Diskusia s európskymi poslancami

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V poslednej televíznej debate pred letnými prázdninami, sa na RTVS stretli novozvolení poslanci Európskeho parlamentu (EP). Išlo o mix skúsených poslankýn – Záborskej (EPP) a Flašíkovej-Benovej (S&D) a novácikov Škripeka (ECR) a Sulíka (ALDE). Hoci diskusia bola prirodzene o plánoch na nasledujúcich pät rokov a hodnotách, poslankyne a poslanci spravili vela faktických chýb. 

Sulík so Škripekom sú síce hodnotovo na míle vzdialení, no dokázali sa zhodnút vo výhovorke, preco slovenskí europoslanci nemali cas a možnost vystúpit na Výbore pre európske záležitosti v NR SR. Obaja tvrdili, že dôvodom bolo konanie zasadnutí Výboru vždy v utorok, stredu a štvrtok. V skutocnosti takmer v pätine prípadov Výbor zasadal aj v pondelok a piatok. Škripek nesprávne tvrdil, že jediným kandidátom na prezidenta EP, ktorý získal viac hlasov ako má jeho vlastná frakcia bol Karim. Poslanec zvolený za OLaNO, však zabudol na kandidátku Ulrike Lunacek, ktorá je podobným prípadom. Na pretras došli aj mzdy europoslancov. Flašíková-Benová vtedy nesprávne tvrdila, že väcšina slovenských zástupcov v EP sa pri hlasovaní o jednotnej mzde zdržala. Skutocnost je však opacná – za jednotnú mzdu hlasovalo až osem, teda väcšina, našich poslancov v EP. Poslankyna SMER-SD pokracovala ked uviedla, že slovenský parlament úplne najmenej z celej EÚ pripomienkuje európsku legislatívu. Oficiálne údaje však ukazujú, že až desat krajín pripomienkuje ešte menej ako Slovensko. Vzdialenost pracoviska Flašíkovej-Benovej môže byt dôvodom, preco nepozná pomery v NR SR, ked eviduje sedem strán v parlamente, co je o jednu menej ako súcasná realita a o jednu viac ako výsledky volieb 2012. U Záborskej sme si už pocas kampane do EP všimli slabú schopnost argumentacne sa presadit vo väcšej diskusii. Stihla povedat len dva výroky, z coho bol jeden nesprávny, ked prehnala podiel novácikov vo vlastnej frakcii. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Čo bolo zlé, čo som videl práve na EFD a pánovi Farageovi, títo poslanci 48, sa mi zdá, sa postavili chrbtom.

Nie je pravdou, že sa počas hymny EÚ otočilo chrbtom až 48 poslancov. Chrbtom sa otočilo len 24 poslancov UKIP a jeden český europoslanec. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Členovia UKIP (24 poslancov) spolu s lídrom N. Farageom, sa otočili chrbtom k hymne. Viaceré zahraničné zdroje (TU a TU) uvádzajú len, že členovia UKIP sa otočili chrbtom. Čiastočne je to vidieť aj na fotke z EP. Le Pen a členovia Front National, spolu 23 poslancov, zostali sedieť, podobne ako členovia ECR. Chrbtom sa otočil otočil tiež český europoslanec Petr Mach z EFD. Na základe uvedených zdrojov bol počet poslancov, ktorí sa otočili chrbtom 25.

Lebo treba povedať veľmi úprimne a nakoniec zaznelo to aj v predvolebnej kampani niekoľkokrát, že práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky boli najmenej aktívni, čo sa týkalo pripomienkovania európskej legislatívy v našich výboroch, ktorá potom následne išla do výborov Európskeho parlamentu.

Monika Flašíková-Benová zrejme poukazuje na inštitút tzv. odôvodnených stanovísk (reasoned opinion), ktorý slúži národným parlamentom na "pripomienkovanie" legislatívy EÚ. Nie je však pravda, že by boli poslanci NR SR najmenej aktívny v porovnaní s poslancami národných parlamentov ostatných clenských štátov. Ak aktivitu parlamentov meriame prostredníctvom poctu zaslaných odôvodnených stanovísk, potom NR SR síce patrí k podpriemerne aktívnym parlamentom, avšak nemožno tvrdit, že by bol najmenej aktívny. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla úcinnost 1. decembra 2009, garantuje národným parlamentom možnost vyjadrit sa k legislatíve EÚ. Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vztahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k Lisabonskej zmluve. V clánku 6 Protokolu 2 sa píše: "Do ôsmich týždnov od dorucenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkolvek národný parlament alebo ktorákolvek komora národného parlamentu poslat predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedcení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity."

Podla databázy odôvodnených stanovísk využila NR SR túto možnost v štyroch prípadoch. Prostredníctvom tejto databázy sme spocítali aj odôvodnené stanoviská z ostatných clenských štátov. V nasledujúcom grafe možno vidiet, že menej odôvodnených stanovísk ako NR SR podali parlamenty desiatich clenských štátov, vrátane Chorvátska, ktoré sa stalo clenom EÚ, len 1. júla 2013 (použité sú najaktuálnejšie údaje z dna 7. júla 2014).


Vo voľbách do NR SR v marci 2012 prekročili hranicu 5% a do Národnej rady sa dostalo spolu šesť strán alebo hnutí - SMER-SD, SDKÚ-DS, Most-HÍD, KDH, OĽaNO a SaS. Ak by sme počítali aj strany, ktoré vznikli po voľbách v roku 2012 a dnes majú medzi nezaradenými poslancami svojich členov, tak musíme pripočítať stranu NOVA ( Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren, Juraj Droba, ktorí sú stále členovia aj po rozpore po smene a zakladajúci členovia Lipšic a Žitňanská) a SIEŤ (Miroslav Beblavý, ktorý je poslancom v NR SR. Procházka a Hrnčiar sa vzdali mandátu). Spolu je teda v NR SR buď šesť strán ak uvádzame strany, ktoré prešli voľbami alebo až osem strán, ak uvažujeme o všetkých stranách, ktoré majú v NR SR aspoň jedného poslanca. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Niekoľko rokovaní od predstaviteľov štátov o návrhoch na eurokomisárov. Čiže ešte možno predtým budú nejaké možno mini vypočutia komisárov, ktorí musia byť nahradení. Myslím, že štyroch, alebo troch, ktorí odišli.

Májových eurovolieb sa zúčastnilo sedem eurokomisárov. Všetci boli zvolení. Traja dostali poverenie vládami a budú pokračovať na poste eurokomisára, štyria komisári sa rozhodli pre výkon funkcie poslanca EP. Museli tak zložiť funkciu v Európskej komisii. Týmito 4 komisármi sú Redingová, Tajani, Rehn a Lewandowski. Na ich miesta navrhnú príslušné národné vlády náhradníkov. Navrhnutých kandidátov (krajinami, ktorým posty patrili pred voľbami) Rada formálne preberie s Európskym parlamentom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Jediný kandidát na predsedu, ktorý získal viac hlasov ako boli len jeho frakcia. A to bol pán Schulz získal 401 hlasov a to je EPP a SD. Jediný bol Karim práve za ECR, ktorý získal 101 hlasov.

Viac hlasov ako počet poslancov z vlastnej frakcie (skupiny) získal aj Martin Schulz, avšak Škripek v prípade Schulza uvádza argument v zmysle viac hlasov ako S&D a EPP.  Schulz prakticky nebol len kandidátom S&D, ale aj EPP, keďže tieto dve frakcie sa dohodli na tom, že si predsedníctvo v polovici volebného obdobia vymenia. Schulz dostal menej hlasov, (spolu 409, nie 401 ako tvrdí Škripek) ako maju S&D a EPP dohromady. Nie je však pravda, že iba kandidát ECR získal viac hlasov, než je počet členiek a členov jeho frakcie. Viac hlasov podľa tohto kritéria získala totiž aj Ulrike Lunacek. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Z dostupných údajov o súčasnom rozdelení mandátov pre jednotlivé politické skupiny v Európskom parlamente a zároveň o výsledkoch hlasovania vo voľbe predsedu možno prísť k nasledujúcim výsledkom:

Kandidát/kaPočet mandátov domovskej frakcie
Počet hlasov vo voľbách o predsedu
Martin Schulz (S&D)191 (+ 221 EPP - ako uvádza Škripek = spolu 412)
409
Sajjad Karim (ECR)70
101
Pablo Iglesias (GUE)52
51
Ulrike Lunacek (Greens/EFA)50
51

Z tabuľky je zrejmé, že okrem Karima, získala aj Lunacek viac hlasov než má frakcia, ktorá ich nominovala. I keď v prípade Lunacek išlo iba o rozdiel jedného hlasu.