovan Pala sú známi hlavne ako členovia poradného tímu bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (spoluvytvárali napríklad protischránkový zákon). Medzi ich mediálne známe prípady patrí napríklad kauza Technopol, kde zastupujú majiteľov Technopolu v spore s Mariánom Kočnerom. Služby Radovana Palu využil aj Banskobystrický samosprávny kraj. Spoločnosť TaylorWessing Slovensko je jednou z najväčších právnických kancelárií na Slovensku a je možné, že štát v nejakých prípadoch zastupuje - tieto prípady však nie sú mediálne známe. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Že skutočne pána Franca niekto, vyzerá to tak, že ho niekto okradol a na druhej strane som aj poškodený ja, lebo som ho v dobrej viere tento pozemok kúpil. Bol som si 100 percentne istý, že na ňom nie je žiadna ťarcha, nebolo na ňom nič a o tom som bol presvedčený a preto, keď aj súd rozsudok vyniesol a vyniesol ho, kde jasne napísal ten sudca jasne napísal, že som konal v dobrej viere.

Prezident Andrej Kiska hovorí o svojom súdnom spore, ktorý viedol s pánom Jánom Francom o vlastníctve pozemkov vo Veľkom Slavkove. Sudca sa vyjadril, že nebolo preukázané, že by prezident nekonal v dobrej viere, takže výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozsudok mal nadobudnúť platnosť 13.12.2018, avšak publikovaný zatiaľ nie je.

Po tom, čo sa v januári nedohodli na mimosúdnom vyrovnaní, sa v máji začalo pojednávanie ohľadom vlastníctva pozemkov. Prezident vtedy tvrdil, že prišlo k zlyhaniu orgánov a trval na tom, aby bol spor vyriešený súdne. 

Ján Franc sa obhajoval tým, že pozemky dostal darom od svojho otca v roku 1998. Andrej Kiska tvrdil, že pozemky nadobudol od Júliusa Sirockého z firmy Agras kúpnou zmluvou v roku 1999 a tvrdil, že chýbajúce číslo listu vlastníctva si nevšimol, teda konal v dobrej viere.

Sudca rozhodol v prospech žalobcu Jána Franca 26. októbra 2018 a uznal jeho vlastnícke práva k pozemku, keďže ich nadobudol dedením. Andrej Kiska ich nadobudol od nevlastníka.

Sudca okresného súdu Miroslav Radačovský sa po vynesení rozsudku vzdal svojej funkcie. Urobil tak po svojich vyjadreniach, že na mieste Andreja Kisku by sa vzdal funkcie prezidenta a odsťahoval sa do  krajín, kde sa cíti dobre ako USA a Izrael. Zožal za to vlnu kritiky a zaoberal sa ním aj minister spravodlivosti Gábor Gál.

Andrej Kiska sa začiatkom decembra 2018 vyjadril, že sa proti rozhodnutiu súdu neodvolá, pretože Jánovi Francovi rozumie. Kritizoval tiež štátne orgány, ktoré podľa neho pochybili a vzniknutú škodu chce vymáhať od človeka, od ktorého pozemok kúpil.