Erik Tomáš, Boris Kollár a Lubomír Galko v RTVS

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Demagog.SK sa touto reláciou prvýkrát venuje výrokom Erika Tomáša, mediálneho poradcu Roberta Fica. Dvaja opozicní a dvaja koalicní poslanci (Gál a Tomáš vs. Kollár a Galko) debatovali o aktuálnej situácii v oblasti energetiky. V debate neodznelo mnoho faktických tvrdení, výsledok diskusie by sme mohli zhrnút asi takto: Každý mal aspon jeden pravdivý výrok. Každý povedal aspon jeden nie pravdivý výrok. Niektorí povedali aj zavádzajúce tvrdenia. Pre detailné hodnotenie si precítajte našu analýzu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Predsa naši odborníci na energetiku, Karol Galek a Janka Kiššová, mali niekoľko tlačových besied, kde upozorňovali, že sa toto stane, to sa dialo na jeseň.

Problém s nečakaným navýšením cien energií vznikol v roku 2016, avšak najväčší ohlas budil až v januári 2017. Poslanci za SaS Jana Kiššová a hlavne Karol Galek na možné nastávajúce problémy a netransparetné konanie ÚRSO počas jeseňa roku 2016 niekoľkokrát upozornili. O téme vznikol niekoľko blogových príspevkov ale aj tlačových besied. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.

Nový rok so sebou priniesol novú kauzu. Denník SME o nej píše: "Od nového roka sa mnohí odberatelia sťažujú na predražené energie. Dôvodom je nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá platí od začiatku januára. Tá zamiešala tarifnými skupinami na odber elektriny a plynu, ale aj distribučnými poplatkami, ktoré sú skryté v ich cene. Pre niektorých odberateľov to znamenalo drahšie energie aj o stovky percent." Po raketovom náraste cien sa s tlačovými besedami roztrhlo vrece, pričom boli aktívni aj Galek aj Kiššová.

Galkov výrok sa pritom týka minuloročné obdobie, kedy o možných problémoch ešte nevznikol toľko reportáží. Galek v stanovisku v decembri 2016 upozornil presne na súčasný problém o niekoľkonásobnom navýšení platieb pre niektoré skupiny odberateľov: "Nové nastavenie cien totiž trestá práve tých, ktorí majú dlhodobo nízku spotrebu, no z pohľadu prevádzky si nemôžu dovoliť znížiť hodnotu ističa. Práve vďaka tejto zmene dôjde napríklad v bytových domoch, kde majú silnejšie ističe trebárs kvôli výťahom, k takmer 7 násobnému nárastu platieb za elektrinu (...) Rovnako dopadnú chalupári, či domácnosti s nízkou spotrebou. Takto nastavenou cenou sa stráca motivácia ľudí šetriť". Galek sa v tomto zmysle vyjadril aj v reportáži pre RTVS (o cca. 20 min), ktorá bola odvysielaná v decembri 2016.

O nepomerne vysoké ceny v porovnaní s cenou energií na svetovom trhu mali poslanci SaS tlačovú konferenciu aj v novembri 2016. Poslanci tu ohlásili, že podávajú podnet na Ústavný súd kvôli tzv. tarife za prevádzku systému (TSP). Podnet bol podaný 8. novembra. O TSP písal Galek aj neskoršie, a to 11. novembra 2016. V blogovom príspevku 25. novembra sa Galek opäť venoval pravdepodobnému dopadu nových účtovných podmienok na cenu za odber energií: "...ak to aspoň vychádza po zvýšení cien za distribúciu plynu, ktoré schválili na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Pritom vôbec nejde iba o veľkoodberateľov, ale zvýšenie sa paradoxne dotkne aj veľkej časti slovenských domácností, kde na plyne nielen varia, ale ním aj kúria a ohrievajú vodu. Úplne najhoršie však na tom budú napríklad bytové domy s vlastnou kotolňou, kde zvýšenie bude dokonca niekoľkonásobné." Galek Holjenčíka, bývalého šéfa ÚRSO, kritizoval už skôr, napríklad po osobnom stretnutí v septembri, alebo na tlačovej konferencii zo 7.júla 2016. Tu sa venovali práve nemožnosti odvolať Jozefa Holjenčíka, vtedy predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

…na energiách. Pozrite sa na Slovensku, máme pre stredné podniky, aké máme sieťové ceny. 54 eur. V Česku je to iba 35 eur, v Nemecku,..kde je priemerná mzda obrovsky vysoká, cez 3000 eur, v Nemecku čudujte sa, 23 eur a v Maďarsku len 24 a 23 eur.

Výrok Borisa Kollára je z viacerých dôvodov nejasný a ťažko uchopiteľný. Porovnávať ceny elektriny v rôznych krajinách je kvôli rôznym systémom a rôznym metodikám vysoko neobjektívne a zavádzajúce. Napr. na Slovensku za do sieťových poplatkov ráta aj podpora obnoviteľných zdrojov energie zatiaľ čo v Nemecku sa podpora vyberá priamo z daní. Taktiež u nás neexistuje jednotná cena a rôzni dodávatelia ponúkajú rôzne balíky s rôznou cenou, podobne je tomu aj v ostatných krajinách. Kollár nešpecifikuje ako sa k sume dostal a dokonca ani to čo za ňu dostaneme. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Ako je uvedené vyššie, je veľmi nejasné ako sa Boris Kollár dostal k sume 54 eur a aj to čo myslí pod "strednými podnikmi". Žiadny dodávateľ na Slovensku totiž takúto klasifikáciu nepoužíva. Podniky sa, ako odberatelia rozdeľujú na maloodberateľov do 30 MWh ročne a veľkoodberateľov nad 30 MWh ročne. Pojem "stredné podniky" síce používa aj Eurostat a na Slovensku je cena skutočne najvyššia, no konkrétne čísla nekorešpondujú s Kollárovými. V roku 2016 bola cena v Nemecku za 1 kWh podľa Eurostatu 0,078 €, na Slovensku 0,1047 € za kWh. V prepočte na MWh to vychádza na 78 € v Nemecku a 104 € na Slovensku. 

54 eur je suma, ktorú platí maloodberateľ Stredoslovenskej energetike za jeden z ôsmich produktov, ktoré ponúka a aj to len vo vysokej tarife. V nízkej sa táto cena znižuje na 35 eur. Ceny v Západoslovenskej a východoslovenskej energetike sa ešte ďalej líšia a každá z týchto spoločností ponúka iné produkty. Cena sa líši taktiež podľa toho či ide o elektrinu jednotarifnú alebo o dvojtarifnú. 

Ako už ale bolo povedané. Nie je možné objektívne porovnávať ceny v rôznych krajinách. Myslí si to aj šéfredaktor portálu venergetike.sk Martin Dargaj: 

"Porovnávať ceny elektriny medzi krajinami nemožno už len z jedného jednoduchého dôvodu. Každý štát sa totiž inak vysporiadal s podporou OZE (obnoviteľné zdroje energie pozn.) a KVETu (kombinovaná výroba elektriny a tepla pozn.). Napríklad u nás je táto podpora súčasťou sieťových poplatkov, ktoré sú zahrnuté do koncovej ceny za elektrinu. Čiže na Slovensku tú podporu odberatelia platia priamo v cenách. V takom Nemecku sa však zelená energia podporuje z vyzbieraných daní, čiže ju spotrebitelia zaplatia nepriamo zo štátneho rozpočtu. A keďže táto podpora nie je zahrnutá v sieťových poplatkov, potom to môže vyzerať, že Nemci dajú na sieťové poplatky menej ako Slováci."

Dôležité je taktiež zmieniť, že v Nemecku platia dane na podporu zelenej energie len domácnosti a malé podniky, veľké podniky sú od tejto dane oslobodené. Cena energií ide pre to pre nich ešte nižšie. 

My sme mali niekoľkými nezávislými inštitúciami vyhodnotený náš najlepší program, ktorý sme predložili do volieb…

Počas minuloročných parlamentných volieb vyhodnocovalo viacero nezávislých inštitúcií volebné programy jednotlivých politických strán, ktoré sa uchádzali o kreslá v NR SR. Strana Sloboda a Solidarita v týchto výskumoch dopadla pomerne veľmi dobre. Mnohé  inštitúcie (INEKO, HPI, INESS, PAS, Transparency International) naozaj považovali program SaS za jeden z najlepších, ak nie vôbec najlepší. Výrok poslanca Ľubomíra Galka, tak môžeme považovať za pravdivý.
Podľa mimovládnej neziskovej organizácie INEKO, mala strana SaS spoločne s mimoparlamentnou KDH najlepší volebný program pre zdravotníctvo. Pre zaujímavosť však treba spomenúť, že Eugen Jurzyca, ktorý je členom opozičnej SaS, bol pred vstupom do politiky do septembra 2009 riaditeľom tejto inštitúcie. 

Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku HPI, taktiež považoval volebný program spoločne s programom strany Most-HID za kvalitne spracovaný oproti iným politickým subjektom. HPI vyzdvihol najmä "zrušenie centrálnej regulácie miezd v zdravotníctve, transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, otvorenie diskusie o rozdelení a predaji Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zavedenie skutočnej generickej preskripcie, teda predpisovania liekov výlučne generickým názvom."

Program v oblasti deregulácie podnikania, od rušenia povinného členstva v komorách cez dôraz na jasné a jednoduché pravidlá až po nárokovateľný systém štátnych podpôr, bol v oblasti korupcie a transparentnosti podľa Transparency International považovaný za vôbec najprepracovanejší. 

Ekonomický inštitútu INESS vyhodnotil program SaS taktiež spomedzi všetkých politických strán za najkvalitnejší. Inštitút vypracoval svoj výskum v súlade s tromi hlavnými kategóriami a to: dane a odvody, podpora podnikania a konsolidácia verejných financií. 
,,Saskári ponúkajú veľa ekonomických opatrení, ktoré by zlepšili konkurencieschopnosť krajiny," zhodnotil inštitút INESS, prečo sa SaS umiestnila na prvej priečke s hodnotením 8,5 boda z desiatich.
Pochvalne sa vyjadrovala aj Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), ktorá hodnotila program vzhľadom na to, do akej miery reflektuje jej vlastné požiadavky s dôrazom na Desatoro požiadaviek podnikateľov. Program SaS si viedol  v tomto smere podľa PAS najlepšie.


Hornonitrianske bane Prievidza majú byť na základe rozhodnutia bývalého ministra Hudáka dotované až do roku 2030. Údaje pre rok 2016 hovoria, že štát na jedného baníka minie mesačne 2 200 eur. Výrok Ľubomíra Galka hodnotíme ako pravdivý. 
Diskusia o problematike dotácií baníkom bola vyvolaná po tom, čo sa Slovenské elektrárne s baníkmi nedohodli na tom, koľko uhlia a za akú cenu odoberú v roku 2017. Problém sa týkal Hornonitrianskych baní Prievidza, v ktorých pracuje vyše 4 tisíc zamestnancov. 
Etrend uvádza: "ak v roku 2011 podpora štátu na jedného baníka predstavovala mesačne sumu 1 800 eur, čo bolo o 700 eur viac ako mzdové náklady, tak v tomto roku (2016, pozn.) štát posiela mesačne na každého baníka 2 200 eur, z čoho samotný baník dostane približne polovicu." 

Každoročne ide o vysoké sumy, o čom svedčia aj výpočty Inštitútu pre finančnú politiku ešte z roku 2011: "Pri podpore 81 miliónov eur predstavuje dotácia na jedného baníka 1 518 eur mesačne, čo boli v tom čase dva priemerné mesačné platy v krajine."  

Na bane sa skladajú občania cez platby za elektrinu, pričom výpočet je nasledovný: "Regulačný úrad rozdiel medzi výrobnou a trhovou cenou elektriny rozloží do takzvanej tarify za prevádzkovanie systému. Vlani boli dotácie baníkom v rámci danej tarify na úrovni 4,43 eura za MWh. Znamená to, že ak domácnosť za rok spotrebovala 2 400 kWh elektriny, na podporu slovenského baníctva ročne prispela sumou asi 11 eur.

Koreňom problému je aj to, že Slovenským elektrárňam neboli uznané všetky náklady v rámci výroby elektriny z uhlia v Novákoch. Počítalo sa s 85 miliónovými dotáciami, elektrárne žiadali o vyše 100 miliónov eur viac. Ďalší problém predstavovala zvýšená výkupná cena uhlia. 

Máte nominantov, aj keď vy nie, myslím, že sú tam viac-menej smerácki nominanti, v energetických štátnych spoločnostiach

Koaličné strany, ale hlavne Smer, majú svojich nominantov v manažérskych pozíciach, dozorných radách alebo predstavenstvách štátnych podnikov. Smer drží pozície hlavne v energetických firmách. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Tím Demagog.SK sa podobnému tvrdeniu už venoval pri overovaní výroku Bélu Bugára.

Najnovšie sa menilo predstavenstvo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, novými členmi predstavenstva sa stali Miroslav Obert,
Miroslav Stejskal, Martin Golis, Emil Krondiak, Martin Malaník, Michal
Pokorný a Vladimír Palko. Predsedom predstavenstva sa stal Miroslav Obert, ktorého zároveň zvolili aj za generálneho riaditeľa. Obert pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva od roku 2014, teda je možné ho považovať za človeka blízkeho Smeru.

Energetický podnik Jadrová a vyraďovacia spoločnosť má na čele dozornej rady Pavla Šveca, medzi členmi dozornej rady je aj Miroslav Obert. O Švecovi sa pritom písalo, že na pozíciu bol dosadený stranou Smer a to ešte v predchádzajúcom volebnom období.

Generálny riaditeľ Bratislavskej teplárenskej je v súčasnosti znovu Vladimír Raček. Do vedenia  sa dostal už počas prvej vlády Fica a potom počas Radičovej vlády bol odvolaný.O Račkovi písal v roku 2012 aj Tom Nicholson, kto načrtol možné prepojenia medzi podnikateľom Brhelom a Bratislavskou teplárenskou práve cez osobu Račka.

V spoločnosti Tepláreň Košice (TEKO) stojí na čele predstavenstva od roku 2012 Ladislav Koch. Koch uvádza, že je politicky nezávislý. No treba povedať, že už v rokoch 2006-2010 pôsobil ako finančný riaditeľ TEKO a po nástupe Radičovej vlády musel z funkcie odísť. 

V ďalších energetických podnikoch (napr. Žilinská teplárenská, Martinská teplárenská alebo Trnavská teplárenská) sú v predstavenstvách alebo dozorných radách ľudia, ktorí svoju funkciu zastávajú už od doby prvej vlády Fica. Je nutné poznamenať, že oficiálne sa už o politických nomináciách nedá hovoriť v dôsledku opatrenia za Radičovej vlády. Všetci nominanti musia totiž prejsť konkurzom.