Fico v TA3

V politike, Norbert Dolinský

Premiér Robert Fico v relácii TA3 diskutoval sám, vyjadril sa k hospodárskym výsledkom Slovenska, budúcnosti v jadre EÚ ci ku koalicnej kríze.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ministerka pôdohospodárstva začína robiť taký národný katalóg.

Prvá demo-verzia Národného potravinového katalógu (NPK) bola Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) spustená 18. augusta 2017. Následne má vzniknúť skutočný katalóg kvalifikovaných slovenských dodávateľov potravín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Jedná sa o elektronický nástroj verejného obstarávania, ktorý má umožniť "jednoduchý nákup kvalitných a bezpečných potravín od kvalifikovaných dodávateľov". Testovacia verzia projektu je k dispozícii na stránke www.npkinfo.sk. Slúži "na zoznámenie sa s prostredím a na testovanie produktových listov produktov dodávateľa, ktoré chce v NPK ponúkať", a jej účelom je získanie spätnej väzby od dodávateľov. 

Príprava NPK začala už v decembri 2016. Jeho súčasťou by podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej mali byť všetky potraviny vyrobené a vypestované na Slovensku. V spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK), Potravinárskou komorou Slovenska (PKS) a Agrárnou komorou Slovenska (AKS) bude vytvorených 30 kontaktných miest po celom Slovensku. Katalóg vychádza z platného potravinového práva SR a EÚ. Nakupovať v ňom bude môcť ktokoľvek, primárne však osoby kupujúce za verejné zdroje. Registrácia a obchodovanie cez NPK budú bezplatné.

Medzi hlavné strategické prínosy NPK patrí zvýšenie kvality stravovania dostupnosťou kvalitných a čerstvých potravín, rozšírenie možností lokálnych producentov, zlepšenie komunikácie medzi dodávateľmi a kupujúcimi na miestnej úrovni, či zníženie odpadového zaťaženia a uhlíkovej stopy (.pdf, s. 5).

A výhoda je aj v tom, že komisárkou pre túto oblasť je predstaviteľka Českej republiky, hoci nezastupuje Českú republiku v komisii, ona zastupuje Európsku komisiu (…).

Robert Fico mal pravdepodobne na mysli Věru Jourovú, ktorá je v rámci Európskej komisie komisárkou pre spravodlivosť, ochranu práv spotrebiteľov a ochranu práv žien a mužov. Keďže za túto agendu zodpovedá v rámci pôsobnosti celej Európskej únie (EÚ) a Česko v rámci jej pôsobnosti nie je (resp. nemalo by byť) nijak zvýhodnené, hodnotíme uvedený výrok ako pravdivý. 

Európska komisia je podľa svojej oficiálnej webstránky "výkonný orgán Európskej únie a presadzuje jej všeobecné záujmy." Tento orgán sa ďalej člení na útvary, ktoré vypracúvajú a zodpovedajú za tvorbu politiky v určitých oblastiach. Každý útvar vedie komisár, ktorých je 28, rovnako ako členských štátov EÚ. Každý členský štát EÚ tak má v Komisii zastúpenie v podobe jedného komisára. Nejde však o zastúpenie v pravom slova zmysle, t.j. reprezentáciu danej krajiny v Komisii, ale o nomináciu jedného člena Komisie z každého členského štátu. Věra Jourová s vyššie uvedenou agendou komisárky pre spravodlivosť, ochranu práv spotrebiteľov a práv žien a mužov bola takto nominovaná Českou republikou.
Jourová je členkou hnutia ANO 2011, ktoré v Česku vyhralo voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014. Pred členstvom v uvedenom hnutí bola Jourová členkou Českej strany sociálno-demokratickej (ČSSD) a Európskej demokratickej strany a do funkcie eurokomisárky bola nominovaná z postu ministerky pre miestny rozvoj, pričom túto funkciu zastávala od januára 2014. 

V4 doslova dala Slovensku mandát, aby sme v týchto veciach konali.

Premiéri Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska sa 19. júla 2017 zišli v Budapešti, aby diskutovali o probléme dvojakej kvality výrobkov. V rámci stretnutia prijali lídri Vyšehradskej štvorky (V4) spoločné vyhlásenie, kde požadovali, aby Európska komisia problém aktívne riešila. Na základe toho tiež došlo k povereniu predsedu vlády SR Roberta Fica zastupovať záujmy krajín V4 pri rokovaní s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Rozdiely v kvalite výrobkov, ktoré sa predávajú v rovnakom obale, preukázala štúdia zadaná českým ministerstvom poľnohospodárstva i porovnanie troch druhov výrobkov, ktoré nakúpil úrad vlády SR na Slovensku a v Rakúsku. "To, čo sa deje v oblasti dvojakej kvality potravín, začína byť medzinárodný škandál,“ poznamenal Fico a dodal, že v Budapešti požiadal Bohuslava Sobotku, Viktora Orbána a Beatu Szydlo o mandát zastupovať V4 pri rokovaní s Junckerom. "Ľudia v našich krajinách to oprávnene vnímajú ako urážku, majú pocit, že sú občanmi druhej kategórie,“ povedal Fico.
Na základe dohodnutého stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 27. júla predseda komisie Juncker priznal, že otázka dvojitej kvality potravín je vážny problém, ktorému bude "venovaná plná pozornosť". Novú legislatívu, ktorá by mala odlišnej kvalite potravín zabrániť, momentálne Juncker neočakáva. Do budúcnosti ju však nevylučuje.
 
 

…som 8 rokov zastupoval Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva.

Podľa životopisu, ktorý je dostupný na portály úradu vlády Slovenskej republiky, pôsobil Robert Fico v rokoch 1994 - 2000 ako agent pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. V tejto funkcii na Európskom súde pre ľudské práva pôsobil teda 6 rokov, preto jeho výrok považujeme za nepravdivý.

Žiadatelia o azyl v Rakúsku boli tu (v Gabčíkove, pozn.) držaní, nikto o nich nevedel, museli poslúchať, lebo keby neposlúchali, nedostanú azyl v Rakúsku.

Gabčíkovský model vznikol na základe Memoranda o porozumení medzi Slovenskom a Rakúskom, ktoré bolo 21. júla 2015 podpísané vtedajším podpredsedom vlády a ministrom vnútra SR Robertom Kaliňákom a spolkovou ministerkou vnútra Rakúska Johannou Mikl–Leitner vo Viedni. Na základe dostupných informácií je možné konštatovať, že bol dobrým a funkčným modelom bilaterálnej spolupráce. Nie je však možné tvrdiť, že žiadatelia o azyl boli v Gabčíkove "držaní". Referendum usporiadané v Gabčíkove a mediálna pozornosť domácich a zahraničných spravodajcov zas vyvracajú tvrdenie, že o nich nikto nevedel. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci.
Na základe Memoranda malo byť v zariadení Slovenskej technickej univerzity v Gabčíkove ubytovaných 500 žiadateľov o azyl z Rakúska. Tí nemali právo na získanie azylu na Slovensku a po skončení azylovej procedúry sa mali vrátiť späť do Rakúska. Počas dvojročnej platnosti Memoranda využilo zariadenie v Gabčíkove dohromady 1 228 osôb. Všetky boli sýrskeho pôvodu a polovica z nich deti. Náklady na ubytovanie, stravu a upratovanie hradilo Slovensko a náklady na zdravotnú starostlivosť, strážnu službu, voľnočasové aktivity, výučbu pre deti, či vreckové kryla rakúska strana. Na chode zariadenia sa podieľali rakúski aj slovenskí sociálni pracovníci.

Platnosť Memoranda vypršala v júli 2017 a ministerstvo vnútra ho zatiaľ neplánuje predĺžiť. Jeho pôvodný účel, uvoľniť rakúske kapacitne preplnené azylové zariadenia, už totiž stratil na význame. Podľa Michaely Paulenovej z Tlačového odboru MV SR Rakúsko v súčasnosti "zvláda migračný tlak v rámci vlastných možností. V prípade, že by došlo k zhoršeniu situácie, Slovensko je pripravené túto možnosť Rakúsku opäť ponúknuť."
Dňa 2. augusta 2015, necelé dva týždne po podpise Memoranda, sa v Gabčíkove konalo referendum s jedinou otázkou: „Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity v obci Gabčíkovo?“ Zúčastnilo sa ho 2 587 (60,16%) zo 4 300 oprávnených voličov; 2 501 (96,67%) z nich odpovedalo "áno". Pre zriadenie tábora v obci hlasovalo len 86 osôb, a to aj napriek tomu, že v Gabčíkove už od roku 1994 funguje azylové zariadenie a obyvatelia obce s cudzincami zatiaľ nemali negatívne skúsenosti. Referendum bolo právne záväzné pre obecné zastupiteľstvo, nie však pre štát (MV SR). Prezident Andrej Kiska hlasovanie obyvateľov Gabčíkova označil za dôsledok predovšetkým zlyhania komunikácie zo strany osôb zodpovedných za riadenie štátu. "...neodsudzujme ale, prosím, ľudí, ktorí majú iba obavy z neznámeho. Veľakrát sú ich jedinou informáciou výroky - veľakrát výroky politikov - o utečencoch ako o utajených teroristoch." Tým prezident zrejme narážal priamo na Roberta Fica. Premiérov výrok, "medzi utečencami sú možno aj teroristi," medzi obyvateľmi obce silno rezonoval. Starosta Gabčíkova Iván Fenes sa zároveň sťažoval aj na nedostatok informácii o rakúsko-slovenskej dohode, a na neschopnosť vlády s obcou komunikovať. O referende a jeho výsledkoch informovali napríklad aj český iDnes.cz a rakúska ORF. Tieto informácie vyvracajú tvrdenie Roberta Fica, že o žiadateľoch o azyl "nikto nevedel".
Spolupráca medzi Rakúskom a Slovenskom bola politickými predstaviteľmi krajín hodnotená ako akt solidarity. Médiá pri informovaní o tejto záležitosti používali výrazy ako Slovensko "poskytlo" či "zabezpečilo" ubytovanie pre žiadateľov o azyl, resp. "prijalo" tieto osoby. Každý žiadateľ pred príchodom absolvoval prijímací pohovor a zdravotnú prehliadku v Rakúsku. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že utečenci boli v Gabčíkove "držaní". To, či by žiadatelia azyl skutočne nedostali, "keby neposlúchali", sa nám nepodarilo overiť.