Duel premiérov: Fico a Heger v RTVS

, Marek Makara, odkaz na videozáznam

„Preboha, veď sa už spamätajte,” hovoril 28. marca Robert Fico (Smer-SD) nastupujúcemu premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO). Diskutovali o Sputniku V, ekonomike aj o pandemických opatreniach.

——-

Factcheck relácie bol podporený z programu ACF – Slovakia v rámci projektu „S Demagógom proti demagógii medzi mládežou“, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti  Bratislava a Karpatskou nadáciou“. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

My sme prišli s návrhom, a to je veľmi dôležitá informácia pre verejnosť, a podporíme to v Národnej rade, že nemôže lekár niesť zodpovednosť za vakcínu, ktorú nakúpi štát.

Strana Smer začiatkom marca navrhla, aby zodpovednosť za použitie neregistrovanej vakcíny neniesol lekár ale štát.  „Len čo štát kúpi vakcínu, preberá zodpovednosť za to, že s nejakou mierou informácií ju v dobrej viere kúpil, aby pomohla ľuďom," uviedol, vtedy Robert Fico. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.fico

Sputnik sa riešil koncom januára a vo februári, a všetky vakcíny sa objednávali vlastne koncom minulého roka, my sme mali, pred Vianocami sme mali objednaných 10 000 000 vakcín, takže tam alebo myslím, že ešte tam sa potom doobjednávalo nejakých ďalších 5, čiže 15 miliónov vakcín sme mali v polovičke januára objednaných

Hospodárske noviny informovali o snahe exministra zdravotníctva Mareka Krajčího zaobstarať vakcínu Sputnik V začiatkom februára 2021.

Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza v Národnej stratégii očkovania z decembra 2020, že Slovensko malo v tom čase nakontrahovaných bezmála 9,5 mil. vakcín schválených európskou agentúrou EMA, pričom kľúč európskej komisie umožňoval objednanie 17,4 mil. vakcín. (.pdf, s. 6)

Expremiér Igor Matovič oznámil 20. januára 2021, že Slovensko dodatočne objednalo 4 mil. vakcín

Spolu malo teda Slovensko k polovici februára objednaných 13,5 milióna vakcín. Napriek priznanej nepresnosti („nejakých”) hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé.

… pretože existuje priama súvislosť medzi plošným testovaním a nárastom mŕtvych alebo obetí covidu ako takého

Neexistuje štúdia, ktorá by spoľahlivo a s všeobecným prijatím vedeckej obce preskúmala a zistila vplyv plošného testovania na nárast úmrtí na ochorenie covid-19 na Slovensku. Dostupné štúdie, o ktorých metodológii a záveroch vedú vedci debaty, však ukazujú skôr opačným smerom - že plošné testovanie šírenie vírusu a teda aj úmrtia znižovalo. Keďže však nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé vedecké závery o spojitosti plošného testovania a nárastu úmrtí na covid-19, hodnotíme tvrdenie Roberta Fica ako neoveriteľné. 

Infektológ Pavol Jarčuška v súvislosti s plošným testovaním uviedol, že „akákoľvek mobilita môže byť spojená s vyšším rizikom dovlečenia nákazy, zvlášť v hromadných dopravných prostriedkoch.“ Cesta na test však nebola a nie je jedinou výnimkou zo zákazu vychádzania. 

Podľa štúdie, ktorá vyšla v časopise Science a ktorej spoluautorom bol aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a infektológ Pavol Jarčuška, malo plošné testovanie „podstatný” efekt na znižovanie šírenia koronavírusu.  

Matematik Richard Kollár z Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí, že čísla infikovaných mierne klesali už pred testovaním, a to aj vďaka nariadeniu o zatváraní podnikov, škôl a zákaze zhromažďovania viac ako šiestim ľuďom. 

Iná štúdia ekonóma Martina Kahanca prišla podľa vyjadrenia pre DenníkN k záveru, že „druhé kolo plošného testovania aj so súvisiacimi opatreniami – ako bola karanténa pozitívnych prípadov – viedlo k zlepšeniu epidemickej situácie.”

Ak by plošné testovanie bolo hlavnou príčinou zhoršenia epidemiologickej situácie, v krajinách, ktoré takto netestujú, by situácia mala byť výrazne lepšia. 

Vysoké počty úmrtí po prepočte na hlavu však malo aj susedné Česko a Maďarsko, kde plošné ani pravidelné testovanie nemajú. V Portugalsku plošné testovanie tiež neprebiehalo, napriek tomu bolo chvíľu aj ono na prvom mieste v počte úmrtí.

Schvaľovali sme núdzový stav už 4×.

Núdzový stav na celom území Slovenska vláda Igora Matoviča prvýkrát schválila 30. septembra 2020, odvtedy ho predĺžila štyrikrát. Spolu teda núdzový stav vláda schvaľovala päťkrát - nie štyrikrát. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako nepravdivé. 

Prvýkrát vláda schválila núdzový stav 30. septembra 2020. Predĺžila ho 11. novembra, 29. decembra, 5. februára 2021 a 17. marca 2021.

Keď je krízová situácia napr. máme dnes pandémiu, tak všetky opatrenia, ktoré sa prijímajú musia mať veľmi striktný ústavný rámec. Toto hovorí aj Ústavný súd, toto hovorí aj medzinárodné právne inštitúcie, že pozor na to, ale my žiaľ máme dnes napr. na čele Súdnej rady pána Mazáka, ktorý hovorí, že jemu nevadí, keď sa aj porušuje ústava a zákony, pokiaľ ide o pandémiu, pretože vraj to je na dobro veci.

Šéf Súdnej rady v komentári priznal „ústupky z ústavných princípov” kvôli pandémii. Právna ochrana podľa neho nemôže mať rovnakú kvalitu a intenzitu v pokojných časoch a v časoch, keď sa štát snaží zachraňovať životy vo výnimočnej situácii. Hoci Robert Fico parafrázuje Mazákove slová a nereprodukuje ich presne, s ohľadom na ducha povedaného nehodnotíme jeho tvrdenie ako už zavádzanie ale ako ešte pravdivé.

Krízovú situáciu definuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu. Ide o obdobie, kedy vláda (s odobrením parlamentu) môže vyhlásiť núdzový stav. Vláda Igora Matoviča tak prvýkrát urobila 1. októbra 2020, naposledy 20. marca 2021.

Už počas prvej vlny pandémie Benátska komisia (poradný orgán Rady Európy v oblasti ústavného práva) upozorňovala, že opatrenia prijaté v súvislosti s pandémiou musia mať jasné limity. Benátska komisia „sústavne zdôrazňuje, že bezpečnosť štátu a bezpečnosť verejnosti sa dá účinne zaručiť iba v demokracii, ktorá plne rešpektuje zásady právneho štátu.“

Ústavný súd SR v októbri 2020 posudzoval ústavnosť vyhláseného núdzového stavu. V náleze konštatuje, že „ústava a ústavný zákon o bezpečnosti štátu tak sledujú, aby bol „za každú cenu“ zachovaný právny štát“ (s.21).

V októbri minulého roka napísal predseda súdnej rady Ján Mazák článok s názvom „Covid-19 učí viac byť človekom než právnikom“, kde vysvetľuje svoj postoj k možnej neústavnosti prijímaných opatrení. 

V článku o.i. píše: „V poriadku, napadnime sporné zákonodarné akty, rozhodnutia vlády, ich vykonávanie v praxi. Žiadajme, aby prestali, nezasahovali do privátnej sféry, neobmedzovali ľudí nad mieru primeranú nebezpečenstvu. Ale čo dostaneme zo súdnych budov? Rozsudky, nálezy konštatujúce porušenie práv, slobôd, ľudskej dôstojnosti. Nič viac. Žiaden recept, ako čeliť narastajúcemu počtu infikovaných, odchádzajúcich do večnosti a trpiacich v preplnených nemocniciach. Iba suché konštatovanie. Bola porušená ústava, zákon, právne pravidlo.“

Ďalej pokračuje: „Aby som nebol zle pochopený. Aj v zúfalej situácii, ktorá dlávi každého, kto dýcha slovenský vzduch, trvám na tom, aby sa neurážala ľudská dôstojnosť, chránili základné práva a slobody, bránil sa jednotlivec voči výčinom výkonnej moci. Úroveň tejto ochrany však nemôže mať tú kvalitu a kvantitu, ktorá je povinná v pokojných a nenáročných podmienkach života spoločnosti. Relativizuje ju práve úporná snaha chrániť a uchrániť to najcennejšie. Životy a zdravie.“

Mazák priznávaústupky z ústavných princípov. Robím ich ako človek, nie ako právnik. Naučil ma to covid-19.”

Pýta sa, či má využívať svoju právnickú erudíciu a systematicky napádať všetko, čo v priebehu snáh poraziť smrteľný vírus nie je v súlade s ústavnými a zákonnými normami, alebo s pokorou prijať iný záver? Rozhodol som sa pre to druhé.