Diskusia o správe o stave republiky

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Témou relácie V politike dna 18. júna bola správa prezidenta SR o stave republiky, ktorá odznela 14. júna v pléne Národnej rady SR. Hostami relácie boli poslanci NR SR Róbert Madej (SMER-SD), Natália Blahová (SaS), Richard Vašecka (OLaNO) a Jaroslav Paška (SNS). 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Máme dlhodobo najnižšiu nezamestnanosť v histórii Slovenskej republiky.

V máji tohto roku sme skutočne dosiahli historicky najnižšiu nezamestnanosť, 7,35 percent. Tento výsledok je najnižší v histórii samostatného Slovenska. Doterajší rekord bol 7,36 percenta z roku 2008. Avšak hovoriť o dlhodobo najnižšej nezamestnanosti by bolo predčasné, nakoľko jej miera len teraz prekročila rekordné minimum z roku 2008. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
V súčasnosti je predčasné hovoriť o dlhodobo najnižšej nezamestnanosti, keďže je pod hranicou 10 % od apríla 2016. Posledná dostupná štatistika je z mája 2017, táto skutočne eviduje historicky najnižšiu nezamestnanosť  – 7, 35 %. Najdlhšie sa však pod hranicou 10 % držala od augusta 2006 do februára 2009, čiže 31 mesiacov.

Je potrebné tiež pripomenúť, že v roku 2013 sa zmenila metodológia evidovania nezamestnanosti, od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, "péenke", rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. K novému historickému minimu však okrem rastu ekonomiky navyše prispelo aj sprísnenie podmienok evidencie ľudí na úrade práce, ktoré vstúpilo do platnosti práve v máji tohto roku.

O tú tajnú voľbu dlhodobo bojujeme, keď minulá pravicová vláda chcela otvoriť hlasovanie a všetko aby bolo verejné, aby mohli byť poslanci pod tlakom.

Poslanec Madej správne uviedol fakt, že predstavitelia pravicovej vlády Ivety Radičovej sa vyjadrili za verejnú voľbu v NRSR- či už generálneho prokurátora, ktorú aj schválili, alebo predsedu NKÚ. Zároveň Smer- SD v minulosti jasne vyjadril názor, že verejná voľba týchto funkcionárov nie je žiaduca. Výrok hodnotím ako pravdivý.
V súvislosti, ktorú uvádza poslanec Madej je notoricky známa kauza voľby generálneho prokurátora (2010), keď sa vtedajšie vládne strany (SDKÚ, SaS, Most- Híd a KDH) nevedeli dohodnúť na spoločnom kandidátovi. 

Voľba GP 3. novembra 2010 - pre podozrenia koaličných partnerov jeden voči druhému pristúpili niektorí poslanci k fotografovaniu hlasovacích lístkov (poslanci SaS) pri tajnej voľbe GP. Nasledovali protesty proti takémuto správaniu zo strany Smeru- SD. 
20. apríla 2011- nález Ústavného súdu SR, v ktorom ÚS vyjadril porušenie ústavných práv opozičného (vtedy Smer- SD) kandidáta na GP Dobroslava Trnku a nariadil voľbu opakovať.V opakovanej voľbe GP nebol zvolený. Pravicová vláda sa pokúsila situáciu vyriešiť presadením verejnej voľby GP (17. mája 2011). 
K tejto voľbe sa vyjadril aj predseda Smeru-SD Fico, ktorý povedal, že ak Smer bude súčasťou novej vládnej koalície po parlamentných voľbách 2012, nebude rešpektovať generálneho prokuratúra zvoleného vo verejnej voľbe. Fico tvrdil, že verejná voľba generálneho prokurátora je protiústavná.

Vo všeobecnosti platí, že NRSR rozhoduje o personálnych otázkach (generálny prokurátor, riaditeľ RTVS, riaditeľ NKÚ, predseda NRSR) tajnou voľbou. Predseda najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík svoje preferencie k verejnej voľbe v NR SR  vyjadril nasledovne: " Ak ide volič v parlamentných voľbách k urne, je prirodzené, aby volil tajne ( volí sam za seba). Ak však ide poslanec zvolený občanmi hlasovať, je úplne logické, aby jeho voliči vedeli ako poslanec hlasoval (voliči majú nárok, aby vedeli ako nimi splnomocnený poslanec hlasoval)."

S verejnou voľbou súhlasil aj ďalší z lídrov vtedajšej pravicovej koalície Mikuláš Dzurinda "Od prvej chvíle som nerozumel hystérii, že verejné voľba generálneho prokurátora je niečo zlé, že podpiľujeme akési piliere demokracie. Skoro by som povedal, že je veľmi nenáležité robiť takúto hystériu," upozornil Dzurinda.

Pozitívny prístup k verejnej voľbe predsedu NKÚ prezentoval v roku 2012 aj predseda Mostu- Híd Béla Bugár"My by sme to bez problémov podporili,“ uviedol  Bugár. O tom, že verejná voľba predsedu NKÚ by pomohla boli presvedčení i predsedovia poslaneckých klubov SaS a KDH Juraj Miškov a Pavol Hrušovský. 

Verejnú voľbu kategoricky vylúčil vládny Smer. „Trváme na tajnej voľbe aspoň pri vysokých ústavných činiteľoch. Predseda NKÚ je vážna pozícia,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková.
Zároveň považujeme za potrebné doplniť, že NRSR síce zvyčajne rozhoduje o dôležitých personálnych otázkach tajnou voľbou( predseda NRSR, generálny prokurátor, predseda NKÚ,..) no v prípade generálneho prokurátora a predsedu NKÚ zákon nestanovuje povinnosť NRSR zvoliť GP, alebo predsedu NKÚ tajne. Zákon č. 39/1993. Z.z., o NKÚ, hovorí v paragrafe 8 v súvislosti s voľbou predsedu NKÚ nasledovné: 

"Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov.

Predseda a podpredsedovia môžu byť zvolení najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia."

Zákon č. 153/2001 Z.z., o prokuratúre, zakotvuje v paragrafe 7 odseku 2 súvislosťou s voľbou generálneho prokurátora nasledovné: "Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu generálnym prokurátorom. Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.

Podľa rokovacieho poriadku NRSR - paragrafu 39 odseku 8 sa tajne hlasuje "v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady."

Do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 153/2011 Z.z. znel paragraf 39 odsek. 8 nasledovne


"Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak."


 Prípady tajného hlasovanie predpokladané Ústavou SR sú:

Podľa článku 89, odseku 1 Ústavy SR "Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky."

Podľa článku 90, odseku 1 Ústavy SR "Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky."

Podľa článku 92, odseku Ústavy SR "Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním."

V iných prípadoch, mimo týchto taxatívne určených Ústavou SR sa o tom, aby sa konala tajná voľba hlasuje. Naposledy takéto hlasovanie prebehlo v súvislosti s tým, aby voľba riaditeľa RTVS prebehla tajne. Za takýto návrh hlasovala prakticky celá vládna koalícia (poslanci Smeru- SD, Mosta- Híd a SNS), naopak proti bola celá opozícia ( poslanci SaS, OĽaNO, Sme rodina, ĽSNS, aj nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého.)

…občan SR, ktorý zarába minimálnu mzdu, má 2,5 eura na hodinu. Minimálna mzda v Nemecku je okolo 9 eur.

Zákon o minimálnej mzde na rok 2017 stanovil minimálnu mzdu na úrovni 435 eur v prípade mesačného odmeňovania alebo 2,50 eur v prípade hodinovej mzdy. V Nemecku je minimálna mzda stanovovaná výlučne hodinovou sadzbou, ktorá je v roku 2017 na úrovni 8,84 eur. Výrok je pravdivý.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje minimálne mzdy v krajinách EÚ stanovené na rok 2017. Pri krajinách, ktoré nie sú v eurozóne a používajú inú menu, je výška minimálnej mzdy prepočítaná na euro. Najvyššia minimálna mzda je v Luxembursku (1998,59 eur) a naopak, najnižšia je v Bulharsku (235,2 eur). Krajiny Fínsko, Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Taliansko a Švédsko nemajú stanovené minimálne mzdy. 

Isté náznaky vidíme v tom, čo urobili pred rokom spoločné vyhlásenie ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska, ktorí ponúkli istý model fungovania EÚ po brexite, kde sa práve hovorí o tých veciach, ktoré pani Blahová naznačila, že treba zriadiť ministerstvo financií spoločné pre eurozónu, že treba dať do poriadku daňovú konkurenciu, ktorá v Európe funguje a samozrejme ešte potom náväzne fungovanie spoločnej zahraničnej politiky, spoločného bezpečnostného systému a podobne.

Je pravda, že diskusie o budúcnosti Európskej únie dostali po referende o brexite novú, väčšiu intenzitu, pričom prebiehajú na vládnej, ministerskej, európskej úrovni. Vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí, ako spomína poslanec Paška, bolo vydané po uvedení piatich scenárov možného vývoja EÚ po brexite až v marci 2017. Výrok napriek nepresnostiam hodnotíme ako pravdivý. 

Debatu o budúcnosti Európskej únie a jej možného vývoja v princípe rámcujú tzv. diskusné dokumenty, ktoré od marca 2017 vydáva Európska komisia. Na úplne prvý, pod názvom Biela kniha, reagovali francúzsky a nemecký minister zahraničia s tým, že by si priali viacrýchlostnú úniu. Päť možných scenárov Komisie (ktoré zahŕňajú aj známu “dilemu o prvej lige”) navrhujú možnosti, kedy by EÚ:

1. pokračovala v súčasnom smerovaní
2. sa zamerala výlučne na jednotný trh
3. pokračovala ako dnes, ale umožnila členským štátom, ktoré si to želajú, aby spoločne konali viac vo vybraných oblastiach (scenár “tí, ktorí chcú, robia viac”, čiže niečo ako viacrýchlostná únia)
4. bola vo vybraných oblastiach politiky iniciatívnejšia a rýchlejšia, zatiaľ čo v iných, pri ktorých sa usúdi, že nemá pridanú hodnotu, by bola menej aktívna (scenár “menej ale efektívnejšie”)
5. ako celok zdieľala viac právomocí, čiže by všetci robili “oveľa viac spoločne”

Na tieto scenáre následne reagovali francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault a jeho nemecký partner Sigmar Gabriel:


“Únia by podľa nich mala fungovať efektívnejšie a snažiť sa stále zlepšovať, ale rovnako zachovávať spoločné hodnoty a princípy. Francúzsko a Nemecko podporili zbližovanie ekonomík členských štátov, podporu investícií a udržateľný rast s cieľom vybudovať ekonomickú úniu.

Obaja ministri sa vyjadrili jasne za silnú EÚ a odmietli scenár, ktorý by ju zredukoval len na jednotný trh. Chceli by silnejšiu Úniu v obrannej i zahraničnej politike a stály mechanizmus na riešenie migračnej otázky tak, aby sa zo spoločenstva stal silný politický aktér na svetovej scéne.” (TASR)

Ďalšie diskusné dokumenty Európskej komisie rozpracovávajú problematiku globalizácie, sociálnej politiky, hospodárskej a menovej únie a obrany. V rámci debaty o eurozóne sa v dokumentoch spomína aj myšlienka ministerstva financií pre eurozónu.

…Slovensko je šiestou najväčšou otvorenou ekonomikou na svete, najotvorenejšou. My sme závislí od európskeho trhu, vyrábame pre európsky trh, automobilky, Volkswagen, PSA, ďalšie, celý priemysel.

Ekonomika Slovenska zaznamenáva v posledných rokoch výrazne zlepšenie, čo sa odráža na našom postavení v jednotlivých ekonomických rebríčkoch. K tomuto postaveniu výraznou mierou prispieva otvorenosť našej ekonomiky vo svetovom meradle. V rebríčku otvorenosti ekonomiky Slovensko vo svetom ale aj európskych prieskumoch zaznamenalo popredné umiestnenie. Keďže Slovensko v poslednom meraní otvorenosti ekonomík Svetovou bankou z roku 2015 obsadilo naozaj šieste miesto, výrok hodnotíme ako pravdivý.

Slovensko je krajina spájaná s výraznou otvorenosťou svojej ekonomiky. Krajiny s otvorenou ekonomikou obchodujú s inými krajinami, t. j. dovážajú a vyvážajú statky a kapitál. V roku 2013 (.pdf, str.3) tvorila hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska vyviezli 98 percentný podiel HDP. Podiel dovozu tovarov a služieb bol o niečo nižší a dosiahol cca 91 % HDP. Celková otvorenosť slovenskej ekonomiky tak v roku 2013 predstavovala 189 % HDP a bola tretia najvyššia v rámci EÚ. 

Podľa údajov Svetovej banky Slovensko obsadilo v roku 2015 šieste miesto podľa otvorenosti ekonomiky, keď nás predbehli iba Hong Kong, Luxembursko, Singapur, Malta a Írsko. Výsledky pre rok 2016 zatiaľ neboli zverejnené. Na tento ukazovateľ o stave našej ekonomiky veľmi často poukazuje Fico v rôznych diskusných reláciách. 
 
Pre väčšinu členov EÚ je hlavným obchodným partnerom v prípade exportu iný štát únie a Slovensko nie je výnimkou. Náš export v roku 2015 smeroval hlavne do Nemecka (23 %), Českej republiky (12 %) a Poľska (9 %). V prípade Slovenska pritom najväčší podiel exportu (85 %) smeroval do iných členských krajín únie. Import prichádzal hlavne z Nemecka (19 %), Českej republiky (17 %) a Rakúska (9 %). Slovensko pritom patrilo ku krajinám s vyše 75-percentným podielom iných členov EÚ na celkovom importe. Až 79% slovenského dovozu bolo z iných štátov únie. Náš obchod je teda závislý hlavne od diania na európskom trhu a medzi najväčších exportérov na Slovensku patrí Volkswagen Slovakia, Kia Motors Slovakia, Samsung Electronics Slovakia, PCA Slovakia,Slovnaft.