Ekonomika: Sulík a Pellegrini na Markíze

Na telo, Michal Kovačič, odkaz na videozáznam

„To znie to veľmi pekne a ľúbivo, čo hovoríte pán Pellegrini, to zjavne ste mali dobrého školiteľa,” hovoril Richard Sulík (SaS) bývalému premiérovi (Smer). V nedeľu, 3. mája 2020 sa obaja politici stretli v relácii Na telo. Diskutovali o pomalej pomoci ekonomike, napätí v koalícii ale aj v strane Smer.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

V tomto aj Borisa Kollára podporujem, zriadil som pracovnú skupinu, ktorá sa práve venuje tomuto projektu, ako zvýšiť počet postavených bytov (nájomných, pozn.)

Ministerstvo hospodárstva pre portál Demagóg.SK uviedlo, že v apríli zriadili pracovnú skupinu, ktorá sa venuje téme nájomných bytov. 

Ide o poradný orgán ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Má dvoch stálych členov – Miloša Ďureca a Jozefa Bartu. Jej rokovania sa už zúčastnili a do budúcna sa budú zúčastňovať prizvaní odborníci podľa prerokovávanej problematiky,” doplnil rezort. 

Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.

Keby aj vláda pod vedením tejto koalícii neurobila nič, tak 14 dní táto dotyčná dáma by skončila na tej funkcii (Soňa Potheová, predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov, pozn.).

Parlament odvolal šéfku Úradu na ochranu osobných údajov Soňu Pőtheovú z funkcie 16 dní predtým, než jej vypršala. To je však iba jedna časť pravdy. Podľa zákona by Pőtheová na stoličke napriek tomu zostala až do momentu, keby poslanci na návrh vlády nezvolili nového predsedu Úradu - a to by mohlo trvať dlhšie. Keďže tvrdenie Petra Pellegriniho je len časťou pravdy a inú - dôležitú - časť vynecháva, hodnotíme ho ako zavádzanie. 

Soňa Pőtheová šéfovala Úradu na ochranu osobných údajov od 15. mája 2015. Podľa zákona je funkčné obdobie predsedu úradu 5 rokov. Mandát by jej teda vypršal 15. mája 2020.

Parlament ju z funkcie odvolal 29. apríla - teda 16 dní pred vypršaním jej mandátu. 

Zákon však hovorí, že „predseda úradu zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.” Poslanci by rozhodovali na návrhu vlády. 

Pőtheovej úrad chcel v minulosti od novinárov pod hrozbou pokuty vedieť, kto im dal video Mariána Kočnera a Dobroslava Trnku. Nedbal pri tom na to, že novinári majú povinnosť chrániť svoje zdroje.

Podľa DenníkaN mala Pőtheová s Kočnerom kontakt cez aplikáciu WhatsApp a nadbiehala mu.

Keď pán minister dovolí štátnemu tajomníkovi, aby nominoval na tretiu najdôležitejšiu ženu na ministerstve vnútra osobu, ktorá sa vyskytuje tam v odposluchoch, kde dokonca vyšetrovateľ povie, že bola podozrivá možno z nejakého daňové podvodu. Dnes už aj odišla pod tlakom týchto argumentov.

Koncom apríla odstúpila z postu generálnej tajomníčky služobného úradu Ministerstva vnútra Anna Bilecová. Do funkcie ju pôvodne navrhol štátny tajomník rezortu - niekdajší vyšetrovateľ kauzy Gorila - Lukáš Kyselica. Nomináciu odobrila aj vláda. 

Bilecovej meno sa objavilo v kauze vyplatenia nadmerných odpočtov DPH firmám blízkym Milanovi Chovancovi a Ladislavovi Piptovi. S Piptom si mala podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu priateľsky telefonovať v čase, keď bola vedúcou kontroly na Daňovom úrade v Michalovciach. Má to vyplývať zo zachytených odposluchov. 

Bývalý vyšetrovateľ tejto kauzy Pavol Milan tvrdí, že „podozrenia proti pani Bilecovej vyplývajúce z dôkazov obsiahnutých vo vyšetrovacích spisoch sú právne relevantné a zakladajú oprávnené a dôvodné podozrenie proti nej."

Bilecová z funkcie odišla s odôvodnením, že odmieta byť terčom verejného lynču bez relevantných dôkazov. 

Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.

Toto som nehovoril, že aby bol oddelený. Naopak, ja som povedal, že tú funkciu (policajného prezidenta, pozn.) je treba, to tak vyhrotene som to povedal, že treba ju spolitizovať, aby to trochu rezonovalo, tak som použil toto slovo, keď je to veľmi dráždivé slovo. Ale, o čom mne ide a to som hovoril pred voľbami rovnako ako teraz. Minister vnútra má byť zodpovedný za výkon polície.

Strana SaS v predvolebnom programe všeobecne hovorí, že chce odpolitizovať riadiace funkcie v polícii. Na naplnenie tohto cieľa je potrebná zákonná úprava kreovania všetkých funkcionárov PZ, nie len prezidenta,” tvrdí strana. 

V programe ohlasuje výberové konania na všetky funkcionárske pozície v policajnom zbore - v príkladoch však menuje len viceprezidentov, nie prezidenta zboru. Tomu sa v programe nevenuje vôbec. 

Richard Sulík však v jednej z predvolebných debát povedal, že voľba šéfa polície by sa mala spolitizovať a politickú zodpovednosť by zaň mal niesť minister vnútra, aby „bolo jasné, kto za čo nesie zodpovednosť“.

Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.

Mnohé zo strán, ktoré dnes by chceli obsadiť a vymeniť policajného prezidenta, predtým hovorili prezident má byť oddelený od ministra vnútra

Žiadna zo strán pred voľbami nehovorila, aby bol výber policajného prezidenta „oddelený od ministra vnútra.” Takto by sa dal interpretovať len sľub z programu strany Za ľudí - no aj tam jej predseda povedal, že podľa neho má mať minister vnútra „svojho” šéfa polície, pretože nesie zodpovednosť. Keďže strany dnešnej koalície vo voľbách nesľubovali, že z výberu policajného prezidenta vynechajú ministra vnútra a maximálne by sa tak dali interpretovať slová jednej z koaličných strán - ale nie viacerých - hodnotíme tvrdenie Petra Pellegriniho ako nepravdivé. 

O výmene policajného prezidenta hovorila pred voľbami Veronika Remišová (Za ľudí), ako šéf polície by prekážal aj Lucie Nicholsonovej (SaS). Naopak, chválil ho Boris Kollár.

OĽaNO pred voľbami navrhovalo nový spôsob výberu policajného prezidenta. Brannobezpečnostný výbor parlamentu by na základe verejného vypočutia odporučil ministrovi vnútra dvoch najlepších kandidátov. Ten by sa s ich výberom mohol, ale nemusel stotožniť. Strane prekážal dnešný výber cez podľa nich anonymnú komisiu. 

SaS v predvolebnom programe všeobecne hovorí, že chce odpolitizovať riadiace funkcie v polícii. Na naplnenie tohto cieľa je potrebná zákonná úprava kreovania všetkých funkcionárov PZ, nie len prezidenta,” tvrdí strana. 

V programe ohlasuje výberové konania na všetky funkcionárske pozície v policajnom zbore - v príkladoch však menuje len viceprezidentov, nie prezidenta zboru. Tomu sa v programe nevenuje vôbec. 

Richard Sulík však v jednej z predvolebných debát povedal, že voľba šéfa polície by sa mala spolitizovať a politickú zodpovednosť by zaň mal niesť minister vnútra, aby „bolo jasné, kto za čo nesie zodpovednosť“.

Strana Za ľudí si do predvolebného programu napísala, že „čestný, nestranný a profesijne zdatný prezident Policajného zboru SR je základom dobrého fungovania polície. Zmeníme preto legislatívu upravujúcu výber a odvolávanie prezidenta PZ SR tak, aby bola eliminovaná jeho politická závislosť.”

Táto formulácia môže - no nemusí - znamenať, že strana chcela výber policajného prezidenta úplne oddeliť od ministra vnútra.

Predseda Za ľudí Andrej Kiska v jednej z predvolebných debát uviedol, že „(on) osobne (je) presvedčený, že minister vnútra pokiaľ má mať skutočnú zodpovednosť za rezort má mať „svojho” policajného prezidenta” (1:04:30). 

Sme rodina sa v programe zmene voľby šéfa polície nevenovala. Povedala však, že „výber by mal byť jasne v kompetencii ministra vnútra, ako minister musí mať právomoc vybrať si policajného prezidenta, keďže za tento rezort je politicky zodpovedný voči celej vláde a celému štátu”.