Duel Alojza Hlinu a Štefana Harabina

V politike, Anka Žitná, odkaz na videozáznam

V nedeľu 13. októbra sa Štefan Harabin a Alojz Hlina postavili zoči voči na TA3. Rozprávali sa o Harabinovom miešaní politiky s funkciou sudcu ale aj o tom, čo dokážu tzv. big data.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pán Harabin, kto vymenil z dovolacieho senátu Najvyššieho súdu (v kauze Tipos – pozn.), ktorý mal rozhodovať o tej námietke z piatich členov troch? Ústavný súd skonštatoval, že nezákonne, že to nebolo správne. Kto vymenil, kto vymenil? Až Ústavný súd mohol rozhodnúť, prečo ste vymenili z piatich členov kolégia troch, ktorí potom hlasovali, tí traja, keď sa vrátili, hlasovali ináč.

Ústavný súd v roku 2011 skonštatoval, že dôsledkom opatrení predsedu Najvyššieho súdu bola nezákonná výmena troch sudcov dovolacieho senátu v kauze Tipos. Nie je známe, kto z členov pôvodného či nového senátu ako hlasoval, senáty však vo veci vydali rozdielne rozhodnutia. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Kauza siaha ešte do roku 2000, kedy Športka žalovala Tipos kvôli tomu, že neoprávnene používal mená jej lotérií. 

Po viacerých kolách súdnych sporov dovolací senát Najvyššieho súdu v roku 2010 preskúmaval správnosť postupu Krajského súdu a rozhodol, že Tipos musí zaplatiť cyperskej firme Lemikon Limited, ktorá spor za Športku prevzala, 14 miliónov eur. V časti rozhodnutia prípad vrátil na prvostupňový súd. Tipos sa následne obrátil na Ústavný súd.

Ústavný súd v októbri 2011 na základe opatrenia predsedu Najvyššieho súdu o.i. zistil, že „v senáte, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, boli nahradené (dve) členky senátu”. 

Z ďalšieho opatrenia ústavní sudcovia zistili, že bol „vypustený sudca najvyššieho súdu (..) a nahradený sudkyňou najvyššieho súdu (...).”

Ústavný súd skonštatoval, že „zmeny v personálnom obsadení senátu najvyššieho súdu prejednávajúceho sťažovateľkinu vec opísaným zákonným pravidlám a záruke základného práva na zákonného sudcu nezodpovedali.” 

Keďže vo veci podľa súdu konali aj „nezákonní sudcovia” a ich postup „mal reálny vplyv na rozhodnutie”, bolo ich rozsudkom porušené základné právo Tiposu na zákonného sudcu. 

Predsedom Najvyššieho súdu v čase vydania sporných opatrení bol Štefan Harabin. 

Po rozhodnutí Ústavného súdu dostali prípad pôvodní sudcovia. V roku 2015 zrušili rozsudok, podľa ktorého mal Tipos zaplatiť 14 miliónov eur a prípad vrátili na Krajský súd, aby ho rozhodol nanovo. 

Výrok týkajúci sa kauzy Tipos Demagóg.SK už v minulosti overoval. Venuje sa mu aj Inštitút SGI v analýze z roku 2013.

Dva dni po vyjadrení Štefana Harabina začala byť účinná novela Zákona o sudcoch, kde pribudli viaceré ustanovenia. 

V § 30, ods. 9 pribudla veta, že „za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.”

Podľa § 19 po novom „za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu…” Výrok preto považujeme za nepravdivý.

Bez mega peňazí, ktoré mala pani Čaputová, ktorej pomáhali progresívci, s ktorými spolupracuje pán Hlina, som mal bez bilbordov, bez všetkého takmer 15%. (…) A ešte sú zaznamenané podvody, ktoré musí prešetriť Ústavný súd.

Podľa Záverečnej správy minula kandidátka na prezidentku Zuzana Čaputová na volebnú kampaň spolu takmer 500-tisíc eur - z toho v prvom kole 475-tisíc eur. Okrem nej samotnej ju ako tretia strana podporilo Progresívne Slovensko (81-tisíc eur), strana Spolu (478 eur), Michal Truban (27-tisíc eur) a Michal Styk (41-tisíc eur). 

Kandidát Štefan Harabin minul podľa Záverečnej správy na prezidentskú kampaň 344-tisíc eur. Tretie strany, ktoré by robili kampaň v jeho prospech, registrované neboli

Harabin sa síce dostal len do prvého kola a nemal teda výdavky na kampaň v druhom kole, aj v prvom mal však - vychádzajúc z oficiálne vykázaných čísel - výrazne nižšie výdavky ako Čaputová a nemal podporu tretích strán. 

Štefan Harabin ohlasoval kampaň bez billboardov. Na zopár sa objavil, neboli však jeho. 

Kresťansko-demokratické hnutie Alojza Hlinu uzatvorilo v júni 2019 s koalíciou PS/Spolu tzv. dohodu o neútočení. 

Štefan Harabin dosiahol v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili 16. marca 2019, 14,34 % hlasov. Ústavný súd stále nerozhodol o dvoch z piatich podnetov na prešetrenie výsledkov prezidentských volieb. Prvé tri zamietol. 

Výrok ako celok celkovo hodnotíme ako ešte pravdivý.

 

KDH nie je kresťanskou stranou a nepovedal som to ja. Povedal to zakladajúci člen KDH pán Čarnogurský, o ktorého kresťanstve asi nikto nepochybuje. Povedal, že nebude voliť KDH na čele s Hlinom, ktorý rokuje teraz s pedofilmi.

Ján Čarnogurský - jeden zo zakladateľov KDH - na svojom blogu strane v júli 2019 vyčítal, že uzatvorila zmluvu s Progresívnym Slovenskom; že je oportunistická voči „liberálnej politickej korektnosti a že v „ideových otázkach” dokáže len ustupovať. 

Zároveň napísal, že síce ešte nevie koho bude voliť, no vie, že KDH voliť nebude. Predsedom KDH je Alojz Hlina. 

Čarnogurský však nepovedal, že KDH nie je kresťanskou stranou, naopak, označil ju za „ideový protiklad” Progresívneho Slovenska. Rovnako nepovedal, že Alojz Hlina „rokuje s pedofilmi” - čo však možno vnímať ako Harabinov dovetok. 

Štefan Harabin neprimerane posunul kritiku Jána Čarnogurského do krajnej polohy KDH ako „nekresťanskej strany” - čo však Čarnogurský takto nenapísal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

My sme mali minulý týždeň programovú konferenciu o doprave, mali sme vo Višňovom. To bola piata v poradí, ešte máme šiestu.

Alojz Hlina vo svojom tvrdení - ale aj na Facebooku - odkazuje na septembrové a októbrovú konferenciu Nadácie Antona Tunegu. Témami bolo poľnohospodárstvo, ochrana lesov, školstvo, zdravotníctvo a doprava. 

Facebooková udalosť ani web Nadácie však o týchto stretnutiach nehovoria ako „programových konferenciách KDH”. Strana s Nadáciou úzko spolupracuje, dvaja jej výrazní predstavitelia sú členmi nadačnej správnej rady. KDH však na facebookových udalostiach ani na webe nefiguruje ako partner či spoluusporiadateľ konferencií. 

Informácie dostupné z verejných zdrojov teda tvrdenie Alojza Hlinu nepodporujú. Správca Nadácie Antona Tunegu Marek Degro však pre Demagóg.SK potvrdil, že „Nadácia organizovala tieto (konferencie) s cieľom prípravy programu najmä pre KDH.”

Tvrdenie Alojza Hlinu preto považujeme za pravdivé.