Harabin, Chmelár, Drucker a Bárdos na TA3

, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

V prvú novoročnú diskusnú nedeľu si za stôl v TA3 sadli Štefan Harabin (Vlasť), Eduard Chmelár (Socialisti), Tomáš Drucker (Dobrá voľba) a Gyula Bárdos (MKS – MKP). Hovorili o Threeme, Gorile aj o americkom útoku v Iraku.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Predseda Smeru povie, že sme proti ruským sankciám a na rade v Bruseli ich premiér Pellegrini schváli.

Predseda Smeru Robert Fico opakovane kritizoval sankcie voči Rusku ešte ako premiér. Aktuálny premiér Peter Pellegrini hlasoval za ich predĺženie - naposledy v decembri 2019. Výrok Eduarda Chmelára preto hodnotíme ako pravdivý. 

19. decembra 2019 Európska Rada jednohlasne prijala predĺženie sankcií do 31. júla 2020. Peter Pellegrini ako člen Európskej Rady teda hlasoval za predĺženie sankcií.  

Európska únia zaviedla rôzne druhy sankcii voči Rusku od marca 2014. Urobila tak v reakcii na anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny.

Emmanuel Macron je zástancom väčšej integrácie európskej bezpečnosti a myšlienky vytvorenia samostatnej európskej armády. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé. 

O projekte spoločnej európskej obrany hovorí už zakladajúca Zmluva o Európskej únii: Rozhodnutí uskutočňovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného utvárania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku 42 k spoločnej obrane, čím sa upevní európska identita a nezávislosť v záujme posilnenia mieru, bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete.” 

Myšlienku spoločného obranného projektu v posledných rokoch obnovil najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. 

Ten okrem iného tvrdí, že Európa nemôže byť bezpečná bez pravej európskej armády a mala by sa vedieť brániť sama. Podotkol, že na obranu zo strany USA ako spojenca sa nedá naďalej spoliehať. 

Macron v júni 2018 sformoval koncept spoločnej Európskej intervenčnej iniciatívy (EI2) pre účely krízových misií. Nemecko i Veľká Británia túto myšlienku podporili, no poukázali na nutnosť štruktúrovania obrannej spolupráce, aby nedošlo k vytvoreniu paralelnej platformy k Severoatlantickej aliancii. K iniciatíve sa pridali aj Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko.

Donald Trump v novembri 2019 ohlásil, že zníži príspevok USA do spoločného rozpočtu NATO, ktorý slúži na financovanie údržby ústredia NATO, spoločných bezpečnostných investícií a niektorých vojenských operácií. Malo by ísť o zníženie z 22 % na 16 %, čo pri výške spoločného rozpočtu (2,5 miliardy dolárov predstavuje symbolické zníženie, ktoré neohrozuje alianciu ako takú. Trump sa však nevyjadril, že do NATO odmieta platiť. Výrok Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Prezident Trump dlhodobo kritizuje európskych spojencov za to, že väčšina z nich neplní deklarovaný záväzok prispievať 2 % HDP do obranného rozpočtu. Vyčíta im, že ochranu Spojenými štátmi považujú za samozrejmosť a tvrdí, že na svoju obranu musia sami míňať oveľa viac. 

Mnoho krajín neplatí to, čo by malo. Úprimne povedané, mnoho krajín nám dlhuje za dlhé roky späť veľa peňazí,... pretože za ne musia Spojené štáty zaplatiť. Ak sa teda vrátite o 10 alebo 20 rokov, jednoducho si to všetko spočítate. Dlžia sa obrovské sumy peňazí,” povedal Trump v júli 2018. 

NATO nie je organizáciou, ktorá by vyžadovala členské poplatky.” Výdavky na obranu vo výške 2 % HDP sú nezáväzným cieľom - usmernením, ktoré si krajiny stanovili, aby boli schopné efektívne a spravodlivo zdieľať náklady na kolektívnu obranu. 

Každá krajina rozhoduje o výške výdavkov na obranu i o tom, kam tieto financie investuje, individuálne. Napriek tomu, že európske štáty, Kanada či Turecko na obranu míňajú oveľa menej než USA, peniaze Amerike nedlžia. 

Existuje aj priame financovanie civilnej zložky Aliancie s ročným rozpočtom, ktorý je využívaný na riadenie ústredia NATO a inú administratívnu činnosť. Ďalej krajiny spoločne prispievajú do rozpočtu vojenskej zložky, ktorý slúži na financovanie niektorých vojenských operácií, veliteľského centra NATO či na výcvik a výskum. Nakoniec je k dispozícii spoločný budget na tzv. Program bezpečnostných investícií, ktorý pokrýva investície do výstavby, riadenia a kontrolných systémov. 

Členské štáty NATO prispievajú do týchto rozpočtov v súlade s dohodnutým vzorcom zdieľania nákladov, postaveným na HDP jednotlivých krajín. Kým príspevok USA do spoločných rozpočtov predstavuje približne 22 %, v prípade Nemecka je to 14,8 %, Francúzsko a Veľká Británia prispievajú približne 10,5 %. 

Trump sa v reakcii na nedostatočné rozpočty európskych členov NATO na vlastnú obranu rozhodol ubrať práve z príspevku do spoločných rozpočtov. V roku 2020 by malo ísť o zníženie na 16 %, pričom sa plánuje dostať na úroveň Nemecka a to napriek tomu, že americká ekonomika je výraznejšie silnejšia než tá nemecká. 

Spoločné rozpočty NATO vo výške približne 1,43 miliárd dolárov (2019) sú iba zlomkom celkových výdavkov členských štátov na obranu, ktoré podľa odhadov v roku 2019 dosiahli viac ako 1 bilión dolárov.

Ministri zahraničných vecí sa na zasadnutí 10. januára 2020 zhodli na potrebe deeskalácie situácie na Blízkom Východe. Zároveň sa zhodli aj na potrebe zvýšeného angažovania EÚ v regióne.

Ministri mimoriadne zasadli po napätej situácií po tom, ako americký útok zabil veliteľa elitných iránskych jednotiek Kásima Sulejmáního. Napätie sa ešte zvýšilo po odvetnom  útoku Iránu na americké základne v Iraku. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako pravdivé.

Ak hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí odmietne žiadosť suverénneho irackého parlamentu a vlády o odchod vojakov. Ak zároveň tie isté Spojené štáty hovoria, že momentálne je u Mika Pompea delegácia NATO, ktorá rokuje o posilnení úlohy Severoatlantickej aliancie v Iraku v súlade s túžbou prezidenta Trumpa rozdeliť bremeno na všetkých, čo sa týka kolektívnej obrany.

Vláda USA skutočne odmietla požiadavku irackého premiéra a parlamentu o vyslanie delegácie, ktorá by začala prípravy na stiahnutie 5200 vojakov z Iraku. V rovnakom čase sa vo Washingtone konali rokovania s európskymi spojencami o tom, ako bude vyzerať budúci angažmán koaličných síl v Iraku, s ohľadom na posilnenie irackých bezpečnostných síl a udržania doterajších úspechov v boji s Islamským štátom. Výrok Eduarda Chmelára hodnotíme ako pravdivý. 

Akákoľvek delegácia vyslaná v súčasnosti do Iraku by sa venovala diskusiám o tom, ako sa čo najlepšie opäť prihlásiť k nášmu strategickému partnerstvu - nie diskusiám o stiahnutí vojakov, ale o našom správnom, náležitom silovom pôsobení na Blízkom východe,” povedala hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí. 

Iracká vláda konala v súlade s uznesením o požadovanom vyhostení amerických a ďalších zahraničných vojakov, ktoré prijal iracký parlament. Koalíciu proti misii pôsobiacej v Iraku vedú predovšetkým politicky najmocnejšie šiítske bloky, naopak, sunnitské a kurdské frakcie sú voči zahraničnej prítomnosti zhovievavé a krízové parlamentné zhromaždenie bojkotovali.

S radosťou budeme pokračovať v dialógu s Iračanmi o tom, aká je správna štruktúra (misie v Iraku, pozn.),” uviedol k veci americký štátny tajomník Mike Pompeo. 

Donald Trump po likvidácii Gásema Solejmáního povedal, že chce, aby NATO zohrávalo na Blízkom východe väčšiu úlohu. V piatok 10. januára sa vo Washingtone americká delegácia stretla s európskymi predstaviteľmi Aliancie, aby dospeli k dohode o podobe budúceho angažmánu v regióne. 

Podľa nemenovaného západného diplomata sa európske krajiny zaujímajú o to, ako by mohla vyzerať alternatívna koaličná účasť na Blízkom východe. Ide im predovšetkým o  udržanie ziskov voči Islamskému štátu a posilneniu kapacít irackých bezpečnostných síl.