Fico, Sulík a Kažimír v TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Hostami relácie V politike boli predseda vlády a predseda strany Smer-SD Robert Fico, poslanec Európskeho parlamentu a predseda strany SaS Richard Sulík, minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Hlavnými témami bola ekonomická a politická situácia na Slovensku. Ako presne použili naši politici štatistiky a císla? Môžete sa to dozvediet z našej analýzy. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…základná úroková sadzba (Európskej centrálnej banky, pozn.) je 0 a tým pádom to sa prejavuje aj na financovaní štátneho dlhu a aj to znižuje deficit.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) je od marca 2016 na úrovni 0 %. Predstavuje vlastne sadzbu hlavných refinančných operácií obchodov, čiže ovplyvňuje výšku úrokových sadzieb úverov a vkladov pre klientov a podmienky, za ktoré si požičiavajú banky od ECB. Pri sadzbe 0 % štát nemusí platiť aj úroky za štátny dlh, čo priaznivo pôsobí na rozpočet a teda nulová sadzba je jeden z faktorov, ktoré majú tendenciu znižovať deficit. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Hovoríme o roku 2016, kde bol schválený zákonom deficit na úrovni 1,93. Výsledok 1,68. To znamená my sme ten cieľ splnili.

V roku 2016 vláda zachovala rozpočtový cieľ deficitu, ktorý mal v tomto roku dosiahnuť úroveň 1,93 % HDP. Tento cieľ si vláda určila po hospodárení v roku 2015 kedy podľa výsledkov európskeho štatistického úradu Eurostat bol na Slovensku deficit verejnej správy 2,97 % HDP. Svoj nový cieľ vláda naplnila a dokonca prekročila, keď v roku 2016 deficit klesol na historickú hranicu 1,68 percent HDP. Rozpočet na rok 2016 bol schválený v novembri 2015 zákonom č.411/2015 Z.z. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V rozpočte na rok 2016 (.pdf,s.9) vláda schválila cieľ deficitu na úrovni 1,93 % HDP na základe identifikovaných pozitívnych rizík. Podľa priebežného monitorovania vývoja hospodárenia verejnej správy, v ktorom sú obsiahnuté negatívne riziká vyplývajúce z kľúčových vládnych investícií bolo možné, že deficit dosiahne úroveň 2,13 % HDP. Kontrola daňovej prognózy smerom nahor čiastočne pokrývala vyššie investície týkajúce sa prípravy strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu D4/R7, ktoré neboli potvrdené v čase tvorby rozpočtu. K splneniu pôvodného rozpočtového cieľa mali prispieť vyššie daňové a odvodové príjmy, ale aj aktívne riadenie výdavkov, ktoré mala vláda k dispozícii. 

Eurostat v roku 2017 zverejnil údaje, ktoré potvrdili, že deficit verejnej správy na Slovensku klesol až na úroveň 1,68. Výsledok prekročil stanovený cieľ, čo znamenalo historicky najnižší deficit na Slovensku od roku 2007. Deficit by v nasledujúcom roku mohol klesnúť na úroveň 0,5 percent HDP.

K tejto téme sa vyjadril aj premiér Fico„Úspešne prepisujeme históriu slovenskej ekonomiky,“  vyhlásil na tlačovej konferencii. „Tieto čísla dokazujú, že na Slovensku vládne koalícia, ktorá vedie zodpovednú politiku a má záujem, aby sa dobré výsledky postupne pretavovali aj do lepšej životnej úrovne,“ podotkol Fico.




Podľa údajov Štatistického úradu SR bol počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2016 najnižší od štvrtého kvartálu roku 2009, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Za dlhodobo nezamestnaného (.pdf, s. 4) sa považuje občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Podobný výrok sme už overovali v januári 2017, vtedy vyrieknutý ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jánom Richterom.

…môžme ich menovať napríklad na vyššie obranné výdavky, aby boli naši spojenci v NATO spokojní. To je veľa peňazí. Hovoríme o pol miliarde eur napríklad medziročne, ak by sme mali plniť čo len cieľ 1,6% hrubého domáceho produktu.

Slovensko prispelo výdavkami na obranu NATO v minulom roku 1 miliardu dolárov, čo predstavuje 1,12% HDP. Aby dosiahlo cieľ 1,6% HDP, muselo by vynaložiť o 344 miliónov eur viac. Táto hodnota sa však môže výrazne zvýšiť v závislosti na vývoji HDP, preto môžeme hovoriť približne o pol miliarde a tento výrok označiť za pravdivý.  

V roku 2016 dosiahli výdaje na obranu NATO 1,006 miliardy dolárov. Táto suma predstavuje 1,12% HDP. Po tom, čo prezident Andrej Kiska na summite NATO v roku 2014 prisľúbil zvýšenie príspevku Slovenska na obranu NATO, vláda stanovila cieľ zvýšiť tieto výdaje do roku 2020 na úroveň 1,6% HDP. Rozpočet na rok 2017 predpokladá, výdaje vo výške 1,19% HDP. Aby SR dosiahla stanovený cieľ do roku 2020, musela by vynaložiť o 344 miliónov eur viac.  



V roku 2014 na summite vo Walese sa predstavitelia štátov dohodli na zvýšení príspevkov na obranu NATO. Pri vstupe do NATO sa členské štáty totiž zaviazali prispievať vo výške 2% HDP. Túto požiadavku plní v súčasnosti z pomedzi krajín EÚ iba Grécko, Veľká Británia, Estónsko a Poľsko. Slovensko je pritom deviata krajina s najnižšími výdavkami v EÚ. Minulý rok, po rokoch poklesu, celkové výdavky na obranu NATO konečne medziročne rástli a to vďaka nárastu príspevkov zo strany Európy a Kanady. Ide o trojpercentný nárast, čo predstavuje takmer 8 miliárd dolárov. 

…tri roky za sebou náš rozpočet je v skupine najlepších rozpočtov s Nemeckom, Luxemburskom, Holandskom…

Za roky 2015, 2016 a 2017 zaradila Európska komisia SR medzi krajiny, ktorých návrhy rozpočtov sú plne v súlade s Paktom rastu a stability a z tohto pohľadu boli rozpočty týchto krajín vyhodnotené ako najlepšie. Medzi týmito krajinami boli aj Nemecko, Luxembursko a Holandsko, ako uvádza minister. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Minister Kažimír naráža na dokument "Implementácia Paktu stability a rastu" z novembra 2016, ktorý vypracoval Európsky parlament na základe rozhodnutí a odporúčaní Európskej komisie. Neobsahuje žiadne hrozby disciplinárnych opatrení voči krajinám, ktoré neplnia ciele, kde dokonca aj krajiny s rastúcou úrovňou dlhu dostali pozitívne hodnotenie.

Podľa tohto dokumentu má päť krajín v eurozóne fiškálnu situáciu v súlade s Paktom stability a rastu: Nemecko, Estónsko, Luxembursko, Holandsko a Slovensko. Situácia v ďalších piatich krajinách sa považuje za "vo všeobecnosti v súlade s Paktom stability a rastu": Francúzsko, Írsko, Lotyšsko, Malta a Rakúsko. Zvyšných osem krajín je "vystavených riziku nedodržania Paktu stability a rastu". Patria sem Belgicko, Cyprus, Španielsko, Taliansko, Litva, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko.Údaje sa týkajú návrhu rozpočtov krajín na rok 2017.

Môžme povedať, že Komisia zhodnotila rovnaký záver v prípade piatich krajín (Nemecko, Estónsko- 2016, Írsko-2015, Luxembursko, Holandsko a Slovensko).  Ich plány návrhu rozpočtu spĺňali požiadavky na rok 2016 a 2015 v rámci Paktu stability a rastu.