Draxler vs. Fronc o školstve a štrajkoch ucitelov

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

V prvej casti nedelnej relácie V politike sa stretli súcasný a minulý minister školstva Juraj Daxler a Martin Fronc. Diskusia sa týkala najmä financovania školstva, platov ucitelov a možných štrajkov. Zatial co vo väcšine výrokov sa obaja politici pridržali pravdivých faktov, nevyhli sa niekolkým zavádzaniam. Fronc zjednodušoval dôvody pre ktoré mu bola v roku 2005 vyslovená nedôvera, Draxler zavádzal vo výrokoch o školskom informacnom systéme ci o rozpocte na šport.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…a oni (predstavitelia učiteľov, pozn.) potom povedia, že sú prekvapení tým, čo sa vyrokovalo a že to nie je tých 16%, ktoré chcú oni.

Priemerná mesačná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve bola v roku 2015 odhadovaná na 952 eur. Pokiaľ rátame s plánovanou valorizáciou platov pre rok 2016 o 4 %, mala by byť priemerná mzda 990,08 eur. Učitelia však žiadajú navýšenie o 140 euro, čo predstavuje navýšenie o 14,71 % a nie 16%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.


Nespokojnosť so zvyšovaním platov učitelia vyjadrujú dlhodobo. V júly 2015 prebiehali rokovania o zvyšovaní platov na rok 2016. Zatiaľ čo vláda navrhovala valorizáciu o 1,3 %, odborári vyjadrili sklamanie a požadovali 7 %, pričom boli ochotní prijať aj 5 %. Podľa TASR sa vtedy školskí odborári vyjadrili, že "že by bolo dobré minimálne udržať trend z posledných rokov, kedy sa platy u pedagógov zvyšovali o päť percent." Žiadosť o navýšenie o 140 eur, teda necelých 15 %, prišla až v októbri minulého roka, po oznámení, že zvyšovať sa platy budú o 4 %

Ešte nedávno hovorili odborári o desiatich percentách (odborári učiteľov o zvyšovaní platov, pozn.).

Predsedníctvo odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) prišlo minulý rok s požiadavkou zvýšenia platov zamestnancov školstva pre rok 2016 o 7 %. Išlo o spoločné stanovisko spolu s konfederáciou odborových zväzov SR, ktorá žiadala valorizáciu platov všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov pôsobiacich vo verejnej správe. V predchádzajúcich rokoch však učitelia viackrát požadovali zvyšovanie o 10 %, prvýkrát v roku 2012. Výrok vzhľadom na to, že Fronc nešpecifikuje, čo myslí výrazom nedávno, a môže sa jednať aj o obdobie posledných rokov, hodnotíme ako pravdivý.

Školské odbory prišli s návrhom na zvýšenie platov o 7 % alebo 5 % ešte v lete v roku 2015, vláda SR však tieto požiadavky odmietla a predložila vlastný návrh na zvýšenie platov o 1,3 %. Konfederácia odborov však tento návrh naďalej odmietala a trvala na ďalších rokovaniach.

Odborový zväz školstva na čele s jeho predsedom, Pavlom Ondekom, nakoniec dospel s vládou k dohode na zvýšení platových taríf zamestnancov školstva ako aj ostatným štátnym zamestnancom o 4 % s nadobudnutou platnosťou  od januára 2016.

V novembri sa vyskytla požiadavka o navýšenie o 140 eur, čo v prepočte oproti priemernému platu predstavuje navýšenie o 14,71 %. Priemerná mesačná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve je pre rok 2015 vo výške 952 eur. Pokiaľ rátame s plánovanou valorizáciou platov pre rok 2016 o 4 %, mala by byť priemerná mzda približne 990,08 eur. 

Pán minister, po prvé, ako internáty sa opravovali celý čas. Išli stovky miliónov vtedy korún na opravy internátov každý rok. Nie prvýkrát to teraz ide.

Fronc výrokom reaguje na predchádzajúci výrok ministra školstva, kde Draxler hovorí, že sa jedná o prvú investíciu po 25 rokoch takého rozsahu (pozn. 50 miliónov eur), ktorá má smerovať na internáty. Keďže nemáme k dispozícii presné údaje, koľko peňazí išlo reálne na opravu či výstavbu internátov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Nepodarilo sa nám nájsť informácie o dotáciách na internáty z obdobia predchádzajúcich vlád. Z roku 2004, kedy bol ministrom školstva Fronc sme však našli správu práve o chýbajúcich zdrojoch. Vysoké školy nemali dostatok peňazí na fungovanie, rozmýšľalo sa o skrátení školského roka aj zdražovaní internátov.
V niektorých médiách sa však objavili informácie o čiastkových investíciách z obdobia súčasnej vlády: "Ministerstvo školstva rozdelilo vlani vysokým školám na rekonštrukciu internátov 2,85 milióna a tohto roku 1,66 milióna eur."
Niektoré internáty boli renovované bez dotácií. Napríklad internát Slovenskej Technickej Univerzity, podľa riaditeľa internátu:

V roku 2013 sme na rekonštrukciu internátu vyčlenili viac ako 600-tisíc eur, v tomto roku vyše 241-tisíc. Nedostali sme na to žiadne dotácie z ministerstva školstva.“ 
Bez dotácií boli v rokoch 2013 až 2015 zrekonštruované aj Manželské internáty v Mlynskej doline, a to za približne štyri milióny eur.

…pretože strana Smer pred voľbami v roku 2006 mala formuláciu konkrétnu o tom, ako zvýši podiel financií do školstva s HDP, bolo tam číslo, pokiaľ si pamätám 5%, možnože sa pamäť mi celkom neslúži. No ale čo sa naplnilo? Nič sa z toho nenaplnilo…

Slová ex-ministra Fronca v diskusnej relácii V politike sa ukázali ako pravdivé, keďže SMER-SD išiel do volieb v roku 2006 so zámerom financovať školstvo v objeme 5% HDP, ale tento zámer sa mu nikdy nepodarilo realizovať, na čo poukazujú aj údaje Eurostatu, OECD, či Ineko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Volebný program strany SMER-SD z roku 2006 naozaj obsahuje formuláciu, ktorú spomenul v relácií O 5 minút 12 ex-minister Fronc.

"SMER – sociálna demokracia preto bude v prípade účasti v novej vládnej koalícii okamžite
presadzovať zásadné zmeny v legislatíve a prerozdelení finančných prostriedkov – inteligentných
investícií, aby bolo možné realizovať nasledujúce rozhodnutia v oblasti vzdelania, kultúry a športu:"

- postupne dosiahnuť výdaje na školstvo vo výške 5% z hrubého domáceho produktu

Podľa údajov inštitútu Ineko z 10. februára 2011, ktorý robil analýzu medziročného vývoja financovania školstva, pričom vychádzal z analýzy Eurostatu, Slovensko nedáva na oblasť školstva ani 5% z HDP. Potvrdzuje to taktiež aktuálnejšia analýzy OECD, o ktorej píše denník SME (SITA). V článku z 10. septembra 2014 sa uvádza, že pokým polovica členských štátov OECD dáva v priemere na školstvo až 6% ž HDP, Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny, ktorých výdaje na vzdelávanie nedosahujú ani úroveň 5% HDP.

Najnovší údaj OECD z 24. novembra 2015 hovorí o tom, že Slovenská republika investuje do systému vzdelávania len 3,8% HDP, čo predstavuje jeden z najnižších príspevkov na školstvo v z krajín OECD, kde je súčasný priemer na úrovni 5,3% HDP.

No však ale dostávajú (školy, ktoré dosahujú dobré výsledky v celoštátnych štandardiz. súťažiach, pozn.), veď sme im dali pol milióna teraz na konci minulého roka.

Školám, ktorým sa mimoriadne darí vo výsledkoch ich žiakov v súťažiach, olympiádach a v medzinárodných projektoch sú naozaj pridelené dodatočné prostriedky, za rok 2015 to bolo 483 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

V minulom roku odmeny dostali napríklad Spojená škola na Novohradskej v Bratislave (3 480 eur), 8 800 eur dostalo Konzervatórium na Tolstého 11 v Bratislave, 6 400 eur Základná škola na Tribečskej ulici v Topoľčanoch, alebo Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša zo Starej Ľubovne vo výške 5 400 eur. "Zo všetkých zriaďovateľov získal maximálny počet bodov Košický samosprávny kraj, celkovo 44 120 eur." Zoznam súťaží zverejňuje ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke do 15. júna.