Fico a Kolíková o reforme súdnictva

, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

„Ja som nečakal, že až tak ďaleko budeme v roku 2020, že budeme bojovať za základy právneho štátu,” hovoril 12. septembra Robert Fico (Smer-SD) Márii Kolíkovej v Slovenskom rozhlase. Témou bola chystaná reforma súdnictva.

Tento fact check vznikol aj vďaka podpore projektu „Zvýšenie kvality verejnej debaty a rozoznávania neprávd v predvolebnej kampani a po nej” Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Existuje paragraf napr. 326 Trestného zákona, ktorý hovorí o zneužívaní právomoci verejného činiteľa. Ak máte dnes sudcu, ktorý by porušil zákon a ktorý by rozhodol tak, že by porušil svoje právomoci, išiel by nad rámec svojich právomoci, tak ho môžete odsúdiť, pani ministerka, pravdepodobne to ani neviete v tej štvrtej kvalifikovanej skutkovej podstaty až 10-20 rokov, pokiaľ by porušoval zákon.

Verejných činiteľov - a teda aj sudcov - možno podľa zákona stíhať za zneužitie právomocí. Nie je to však celá pravda. Ústava totiž hovorí, že sudcov nemožno stíhať za rozhodovanie. Ak sa teda zneužitie právomocí týka samotného rozhodovania - napríklad takého, ktoré je svojvoľné - článok v Ústava a jeho interpretácia potrestanie sudcov prinajmenšom sťažuje. Keďže Robert Fico povedal pravdu, no nie celú pravdu a táto kusá informácia neposkytuje dostatočne pravdivý obraz o možnostiach stíhania sudcu za svojvoľné rozhodovanie, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. 

Robert Fico reaguje na zámer Ministerstva spravodlivosti, ktoré chce zaviesť trestný čin ohýbania práva. „Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde,” uvádza rezort. 

Dnes platí, že podľa § 326 Trestného zákona možno stíhať verejného činiteľa - teda aj sudcu - ak vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekračuje svoju právomoc alebo si naopak neplní svoje povinnosti. 

Najvyššiu sadzbu - 10 až 20 rokov - zákon predpokladá pre prípady, keď verejný činiteľ spôsobil ťažkú ujmu na zdraví či smrť viacerých osôb, škodu veľkého rozsahu alebo takto konal v krízovej situácii.

Zákonu je však nadradená Ústava. A tá hovorí, že „za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie.” Ak by sa teda porušenie zákona týkalo priamo rozhodovacej činnosti sudcu, interpretácia tohto paragraf jeho potrestanie prinajmenšom sťažuje. 

„...objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom," uviedla Kolíková. 

Ján Mazák - vtedy profesor košickej právnickej fakulty a poradca prezidenta, dnes šéf Súdnej rady - v roku 2015 napísal, že „senáty, ktorým predsedal Štefan Harabin, agresívne vpadli na územie právomoci Ústavného súdu. Kritizovaná Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola zriadená na základe zákona. Senát Najvyššieho súdu ju vyhlásil za nezákonne zriadený orgán. Ak si dobre pamätám, takú právomoc Najvyšší súd nemá; patrí Ústavnému súdu.”

V minulosti sa stali aj prípady, kedy boli sudcovia resp. senáty podozrivé zo svojvoľného rozhodovania v rozpore s dovtedajšou rozhodovacou činnosťou iných senátov, no (ani) disciplinárny súd neposudzoval ich vinu. 

Napríklad v roku 2017 pri senáte Štefana Harabina, ktorý oslobodil riaditeľa banky. Vtedajšia predsedníčka Najvyššieho súdu jeho rozhodnutie označila za „rozhodovaciu činnosť, keď sa sudcovia z ničoho nič odchýlia od ustálenej praxe.“ Sudcov navrhovala potrestať. 

Disciplinárny súd však ich samotný skutok ani neposudzoval, pretože tvrdil, že by aj tak nevedel zistiť, kto v senáte ako hlasoval, keďže hlasovanie je tajné. A to nebol jediný takýto prípad. 

Združenie sudcov Slovenska Kolíkovej zámer zaviesť trestný čin ohýbania práva odmietlo. „Reálnym následkom zrušenia trestnoprávnej imunity môže byť len postupná erózia demokracie a plurality smerom k totalite, lebo nemožno vylúčiť vytváranie priestoru na šikanovanie nepohodlných sudcov, ak nebudú rozhodovať podľa želaní vyslovených alebo naznačených orgánmi výkonnej (politickej) moci…,” uviedlo.

Dôvodová správa ku Kolíkovej návrhu zákona uvádza, že „uvedená skutková podstata nepostihuje konanie sudcu, prísediaceho sudcu alebo rozhodcu založené na jeho právnom názore, ktorý má oporu v zákone hoci bol nadriadeným, odvolacím, opravným alebo obdobným súdom vyššej inštancie 30 rozhodujúcim vo veci vyhodnotený ako nesprávny, nedostatočne odôvodnený alebo čo do uvedenia dostatku dôvodov v odôvodnení arbitrárny, ale postihuje výlučne svojvoľné rozhodnutia bez opory v zákone.”

Pri ostatných súdoch sme to tiež posunuli s tým, že sme dali možnosť sudcovi, ak dosiahne 65 rokov vyjadriť sa k tomu, či tu chce byť do 68. Ak áno a urobí takéto jednostranné vyhlásenie, tak platí 68.

Po pripomienkovom konaní rezort spravodlivosti zmenil vek, do ktorého budú môcť sudcovia súdiť. Po novom si budú môcť výkon predĺžiť o tri roky do 68 rokov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.

Ministerka spravodlivosti predložila do medzirezortného pripomienkového konania návrh ústavného zákona, ktorý o.i.zavádza do znenia Ústavy vek, v akom všeobecní a ústavní sudcovia musia odložiť talár.  

Návrh o.i. do ústavneho textu pridáva vetu, že sudcovi zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca dosiahol vek 65 rokov.” 

A tiež, že „sudcovi ústavného súdu zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca ústavného súdu dosiahol vek 70 rokov.“

Dnešný zákon o sudcoch hovorí, že prezident môže odvolať sudcu na návrh súdnej rady o.i., ak sudca dovŕšil vek 65 rokov. Súdna rada pri dosiahnutí takéhoto veku musí prezidentovi predložiť návrh na odvolanie. 

V minulosti sa však stávalo, že Súdna rada niektorých 65- a viac-ročných sudcov predložila prezidentovi a iných nie. 

„Súdna rada pritom rozhoduje veľmi nepredvídateľne a netransparentne, v zásade zvyčajne na základe subjektívnych sympatií a antipatií. Za celé roky neprijala žiadne jednoznačné kritériá, ktorými by sa riadila pri rozhodovaní,“ hodnotila postup orgánu Eva Kovačechová z Via Iuris. 

Iniciatíva Za otvorenú justíciu ku Kolíkovej návrhu uviedla, že strop 65 rokov je nastavený prinízko. Navrhovali vymenovať sudcov na dožitovie s tým, že vo veku 68 rokov by už nemohli aktívne vykonávať funkciu, ale boli by emeritnými sudcami - a mohli by napríklad byť v disciplinárnych senátoch.

Rezort spravodlivosti pre portál Demagóg.SK 21. septembra 2020 potvrdil, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní je výsledok, že všeobecný sudca si bude môcť predĺžiť výkon funkcie o tri roky do veku 68 rokov.  Ústavní sudcovia budú môcť súdiť do 72 roku veku.

S takýmto znením ústavného zákona pracovala aj Legislatívna rada vlády. 

keby sme chceli korektne teraz informovať verejnosť, tak vytiahneme na stôl 1000 prípadov z Európy, kde bývalí ministri, členovia vlád, predsedovia vlád a ďalší sedia na ústavných súdov

V Európe nie je výnimkou, že na Ústavný súd prichádzajú politici. Tvrdenie Roberta Fica preto v duchu povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé. 

V roku 2011 bol v Nemecku za ústavneho sudcu zvolený Peter Müller - niekdajší krajinský premiér a minister spravodlivosti. 

V máji 2020 bol za predsedu nemeckého Ústavného súdu zvolený niekdajší politik CDU Stephan Herbarth. 

Od roku 2013 je sudcom talianskeho Ústavneho súdu Guilliano Amato - predtým premiér a šéf viacerých rezortov. 

Členom francúzskej Ústavnej rady - tamojšej obdoby Ústavneho súdu - boli a sú aj niekdajší politici. Napríklad Laurent Fabius, Valéry Giscard d'Estaing či Alain Juppé.

Ak sme povedali, že (špicľovací) zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak sme sa obrátili na Ústavný súd a čo urobil Ústavný súd? Ústavný súd predsa pozastavil účinnosť tohto zákona. Prijali ste ďalší (špicľovací) zákon

Vládna koalícia pre koronavírus prijala zákon, ktorý mal úradom dovoliť zbierať informácie od mobilných operátorov bez súhlasu súdu. Ústavný súd ho však pozastavil. Neskôr poslanci prelomili veto prezidentky a prijali nový - iný - zákon, ktorý štátu umožňuje využívať dáta od operátorov na kontrolu povinností vyplývajúcich z ochrany zdravia počas pandémie. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Prvý zákon

25. marca - na prvej riadnej schôdzi s programom - parlament na začiatku schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dal štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu.

Podľa tohto zákona mal Úrad verejného zdravotníctva môcť spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. 

Úrad však mal môcť zbierať dáta (o.i. aj lokalizačné) aj neanonymne, a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. 

Pravdepodobne malo ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaní na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. 

Mobilní operátori by tieto údaje museli poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ by ich mohol zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020. 

Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatú časť zákona vlády Igora Matoviča, ktorá mala štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia.

13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona. Skonštatoval, že „časť pozastavenej právnej úpravy nebola dostatočne určitá, pretože umožňovala štátnej moci spracúvať osobné údaje bez toho, aby bol jednoznačne vymedzený účel takého spracúvania a spôsoby nakladania s osobnými údajmi.”

V ďalšej časti zase sudcom zasa „chýbali nevyhnutné garancie proti prípadnému zneužitiu spracúvaných osobných údajov.” Námietky sudcov však - rovnako ako napadnutá časť zákona - nesúviseli s eKaranténou.

O tom, či boli ustanovenia skutočne protiústavné, mal súd rozhodnúť v samostatnom konaní. 18. mája však parlament prijal zmenu zákona, ktorá pôvodné podmienky zmenila.

Druhý zákon

Začiatkom septembra poslanci vládnej koalície prelomili veto prezidentky a schválili novelu zákona o elektronických komunikáciách. Tá mala dať hygienikom právomoc používať dáta od mobilných operátorov, aby mohli kontrolovať či občania vracajúci sa z krajín najviac postihnutých koronavírusom dodržiavajú povinnosť nahlásiť sa na úrade, zostať v karanténe a ísť na test.  

DenníkN po troch týždňoch účinnosti zákona upozornil na to, že hygienici ho nevyužívajú.