Fico o sociálnom balícku

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Predseda vlády SR a predseda strany SMER-SD Robert Fico bol hostom relácie V politike v televízii TA3, kde hovoril o prvom velkom sociálnom balícku súcasnej vlády a o životnej úrovni na Slovensku. Z jeho vystúpenia v relácii sme vybrali a overili všetky faktické výroky.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…po prvé hovoríme o takmer 730 tisíc ľuďoch, ktorých sa dotýkajú vyššie príplatky za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu a počas štátnych sviatkov.

Podľa dôvodovej správy k novele zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zo dňa 10. novembra 2017, ktorá zaviedla vyššie príplatky za prácu v noci, počas víkendu a štátnych sviatkov "celkový počet dotknutých zamestnancov niektorým z uvedených vplyvov možno kvalifikovane odhadnúť na cca 761,5 tis. osôb" (.doc, s. 10). Napriek nepresnosti, ktorá predstavuje odchýlku nie väčšiu ako 5%, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Ako to uvádzala dôvodová správa "Odhad vychádza z údajov Eurostatu o podieloch zamestnancov pracujúcich zvyčajne a sporadicky v noci, v sobotu alebo v nedeľu v roku 2016 a zo štatistických zisťovaní vykonávaných v súlade s Programom štátnych štatistických zisťovaní, vydaným Vyhláškou Štatistického úradu č. 291/2014 Z. z. na roky 2015 až 2017 a Vyhláškou Štatistického úradu č. 250/2017 Z. z na roky 2018 až 2020." (.doc, s. 10-11)

…2% zo študentov, ktorí študujú v strednom odbornom školstve, sa zúčastňujú na duálnom vzdelávaní.

Systém duálneho vzdelávania funguje na základe prepojenia teórie a praxe. Študenti stredných odborných škôl v systéme duálneho vzdelávania pracujú popri štúdiu aj vo firme v oblasti ich zamerania. Do tohto vzdelávania je dnes zapojených vyše 2500 žiakov. Toto nízke číslo bolo kritizované najmä poslancami SaS. Celkový počet žiakov stredných odborných škôl na Slovensku v roku 2017 podľa štatistickej ročenky Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky bol 129 642 žiakov. Počet žiakov v duálnom vzdelávaní predstavuje približne 1,9 % z celkového počtu žiakov stredných škôl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Hlavným cieľom národného projektu duálneho vzdelávania je prehĺbenie vzťahu zamestnávateľ - stredná škola - žiak. Účasť zamestnávateľov v systéme duálneho vzdelávania sa predpokladá na úrovni 1450 zamestnávateľov a 280 stredných odborných škôl. Dnes je do duálneho vzdelávania podľa webovej stránky systému duálneho vzdelávania zapojených celkovo 102 stredných odborných škôl a dokopy 77 učebných/študijných odborov. Cieľom tejto kombinovanej formy štúdia, ktorá už fungovala počas socializmu a funguje aj v západnej Európe, je nadobudnutie pracovných návykov u študentov a schopnosti hospodáriť s financiami. Duálne vzdelávanie si pochvaľujú ako študenti, tak aj stredné školy a v septembri 2017 začalo takto študovať 1370 prvákov.

63% študentov, ktorí vychádzajú zo stredných škôl, študujú odbory, ktoré ani nevedia realizovať v praxi.

Nie sú verejne dostupné žiadne štatistiky, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali, preto ho hodnotíme ako neoveriteľný. 

Centrum vedecko-technických informácií SR vydalo analytickú štúdiu, v ktorej sleduje uplatnenie absolventov stredných škôl na trhu práce. Daná štúdia sa zameriava na nezamestnanosť absolventov učebných odborov, študijných odborov a absolventov gymnázií. Analýza sa však nezameriava na rozdiely medzi konkrétnymi odbormi a ich realizovateľnosť v praxi.  
Ďalšou štúdiou, ktorá sleduje uplatnenie absolventov je dokument s názvom "Súlad zručností absolventov stredných odborných škôl a požiadaviek trhu práce", ktorý bol vytvorený v rámci národného projektu „Rozvoj stredného odborného vzdelávania“ v roku 2015. Bohužiaľ ani tento dokument sa nevenuje realizovateľnosti jednotlivých odborov v praxi.  

…štát si nenechal žiadne kontrolné mechanizmy a dnes v podstate nemôže zasahovať do rozhodnutí vyšších územných celkov.

V súčasnosti naozaj chýba istý kontrolný mechanizmus, ktorým by štát kontroloval činnosť vyšších územných celkov. Jediná kontrolná činnosť je vykonávaná Úradom vlády SR, a to iba v medziach plnenia prenesenej štátnej správy týmito orgánmi, prípadne NKÚ v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami určenými na prenesený výkon štátnej správy. Rovnako o tom hovorí aj zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov. Mechanizmus, ktorý by zaisťoval a uskutočňoval kontrolu v rámci vlastných kompetencií VÚC v súčasnosti v podmienkach SR neexistuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Výrok odznel v kontexte odborného vzdelávania, nakoľko nedávno premiér avizoval opätovnú centralizáciu stredných odborných škôl, ktoré v súčasnosti spadajú pod krajské samosprávy. Súvislosti s týmto vyslovil názor, že podľa neho pri zriaďovaní vyšších územných celkov "štát si nenechal žiadne kontrolné mechanizmy"
Zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe hovorí, že vyššie územné celky podliehajú kontrole Úradu vlády SR iba pri plnení úloh štátnej správy. Rovnako o kontrole voči VÚC hovorí aj zákon č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade. Konkrétne ide iba o kontrolu hospodárenia s "majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu verejnoprávnych inštitúcií, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických osôb zriadených obcami alebo právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami."

Spomínané dve kontroly sú v praxi označované ako vonkajšie kontroly voči VÚC, ktoré však vykonáva štát, prípadne štátom poverené orgány. Ak by sme sa pozreli na vnútornú kontrolu, ktorá je zameraná na priame, nie prenesené úlohy, činnosti a kompetencie, tú vykonáva v rámci VÚC predovšetkým hlavný kontrolór daného vyššieho územného celku, prípadne príslušné krajské zastupiteľstvo. Tieto orgány však patria do sústavy samotného kraja, tým pádom sa nejedná o žiaden mechanizmus zo strany štátu.

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 19. septembra 2017 č. 227/2017 Z.z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 hovorí, že dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov, respektíve 62 rokov a 139 dní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Dôchodkový vek na príslušný kalendárny rok ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spravidla vždy do konca októbra predchádzajúceho kalendárneho roka. V roku 2017 tento vek právne upravovalo opatrenie č. 269/2016 Z.z., ktoré navýšilo pôvodný dôchodkový vek o 76 dní, teda na 62 rokov a 76 dní.

Vek odchodu do dôchodku sa od roku 2017 každoročne predlžuje o istý počet dní. Ten spravidla závisí od vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom SR. Dané opatrenie zaviedla vláda Roberta Fica už v roku 2012. Ako uviedol Trend, ak by takéto vysoké tempo predlžovania odchodu do penzie pokračovalo aj v nasledujúcich rokoch, ľudia narodení v roku 1985 by museli navyše odpracovať ešte 4 roky a 4 mesiace. Ministerstvo práce uvádza, že presný počet dní, o ktoré sa bude predlžovať dôchodkový vek, nie je možné spoľahlivo predpovedať viac ako jeden rok dopredu, keďže predlžovanie dôchodkového veku je naviazané na strednú dĺžku života v referenčných obdobiach a referenčnom veku.

Zmena opäť nastala 1. januára 2018, kedy sa dôchodkový vek posunul o 63 dní. Odchod do penzie sa teda ustanovil na 62 rokov a 139 dní. Posun sa týka v podstate všetkých občanov, ktorí sa narodili po 31. decembri 1954.

Výnimku však majú niektoré ženy v závislosti od počtu vychovaných detí a tiež tzv. „kategoristi". Jedná sa napríklad o baníkoch, členov leteckých posádok, pracovníkoch chemických prevádzok a poberateľov výsluhových dôchodkov. 

Výnimkou sú však iba tie ženy, ktoré sa narodili v rozmedzí od 1. januára 1955 do 31. decembra 1961. Iba u tých platí určenie dôchodkového veku podľa počtu vychovaných detí. Ženy narodené neskôr už pod takúto výnimku nespadajú.