Eurorozpocet

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Po minulotýždnovom vystúpení na TA3 sa Robert Fico opät objavil v nedelu na televíznych obrazovkách. Tento krát premiér zavítal do štúdia verejnoprávnej Jednotky, kde sa v diskusii stretol s predsedom SDKÚ-DS Pavlom Frešom. Hlavnou témou diskusie bol nový európsky rozpocet na roky 2014 až 2020, na ktorom sa Európska rada zhodla 8. februára. Premiér prišiel do diskusie predstavovat výsledky tažkých rokovaní – to tvorilo väcšinu faktických výrokov, ktoré Demagog.sk overoval a oznacil za pravdivé. Pavol Frešo však upozornil, že tento rozpocet ešte vôbec nie je definitívny, nakolko musí byt schválený i Európskym parlamentom, ktorého predseda sa vyjadril, že deficitný rozpocet nepodporí. Premiér zareagoval zavádzajúcim tvrdením, že táto hrozba Martina Schulza bola vyslovená ešte pred prijatím rozhodnutia, cím chcel túto hrozbu bagatelizovat. Pravdou však je, že Schulz svoje hrozby zopakoval i po ôsmom februári. Premiéra vyviedli z miery i poznámky jeho oponenta, že vyjednané úspechy boli vopred isté, pretože si ich slovenskí obcania takpovediach “predplatili” úcastou na eurovaloch a pôžickách nezodpovedným krajinám. Pri protiútoku na Pavla Freša premiér zopakoval minulotýždnovú nepravdu o nulovej podpore aktívnej politiky zamestnanosti v rozpocte na rok 2012, i zavádzajúce tvrdenie o úplnej necinnosti opozície v predkladaní alternatívnych návrhov konsolidacných opatrení. Pavol Frešo dostal v relácii, ktorej jadrom bolo premiérove predstavovanie nového rozpoctu únie, o cosi menej priestoru. Okrem už spomenutých pripomienok fakticky správne upozornil na fakt, že jednania o tomto rozpocte trvali viac než rok a teda sa ich zúcastnovali aj reprezentanti predošlého kabinetu. Taktiež vyjadril polutovanie nad tým, že rozpocet celkovo viac myslí na polnohospodárstvo než na zamestnanost mladých, ci vedu a výskum. V tejto súvislosti upozornil na paradoxnú situáciu Bratislavského kraja, v ktorom sú slovenská veda a výskum koncentrované, no vzhladom na jeho relatívnu rozvinutost donho nemôže prúdit mnoho európskych financií. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

V rozpočte na rok 2012, ktorí ste schvaľovali ešte vy ako vládna strana, ste nevyčlenili ani jeden jediný cent na aktívnu politiku zamestnanosti.

Podobný výrok sme overovali 3.2. po minulo týždňovej relácii V politike a takisto ako vtedy, aj dnes ho hodnotíme ako nepravdu.
V zákone č.511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 je vo výdavkovej časti v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvedená položka Národné programy na rozvoj aktívnej politiky trhu práce a zvýšenie zamestnanosti. Na čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rok 2012 bola k tejto položke vyčlenená suma 2 282 335 eur. 

My recesiu nebudeme mať, my budeme mať hospodársky rast.

Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože viaceré relevantné inštitúcie predpovedaju Slovensku  kladný hospodársky rast.

Posledná prognóza IFP (.pdf) predpokladá Slovensku rast vo výške 1,2%, o niečo optimistickejší je odhad NBS - 1,3%. Vyšší rast než spomínaných 1,2%, až 1,7% Slovensku odhaduje aj Európska banka pre obnovu a rozvoj.K tomu možno uviesť optimistický odhad Eurostatu -
rast reálneho HDP vo výške až 2%.
Vyšší rast by v Európskej únii mali dosiahnuť len štyri štáty (Estónsko,
Litva, Lotyšsko, Rumunsko). Je však nutné zdôrazniť, že najmä medzi
slovenskými bankármi existujú i omnoho pesimistickejšie odhady. Podľa
januárového prieskumu Národnej banky Slovenska (SITA)
medzi slovenskými bankovými analytikmi dosiahne slovenská ekonomika
rast len 1,1% (pričom odhady analytikov jednotlivých bánk sa pohybujú v
rozmedzí 0% až 1,7%)

pán predseda, za vlády Ivety Radičovej, tvrdili ste nám na konci roku 2011, že deficit skončil na úrovni 4,1%. Takýmto deficitom ste končili rok 2011. Aký je ten deficit? Povedzte nám. Je 5,3 teraz. 5,3. Čiže vy ste vôbec nekonsolidovali v tempe ako ste hovorili, už to potvrdil aj Eurostat, už to potvrdil aj štatistický úrad. V roku 2011 ste nás ošalili o 1,2%, pokiaľ ide o deficit.

Výrok Roberta Fica nie je pravdivý, keďže uvádza nesprávny údaj o výške deficitu za rok 2011, hovorí o deficite o 0,4 percentuálneho bodu vyššom ako bol skutočný deficit. Takisto neuvádza pravdivú informáciu o vyjadrení vtedajšieho ministerstva financií. 
Slovenská republika zasiela Eurostatu pravidelne dva krát ročne (k 1.aprílu a spresnené údaje k 1.októbru) správu o deficite za predchádzajúci rok.  

Správa o deficite a dlhu za roky 2008-2012, dostupná zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorú predložila Slovenská republika Európskej komisii v marci 2012 vykazuje deficit 4,82%.

Rovnaký údaj za rok 2011 uvádza aj program stability a rozvoja (pdf.) na roky 2012-2015. V tomto programe sú tiež porovnávané pôvodne plánované výsledky deficitu z programu stability na roky 2011-2014, kde sa počítalo s deficitom 4,9 %. V skutočnosti bol teda deficit za rok 2011 (podľa údajov k 1.aprílu) o 0,1% nižší, ako bolo pôvodne na tento rok plánované. 
Podľa druhej notifikácie Štatistického úradu ( z októbra 2012) bol deficit na úrovni 4,94%. 
Ani v jednej z predložených správ za rok 2011, nie je údaj o deficite vo výške 5,3%, ktorý uvádza Fico.

Vyjadrenia členov SDKÚ k deficitu štátneho rozpočtu z konca roka 2011 sme nenašli. Tieto údaje však bývajú známe až v marci následujúceho roka, takže koncom vtedajšieho roka 2011 nemohli byť potvrdené ešte žiadne konečné výsledky.

Vyjadrenia ministerstva financií z januára 2012, hovoria o predpokladanom deficite za rok 2011 vo výše 4,6%. 
Podľa SME sa ministerstvo financií vyjadrilo, že pokiaľ by neboli v deficite zohľadnené jednorázové vplyvy ("vykázanie dlhov železničných spoločností a zdravotníckych zariadení za roky 2008-2010, čo malo na deficit negatívny vplyv vo výške 0,8% HDP"), znížil by sa deficit na 4,15%. Fico pravdepodobne použil tento údaj, neuviedol však kompletné vyjadrenie ministerstva financií, ktoré netvrdí, že deficit bol vo výške 4,1%. 

Teraz vylúčili ponuky na diaľniciach 3, aby vyhrala proste štvrtá. Tam máte pár desiatok miliónov eur. Však zasiahnite.

Ružomberský úsek diaľnice D1 medzi Hubová - Ivachnová má stavať Váhostav-SK s partnermi. Ponuka, čo sa týka ceny, bola skutočne až štvrtá. Prvá bola talianska firma HANT BA DS+ INC s ponukou 207,5 mil.€ . Druhé boli Inžinierske stavby Košice + TuCon Žilina za 215,4 mil.€ . Tretie Dúha Prešov+ Impregilo (tiež Talianska spoločnosť) za 224,9 mil.€ a až štvrtý bol Združenie Čebrať (Váhostav – SK Žilina + OHL ŽS) za 227,26 mil.€ .
Vedúci oddelenia marketingu Inžinierskych stavieb Pavol Peško uviedol, že dôvodom pre zrušenie ponuky jedného z uchádzačov bola "cena niektorých objektov (ktorá) bola niekoľkonásobne nižšia ako cena za dané objekty ponúknutá ostatnými uchádzačmi. Napríklad u jedného objektu bola cena za daný objekt o 90 % nižšia ako bola cena ostatných uchádzačov za ten istý objekt."
Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliáša by štát mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze. "Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neférového prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“

My sme zrušili krajské úrady a teraz sme zrušili všetky špecializované krajské úrady, ktoré boli.

Podobný výrok sme overovali 10. júna 2012, odznel vtedy v relácii V Politike.
Počas prvej Ficovej vlády bola zrušená dovtedajšia sústava krajských úradov ( rok 2007). Kompetencie sa presunuli na obvodné úrady ústredné orgány štátnej správy. Zároveň však ostala zachovaná špecializovaná krajská štátna správa, ktorú chce súčasná vláda takisto zrušiť. Vyplýva to z tzv. programu ESO a R. Fico tento krok oficiálne avizuje. Výrok je pravdivý.

Vyjadrenie Roberta Fica vychádza zo schváleného vládneho materiálu Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy. Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady. Špecializované krajské úrady boli zrušené k 1.1. 2013.