Drucker a Krajcí v O5M12

O 5 minút 12, Martin Strižinec

V nedelu 18. septembra boli hostami relácie O 5 minút 12 minister zdravotníctva Tomáš Drucker a poslanec NR SR a clen Výboru pre zdravotníctvo Marek Krajcí (OLaNO). Hlavnou témou diskusie bolo zdravotníctvo. Ak chcete vediet ako presne používali fakty a štatistické údaje, precítajte si našu analýzu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…a samozrejme to hovorí aj o tom, že prečo napríklad tieto CT MRI vyšetrenia sú také u nás drahé v porovnaní s inými krajinami alebo boli, pretože vlastne ten bodovník je taký starý…

Je síce pravdou, že CT a MRI vyšetrenia sú na Slovensku najdrahšie (v rámci krajín V4), ale nenašli sme údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvrátili, že je to v dôsledku starého bodovníka. Jeden zdroj uvádza, že neodborným prebratím bodovníka v 90. rokoch došlo aj k deformácii cien. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný.
Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente (.pdf, s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom.
Marek Krajčí vo výroku spomína cenu vyšetrení CT (výpočetná tomografia) a MRI (magnetická rezonancia). Ak by sme chceli porovnať cenu jedného vyšetrenia CT / MRI v rámci krajín V4, Slovensko je krajinou s jednoznačne najvyššou cenou týchto vyšetrení. Podľa Transparency International"...zatiaľ čo slovenský poskytovateľ dostane od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za MR sken hlavy 160 eur, české pracovisko dostane od najväčšej poisťovne VZP približne 120 eur, maďarské iba okolo 50 eur. Za CT sken hlavy dostane slovenské zariadenie približne 80 eur, poľské polovicu, Česi a Maďari platia ešte menej".

V článku označujú za najväčšieho poskytovateľa služieb MR firmu Dr. Magent, pričom jej väčšinovým spoluvlastníkom je spoločnosť Pro Diagnostic Group. Zisk skupiny v roku 2013 tvoril tretinu všetkých tržieb. Analytik inštitútu INEKO, Dušan Zachar, však v správe označil maržu firmy Pro Diagnostic Group za výnimočnú a naznačil možnosť "...zneužívania postavenia diagnostických služieb, ako aj nákupcov týchto služieb, teda poisťovní".
Podľa mediweb.hnonline.sk znižuje k 1. júlu 2017 Všeobecná zdravotná poisťovňa ceny bodu pri MRI a CT vyšetreniach. Poskytovatelia týchto služieb tak dostanú sumu nižšiu o 25% pri CT, pri MRI to bude úprava cien v rozpätí od 10 do 20 percent.

…to je napríklad Banská Bystrica, že sa k tým eurofondom nedostane ani vďaka oddlženiu lebo stále nebudú plniť podmienku, ktorá je Bruselom nadefinovaná podniku v ťažkosťach, dávame my peniaze zo štátneho rozpočtu.

Ministerstvo zdravotníctva SR vypísalo výzvy na rekonštrukciu nemocníc celkovo za 153 miliónov eur. Peniaze majú ísť z eurofondov, pričom spoločnosti uchádzajúce o takéto príspevky musia spĺňať špeciálne podmienky dané Európskou komisiou, prípadne národnou autoritou. Minister zároveň presadil oddlženie nemocníc a takto umožnil, aby sa viac nemocníc mohlo zapojiť do výzvy v druhom kole. Po prvom kole oddlženia však nie všetky nemocnice budú splňovať podmienky, takou je napríklad aj nemocnica v Banskej Bystrici. Podľa súčasného nastavenia nemocnice nesmú byť tzv. "podnikmi v ťažkostiach", pričom táto podmienka sa odvíja od zadefinovania našich nemocníc ako organizácie vykonávajúce hospodársku činnosť. Podľa Európskej komisie sa oprávnenosť výdavkov určuje na národnej úrovni, podobný názor má aj predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Minister Drucker sa v minulosti vyjadril, že podmienku žiadala Komisia. Kvôli protichodným názorom tak hodnotíme výrok ako neoveriteľný.
Rezort zdravotníctva spustil prvé kolo výzvy v máji 2017 celkovo za 70 miliónov eur. Ako o tom sám minister Drucker informoval, o tieto peniaze môže uchádzať celkovo 44 nemocníc, podmienkou je, že nesmú byť tzv. podnikmi v ťažkostiach. Európska komisia definuje podniky v ťažkostiach takto (bod 20):
"Podnik sa preto považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností:
a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (25), keď sa viac ako polovica jej upísaného základného imania (26) prekryla akumulovanými stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania;

b) v prípade spoločnosti, keď aspoň niektorí spoločníci neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti (27), kde sa viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy prekryla akumulovanými stratami;

c) keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá podľa vnútroštátneho práva na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov;

d) v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky:
i. bol účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému imaniu vyšší než 7,5 a
ii. pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) k úrokovému krytiu bol nižší než 1,0
."

Minister Drucker už pri spustení prvého kola výzvy povedal, že bratislavská nemocnica sa nebude môcť uchádzať o tieto financie. Minister tiež povedal, že 44 nemocníc danú podmienku splňuje: "V súčasnosti je tam zaradených 12 nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti
ministerstva zdravotníctva, jedna v zriaďovateľskej pôsobnosti
ministerstva obrany. Máme tam osem nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti
vyšších územných celkov, jednu nemocnicu, ktorá patrí mestu Kežmarok a
máme tam päť neziskových organizácií
". Druhé kolo výzvy by sa malo uskutočniť na budúci rok. Minister neskôr pripustil, že ani po prvom kole oddlžení nebude každá zo 44 nemocníc spĺňať dané podmienky. Zo śtátnych by sa mohli uchádzať nasledujúce štyri nemocnice: banskobystrická detská fakultná nemocnica s poliklinikou, fakultná nemocnica v Nitre a Nových Zámkoch a popradská nemocnica.

Lekárske odborové združenie (LOZ) kritizovalo ministra kvôli nastaveniu podmienok pre čerpanie eurofondov. Podľa predsedu LOZ Petra Visolajského totiž "Túto podmienku (podnik v ťažkostiach, pozn.) našim
nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie rezort
zdravotníctva
(...) Táto podmienka je nezmyselná. Nemocnice, hlavne fakultné a
univerzitné, nie sú a nemôžu byť podnikom v ťažkostiach. Už len z toho
dôvodu, že ich dlhy preberá štát, teda de facto nemôžu skrachovať.
A štát ani nemôže pripustiť, aby sa stali podnikom v ťažkostiach,
ktorý by nedokázal vykonávať svoju funkciu. Už v súčasnosti vieme, že
sa štátne nemocnice budú oddlžovať, v tomto svetle sa javí ako
nezmyselné, najprv rozdať eurofondy súkromným ziskovým zariadeniam a
následne oddlžovať ostatné nemocnice zo štátneho rozpočtu
". Visolajský tu naráža na to, akým spôsobom boli definované naše nemocnice, pretože sa od toho odvíjajú aj podmienky čerpania eurofondov.

Oznámenie Európskej komisie o pojme štátnej pomoci uvedenom v článku
107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v časti 2.4 ods. 23  – 24 a 26 uvádza
"Systémy
zdravotnej starostlivosti v členských štátoch Únie sa od seba výrazne
líšia. Od týchto vnútroštátnych osobitostí závisí, či a do akej miery
spolu rozliční poskytovatelia zdravotnej starostlivosti navzájom
súťažia.

V
niektorých členských štátoch sú verejné nemocnice neoddeliteľnou
súčasťou národných systémov zdravotnej starostlivosti a sú takmer úplne
založené na zásade solidarity.Tieto nemocnice sa financujú priamo z
príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia a iných štátnych zdrojov a
svoje služby poskytujú bezplatne na základe univerzálneho pokrytia.
Súdy Únie potvrdili, že tam, kde existuje takáto štruktúra, príslušné
organizácie nekonajú ako podniky
.
V mnohých iných členských štátoch nemocnice a iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ponúkajú svoje služby za odmenu, ktorú inkasujú priamo od pacientov alebo od ich poisťovne (40). V týchto systémoch existuje určitý stupeň hospodárskej súťaže medzi nemocnicami, pokiaľ ide o poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti. V takom prípade skutočnosť, že službu zdravotnej starostlivosti poskytuje verejná nemocnica, nestačí na to, aby sa činnosť označila za nehospodársku."
Ministerstvo tak pracuje s definíciou, že verejné nemocnice vykonávajú hospodársku činnosť. Ministerstvo odkazuje na stanovisko, kde bol takýto postup v tomto prípade doporučený: "MZ SR má
k dispozícii stanovisko vypracované renomovanou konzultačnou spoločnosťou
Deloitte, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prostriedky z Európskeho
fondu regionálneho rozvoja sa nemôže uchádzať podnik v ťažkostiach
,". V júni sa minister vyjadril v zmysle, že podmienku o podnikoch v ťažkostiach žiadala Komisia: "Európska komisia žiadala túto podmienku zadať, hoci napríklad v
predchádzajúcom Operačnom programe zdravotníctvo nebola. Teraz na nej
trvali. Žiadna nemocnica, ktorá je v ťažkostiach z pohľadu EBITDY alebo
dlhu, nie je oprávnená čerpať
".

Európska komisia (EK) vo svojom vyjadrení uviádza, že: "Podľa všeobecného nariadenia o kohéznej politike sa oprávnenosť výdavkov určí na základe vnútroštátnych pravidiel, teda na národnej úrovni (...) V prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý podporuje infraštruktúrne investičné aktivity, nariadenie nepodporuje "podniky v ťažkostiach" tak, ako je to definované v pravidlách EÚ o štátnej pomoci. Podľa zásady zdieľaného hospodárenia, ktorou sa riadi politika súdržnosti, zodpovednosť je na členskom štáte, aby stanovil kritéria s cieľom získať istotu, že tieto regulačné požiadavky sú splnené."  

74% pacientov, to konštatuje OECD, navštevuje urgenty na Slovensku preto, že nemali dostupnú primárnu starostlivosť. To je najvyšší pomer zo všetkých európskych krajín.

Najnovšou publikáciou OECD o zdraví obyvateľstva je „Health at Glance: Europe 2016“. Tento dokument sa venuje aj problematike primárnej starostlivosti. Tou sa zväčša myslí obvodný lekár, ktorý slúži ako referenčný bod pre ostatné služby zdravotnej starostlivosti. V spomínanej analýze sa skutočne 74 % Slovákov vyslovilo, že navštívili urgentný príjem, pretože primárna zdravotná starostlivosť nebola dostupná (.pdf, s. 47). Druhý najhorší výsledok dosiahlo Česko (51,9%) a tretí najhorší Slovinsko (41,6%). Dáta OECD sa zhodujú s Krajčího slovami, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Štvrtá edícia publikácie Health at Glance: Europe prezentuje kľúčové indikátory zdravia a zdravotných systémov v 28 krajinách Európskej únie (EÚ), piatich kandidátskych krajínách do EÚ, Nórska, Švajčiarska a Islandu. Krajčí z nej čerpal v diskusii s Druckerom viackrát (pozri výrok o odvrátiteľnej hospitalizácii, pozn.).

Samotné OECD komentuje ukazovateľ návštevy urgentných príjmov (UP) nasledovne: „Nepotrebné využívanie nákladnej zdravotnej starostlivosti je jeden z ďalších ukazovateľov, ktorým je možné monitorovať prístupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti. Významné množstvo návštev urgentného príjmu nie sú považované za nutné, a to pre problémy, ktoré by normálne nevyžadovali núdzovú starostlivosť“. (.pdf, s. 46)

Centrum pre liečbu drogových závislostí dáta komentovalo s tým, že počet takýchto návštev na UP je jeden z dvoch ukazovateľov stavu primárnej starostlivosti: „Ukazovateľom nedostatočnej primárnej starostlivosti je počet návštev na urgentoch (urgentných príjmoch, pozn.) v nemocniciach. Slovensko je na tom najhoršie so 74 %-tmi pacientov, ktorí prišli na urgenty do nemocníc, lebo nebola pre nich dostupná primárna zdravotná starostlivosť. Na druhom mieste v Česku to už bolo iba 52 % a priemer EÚ je asi 25 % takýchto návštev. Druhým ukazovateľom úrovne primárnej zdravotnej starostlivosti je miera odvrátiteľných hospitalizácií pre chronické ochorenia (...)" (.pdf, s. 7-8).

…vo vyspelej Európe (…) 80% svojich pacientov vyriešia a len 20% posielajú ďalej (všeobecní lekári, pozn.).

Dokument Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 uvádza informáciu aj o efektívnosti, dostupnosti a kvality primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má byť zabezpečená sieťou všeobecných lekárov. Tento zdroj informuje aj o ukazovateľoch primárnej starostlivosti v krajinách EÚ, pričom potvrdzuje slová Krajčího, že až 80 % prípadov je vyriešených bez potreby ďalšich úrovní zdravotnej starostlivosti. Výrok Krajčího hodnotíme ako pravdivý.

Dokument Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 informuje takto:
"Z hľadiska jednotlivých úrovní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je pre dosiahnutie lepšej  dostupnosti kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti kľúčová sieť primárnej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala plniť úlohu „gate keepera“ pre celý systém zdravotníctva. Podľa skúseností z iných krajín EÚ dokáže funkčná sieť primárnej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti riešiť až 80 % všetkých prípadov bez potreby ďalších úrovní poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom v súčasnosti je to v SR menej ako 30 %. Výsledkom je veľké množstvo nepotrebných návštev u lekárov (ročný priemer na Slovensku je 11,3 oproti priemeru OECD na úrovni 6,4)." (.pdf, s. 92)

Ministerstvo zdravotníctva chce riešiť problém nedostatku lekárov (aj špecialistov) a príliš dlhú čakaciu dobu na vyšetrenie u špecialistov cez tzv. rezidentský program.

Systém všeobecného lekára ako prvý kontakt sa neuplatňuje vo všetkých krajinách EÚ. Podľa publikácie OECD predstavujú všeobecní lekári v 15 európskych krajinách pre pacienta prvý kontakt, ktorí môžu na základe vyšetrenia odporučiť najlepšiu možnú liečbu a prípadne poslať pacienta k špecialistovi. Pacienti z Rakúska, Cyprusu, Česka, Nemecka, Luxemburska a Grécka majú možnosť pri ochorení okamžite navštíviť špecialistu. V ostatných krajinách EU (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta, Rumunsko a Slovensko) majú taktiež pacienti možnosť navštíviť špecialistu bez odporúčania všeobecného lekára avšak za poplatok (.pdf, s.41).

…ono doteraz boli tie pohotovostné ambulancie na 95 bodoch, teraz budú v okresných, 79 okresných mestách, doteraz to v podstate bolo nepretržite v noci, teraz to bude len do 23 hodiny…

V pripravovanej Novele zákona
č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti sa bude zavádzať
systém ambulantnej pohotovostnej služby, ktorý nahradí doterajší systém
lekárskej služby prvej pomoci. Výrazne sa skrátia ordinačné hodiny aj sa
zmenší množstvo pohotovostných ambulancií. Výrok Mareka Krajčího hodnotíme
ako pravdivý.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
pripravuje Novelu
zákona
č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Meniť sa bude systém ambulantnej
pohotovostnej služby. Má slúžiť
pacientom pri náhlej zmene zdravotného stavu, keď nie je bezprostredne ohrozený
život. Ministerstvo v novele stanoví
pevnú sieť ambulantnej pohotovostnej služby, v rámci ktorej budú lekári
slúžiť počas pracovných dní od 16:00 – 23:00 a počas dní pracovného pokoja
od 7:00 do 23:00. Sieť bude tvorená ambulanciami v 79 okresných mestách. 

Sieť ambulantnej pohotovostnej služby nahradí systém lekárskej služby
prvej pomoci. Lekárska služba prvej pomoci bola podľa Zákona
č. 576/2004 doteraz vykonávaná podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom,
ktorý zverejnil miesta i čas vykonávania tejto služby (.pdf,
s.11). Ordinačné hodiny tak boli najčastejšie stanovené od 16:00 – 7:00 nasledujúceho dňa a počas
dní pracovného pokoja nepretržite. Počet prevádzok,
ktoré poskytovali lekársku službu prvej pomoci bol ešte v tomto roku 96. So
zmenami, ktoré by mali platiť od 1. januára 2018 sa tento počet zredukuje. Dosiaľ však návrh zákona prešiel len prvým čítaním, pričom do 10. októbra 2017 majú výbory stanovený čas na prerokovanie návrhu.