Duriš Nicholsonová a Hrnciar v Na telo

Na telo, Michal Kovačič

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Prostredníctvom
databázy Národnej rady SR na jej internetovej stránke sa nám podarilo nájsť v tomto
volebnom období celkovo osem vládnych návrhov, pri ktorých podpredseda
parlamentu Andrej Hrnčiar nehlasoval za takýto návrh. Výrok preto hodnotíme ako
pravdivý.

Do overovania boli
zahrnuté všetky návrhy, novelizácie zákonov, zákony vrátené prezidentom SR,
ktorých predkladateľom bola vláda SR. Taktiež uznesenia vlády, voľby do verejných
funkcií, kde kandidátov navrhuje vládny kabinet v súčasnom volebnom
období do dňa 12.9. 2018. 

V rámci celého legislatívneho procesu, ktorý
prebieha pri daných návrhoch, boli do úvahy brané tri kľúčové hlasovania: hlasovanie
o postúpení k druhému čítaniu, hlasovanie o postúpení k tretiemu
čítaniu a napokon záverečné hlasovanie o návrhu ako celku.  

Na základe toho bolo zistených päť hlasovaní,
v ktorých Andrej Hrnčiar nehlasoval. To znamená, že na
hlasovaní bol prítomný ale nezvolil ani jednu z možností „za“, „proti“, „zdržal
som sa“:

1. Správa
generálneho prokurátora za rok 2015: Nehlasoval     

2. Vládny návrh zákona o
požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, prvé čítanie : Nehlasoval

3. Zákon o medzinárodnej
pomoci a spolupráci pri správe daní, 3.
čítanie: Nehlasoval

4. Vládny návrh zákona o sudcoch a prísediacich,
prvé čítanie: Nehlasoval

5. Vládny návrh zákona o energetike,
3. čítanie: Nehlasoval

Pri zvyšných troch zmienených prípadoch, kedy
poslanec nehlasoval za návrh vlády, zvolil možnosť zdržať sa hlasovania:

1. Návrh zákona o
sociálnom poistení, pristúpenie k 3. čítaniu: Zdržal sa

2. Vládny návrh zákona o odpadoch,
2. čítanie: Zdržal sa

3. Návrh vlády na skrátené
legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov: Zdržal sa 

Podľa tlačovej správy Finančnej správy SR Európska komisia v súčasnosti voči Slovenskej republike nevedie žiadne konanie a ani nevymáha od Slovenskej republiky žiadne peniaze. Finačná správa SR sa vo svojom stanovisku vyjadrila, že “nie je pravda, že Slovensko musí zaplatiť 302 miliónov eur. Táto medializovaná suma nie je konečná a musí ju ešte posúdiť Európska komisia, pričom finančná správa jednoznačne považuje výšku sumy za neopodstatnenú a neoprávnenú.” Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Andrej Hrnčiar výrokom narážal na výročnú správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), v ktorej presne popisuje (.pdf, s. 26) celý priebeh colných podvodov s podhodnoteným tovarom z Číny, na ktorých sa v rokoch 2013 a 2014 podieľali viaceré krajiny Európskej únie, a to najmä Veľká Británia, Slovensko, Česko, Francúzsko, Malta. Colné podvody sa diali, keď na poste prezidenta Finančnej správy bol František Imrecze a na poste štátnej tajomníčky Ministerstva financií SR bola Dana Meager. 

OLAF v roku 2017 uzavrel rozsiahle vyšetrovanie a v tlačovej správe zo 6. júna 2018 zhrnul výsledky vyšetrovacej činnosti úradu, kde odporučil, aby sa do rozpočtu EÚ vrátili prostriedky vo výške vyše 3 miliardy eur. Vo výročnej správe OLAF uvádza (.pdf, s. 26), že podvody na Slovensku, v Česku, vo Francúzsku a na Malte boli stanovené v celkovej sume viac ako 300 miliónov eur. OLAF uvádza, že najväčšie straty pre rozpočet EÚ boli vo Veľkej Británii, a to v celkovej sume 1,9 miliardy eur. Slovenská republika je podľa OLAF-u zodpovedná za vyberanie cla na svojom území a do rozpočtu EÚ má zaplatiť 302 miliónov eur. 

Ja som sa samoudala na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií (pre neuvedenie chaty v majetkovom priznaní, pozn.), (…) takže budem musieť platiť pokutu.

Z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vyplýva, že pri uvedení neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní sa údava pokuta vo výške trojnásobku mesačného platu (pdf., odsek 10 , písmeno b). Zákon ale nešpecifikuje prípady, kedy verejný činiteľ doplní či opraví chybné údaje dobrovoľne, resp. sám nahlási chybu. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa chybou Lucie Ďuriš Nicholsonovej zaoberal 18. septembra 2018. Výbor odsúhlasil začatie konania a požiadal podpredsedníčku parlamentu o písomné vysvetlenie. Ako naznačil podpredseda výboru  zo Smeru- SD Róbert Puci, členovia výboru (minimálne za jeho stranu) to budú naďalej brať ako porušenie zákona. O  začatí konania, prípadne o sankcii voči podpredsedníčke parlamentu teda rozhodne výbor, v ktorom má vládna koalícia väčšinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 
Podpredsedníčka
NR SR danú nehnuteľnosť po medializácii doplnila do svojho majetkového priznania a nahlásila
príslušnému výboru.  Dôkazom je fakt, že jej majetkové priznanie je už v aktualizovanej
podobe verejne dostupné na internetovej stránke Národnej rady SR. 
Podpredsedníčka
parlamentu v pôvodnom priznaní uviedla len vlastníctvo pozemku, nie
nehnuteľnosti. Pokuta pri uvedení neúplných alebo nepravdivých údajov sa
udáva vo výške trojnásobku mesačného platu. (pdf., odsek 10 , písmeno b):
"Pokuta sa ukladá b) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný
funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov."

V tej vyšetrovacej správe (OLAF-u, pozn.) sa vlastne hovorí o tom, že na takomto obrovskom podvode v takýchto veľkých číslach sa muselo podieľať niekoľko veľmi sofistikovaných a organizovaných zločineckých skupín a dokonca sa tam hovorí aj tom, čo teda dosvedčujú ani niektorí odborníci na clá zo Slovenska, že jednoducho to bolo nemožné zorganizovať to bez toho, aby o tom vedeli špičky, ktoré viedli colníkov, alebo politické špičky na ministerstve financií (Imrecze, Meager, Kažimír, pozn.).

Vo výročnej správe OLAF-u, ktorú Ďuriš Nicholsonová spomína, sa síceuvádza, že sa na colných podvodoch podieľali organizované kriminálne skupiny, ale v správe sa neuvádza, že by sa na nich mali podieľať aj predstavitelia vlády, ani vedúci predstavitelia colného úradu. Toto uvádza len bývalý námestník generálneho riaditeľa colnej správy, nie správa OLAF-u. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Lucia Ďuriš Nicholsonová týmto výrokom myslela colné podvody , ktoré sa mali diať v rokoch 2013 a 2014, počas druhej vlády Roberta Fica, na textile a obuvi z Číny. Prezidentom finančnej správy je od roku 2012 až po súčasnosť František Imrecze. Ministrom financií je od roku 2012 až po súčasnosť Peter Kažimír. 

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetrovaním zistil, že v Európskej únii (EÚ) prebehli colné podvody v hodnote až 2,2 miliardy eur a z toho približne 300 miliónov eur sa týka tovaru vstupujúceho do EÚ cez územie Slovenskej republiky. Vyplýva to z výročnej správy OLAF-u za rok 2017. Vo výročnej správe (.pdf, s. 26) OLAF popisuje priebeh colných podvodov. 
Organizované kriminálne skupiny mali využívať cestu z Číny cez nemecký prístav v Hamburgu. Kontajnery s tovarom sa ďalej mali prevážať do ďalších krajín EÚ, a to najmä do Veľkej Británie, na Slovensko, do Česka, Francúzska a na Maltu. OLAF podľa tlačovej správy zo 6. júna 2018 uzavrel rozsiahle vyšetrovanie a odporučil, aby sa do rozpočtu EÚ vrátili prostriedky vo výške vyše 3 miliardy eur. 
Bývalý námestník generálneho riaditeľa colnej správy Peter Cvik pre Denník N povedal, že “je absolútne vylúčené, aby sa to dialo bez zapojenia sa slovenských colných orgánov. Do takýchto prípadov museli byť zapojené ak nie špičky ministerstva financií, tak minimálne špičky finančnej správy. Pripadá mi to ako jasná vertikála zhora až po výkon služby.” Ďalej dodal, že “colná správa disponuje množstvom analytikov a odborníkov na posudzovanie colnej hodnoty.” 
Prezident finančnej správy František Imrecze sa ohľadom rozhodnutia OLAF-u pre TASR vyjadril, že “my nemienime akceptovať to, že by sme mali tento colný dlh zaplatiť, a budeme sa o svoju pravdu biť všetkými možnými nástrojmi.”