Diskusia Denníka N – Žitnanská, Procházka a Lipšic

Iné, odkaz na videozáznam

Overili sme debatu denníka N na tému Porazí nová vláda korupciu? Diskutujúci Lucia Žitnanská, Daniel Lipšic a Radoslav Procházka sa venovali najmä bývalým korupcným kauzám ako Gorila a pieštanské CT, ale aj platnej a plánovanej legislatíve a najlepším postupom pre boj s korupciou. Výraznú väcšinu výrokov sme hodnotili ako pravdivú, každý si však pripísal aspon jedno pochybenie. Žitnanská dezinterpretovala Matovicovo vyhlásenie na tému vlády Smeru, Procházka zas nesprávne uviedol, že odborníci na dopravu oznacujú PPP projekt ako najvhodnejší spôsob financovania obchvatu Bratislavy. Lipšic zavádzal dvakrát, raz pri vyjadrení Pašku o obstarávaní pieštanského CT prístroja a raz pri uvádzaní spolocností, ktoré sa tejto sútaže zúcastnili.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Petícia mala cez 100 tisíc podpisov, čiže podľa zákona o rokovacom poriadku má parlament povinnosť ju prerokovať.

Daniel Lipšic sa v danom výroku odvoláva na petíciu (.pdf) za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov, ktorú sa snažila presadiť strana Sieť. Táto petícia získala v minulom roku viac než 100 tisíc podpisov. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje Národná rada. Výrok Daniela Lipšica je pravdivý.

Strana Sieť začala so zbieraním podpisov 1. júla 2015, kandidáti strany odovzdali petíciu 14. decembra 2015. Petíciu podpísalo 117 000 občanov,  do národnej rady odovzdali 106 951 preverených podpisov. Radoslav Procházka sa k tomu vyjadril ešte v novembri takto:  "Ľudia si zaslúžia, aby sa ich vyjadrenou vôľou Národná rada skutočne
zaoberala, preto chceme odovzdať podpisy do parlamentu aj s určitou
rezervou, aby sme sa vyhli akejkoľvek možnej zámienke na neprerokovanie
tohto bodu". Cieľom petície bolo "presadiť, aby osoby, ktoré vykonávajú funkciu vo verejnej
správe niesli osobnú hmotnú zodpovednosť za nimi spôsobenú škodu, ktorá
vznikla občanom Slovenskej republiky. Po druhé, aby boli schránkové
firmy vylúčené z obchodovania so štátom a z účasti na štátnych
zákazkách
."

Prerokovanie petície sa do programu schôdze národnej rady nedostalo, Miroslav Beblaý navrhoval, aby sa tento bod zaradil do programu 4. schôdze (od 17. mája 2016), ale jeho návrh neprešiel.

Zákon o rokovacom poriadku (.pdf) v devätnástej časti hovorí o vybavovaní petícií:

"(1) Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom  národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady  postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia.
(2) Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy.
(3) Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada.
"

Na podávanie a vybavenie petícií sa vzťahuje zákon o petičnom práve (Zákon č. 85/1990 Zb.), v ktorom sa píše:

"(3) Orgán verejnej moci, ktorému bola petícia doručená, je povinný petíciu prijať.
(...)
(5) Príslušný orgán verejnej moci je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom.
"

Už pri odovzdaní petície sa objavili otázky, či bude vôbec petícia prerokovaná, hovorkyňa vtedajšieho predsedu parlamentu, Monika Hucáková na tieto otázky novinárov reagovala takto: "Pracovníci podateľne Národnej rady SR prevzali petíciu, po preverení,
či spĺňa zákonom stanovené podmienky, ju následne predseda parlamentu
Peter Pellegrini predloží príslušnému gestorskému výboru Národnej rady
. (...) Treba
počkať na vyhodnotenie, či petícia spĺňa všetky zákonom stanovené
podmienky a následne na odporúčanie gestorského výboru
"

V kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka začala konať NAKA v apríli 2016, kedy začala trestné stíhanie vo veci "zločinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou BL 202 v roku 2012". Na kauzu upozornil Trend v marci tohto roku, prípad zaslúžil mediálny záujem aj kvôli tomu, že Ladislav Bašternák má väzby na ministrov a vysokých funkcionárov Smeru. Výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako pravdivý. 

V kauze ide o bytový komplex Five Star Residence. Objekt stavala
firma Mariana Kočnera, Real Štúdio K.F.A a firma Bašternáka v ňom kúpila
sedem bytov za 12 miliónov eur. Firma developera Ladislava Bašternáka BL-202 si mala v marci 2012 voči štátu uplatniť nadmerný odpočet DPH vo výške dva milióny eur. Suma vráteného DPH bola stanovená na základe nákupu bytov od spoločnosti Rent and Wash. V prepočte by tak cena jedného zo spomínaných bytov vyšla v približne na 1,7 milióna eur. Minimálne jeden z bytov sa však neskôr predal za cenu približne 200 000 eur.

Kriminálny úrad finančnej správy skonštatoval, že v konkrétnom obchode, pri nákupe bytov v roku 2012, došlo k fiktívne stanovenej cene. Úrad podal trestné
oznámenie pre neodvedenie dane Národnej kriminálnej agentúre (NaKA). Vyšetrovateľka po ôsmich mesiacoch trestné oznámenie odmietla bez začatia trestného stíhanie vo veci, a odôvodnila to tým, že štátu nevznikla škoda. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik pre Denník N v marci 2016 uviedol, že prípad znovu prešetrí, lebo "vyšetrovateľka nemala informácie, ktorými disponujú novinári"

 

NAKA začala stíhanie vo veci v apríli, o tejto skutočnosti informovala vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Tatiana Ujváryová Denník N aj oficiálnym listom:
,,Týmto vás upovedomujem, že 13. apríla 2016 bolo vyšetrovateľom NAKA začaté stíhanie vo veci zločinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou BL 202 v roku 2012."

Kvôli kauze bol zvolaný ja finančný výbor, na rokovanie 26. apríla bol pozvaný predseda Finančnej správy František Imrecze. Výbor rokoval bez verejnosti, opoziční poslanci kritizovali tento postup, aj správanie sa koaličných poslancov- Lipšic sa tomu venoval aj na tlačovej besede 27. apríla.

Za novelu ústavy som nehlasovala, ani za ten zákon som nehlasovala (o preukazovaní pôvodu majetku v roku 2010, pozn.)

Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý predkladala prvá Ficova vláda, bol v druhom čítaní prerokovaný a posunutý do tretieho čítania na 49. schôdzi parlamentu v štvrtom volebnom období. Na tejto schôdzi bol prerokovaný a odhlasovaný návrh ústavného zákona, ktorý umožnil nadobudnúť účinnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku. O týchto návrhoch sa hlasovalo 4. marca 2010. Zo záznamov z hlasovania vyplýva, že Lucia Žitňanská na nich nebola prítomná. Jej výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku už existoval, v roku 2005 ho predkladal Robert Fico (Zákon 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku), ale Ústavný súd rozhodol o zastavení účinnosti tohoto zákona v októbri 2005. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 2008 definitívne potvrdil protiústavnosť zákona. Ficova vláda situáciu riešila s prijatím ústavného zákona, v dôvodovej správe (.rtf) k tomu sa uvádza "(vláda, pozn.) má vyvinúť maximálne úsilie, aby zákon o preukazovaní pôvodu majetku nadobudol účinnosť, a aby sa jeho mechanizmy začali v praxi uplatňovať čo najskôr. Na citovaný nález Ústavného súdu SR nie je možné reagovať prijatím rovnakého znenia zákona o preukazovaní pôvodu majetku v podobe ústavného zákona. Išlo by o vedomé obchádzanie postavenia Ústavného súdu SR a jeho rozhodnutia. Z toho dôvodu sa predkladá návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. "

Na 49. schôdzi bol prerokovaný aj návrh ústavého zákona, aj návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Lucia Žitňanská nebola prítomná na hlasovaní o návrhu ústavého zákona, ktorý bol schválený 112 hlasmi. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol schválený 116 hlasmi za. Zo záznamu hlasovania vyplýva, že Lucia Žitňanská nebola prítomná ani na tomto hlasovaní.

Platný zákon (o preukazovaní pôvodu majetku, pozn.) (…) umožňuje do legálneho príjmu započítať takzvané neobvyklé obchodné operácie (…)

Súčasné znenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku bolo prijaté v roku 2010 počas vlády Roberta Fica, do účinnosti zákon vstupoval v roku 2011. Zákon sa neobvyklými obchodnými operáciami nezaoberá, kvôli neefektívnosti bolo znenie zákona kritizované z rôznych strán. Výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako pravdivý.  

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament pred jedenástimi rokmi na podnet Roberta Fica. Ústavný súd rozhodol, že znenie zákona je protiústavné, preto v roku 2010 došlo k predkladaní nového zákona spoločne s ústavným zákonom. Zákon umožňuje, aby nelegálne nadobudnutý majetok prepadol v prospech štátu. Zatiaľ však k tomu reálne nedošlo
Neobvyklé obchodné operácie sú definované v Zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu ako:
"a) operácia, ktorá vzhľadom na svoju zložitosť a vysoký objem finančných prostriedkov nemá žiaden zrejmý ekonomický alebo zákonný účel
b) o ktorej klient odmieta poskytnúť informácie resp. poskytne informácie, ktoré môže povinná osoba len ťažko preveriť
c) alebo pri ktorej je objem finančných prostriedkov, s ktorými klient narába, v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti či majetkovým pomerom"

Neobvyklé obchodné operácie môžu byť teda indikátorom trestnej činnosti akou je napríklad pranie špinavých peňazí. 
Súčasná vládna koalícia sa zhodla na sfunkčnení daného zákona, v programovom vyhlásení (.pdf, s. 56) sa píše "Vláda, berúc na zreteľ rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci zákona o preukazovaní pôvodu majetku, vynaloží maximálne úsilie na presadenie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku s cieľom je ho reálnej účinnosti."

Strany OĽaNO-NOVA avizovali, že pokúsia súčasný Zákon o preukazovaní pôvodu majetku sprísniť. V novele zákona strana navrhuje, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií. Tie sú definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. O sprísnenie zákona sa OĽaNO spoločne s Danielom Lipšicom pokúšali už v roku 2015, avšak neúspešne, keďže parlament vtedy zmenu zákona nepodporil. 

Mame nastavený systém, ktorý je monokratický, čiže v zásade na prokuratúre je plná zodpovednosť.

Prokuratúra na Slovensku je skutočne definovaná ako monokratická, teda vykonávajúca kontrolu a nesúca plnú zodpovednosť za svoju činnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ako v denníku Pravda uvádza odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská: "Tým, že je prokuratúra monokratická, riadi všetkých prokurátorov. Môže vydávať služobné pokyny, príkazy, ktoré sú záväzné,". Zákon o prokuratúre síce nehovorí priamo ako o monokratickej, pretože k vypusteniu tejto formulácie došlo v roku 1996 pri prijímaní zákona o prokuratúre, v princípe však ako monokratická funguje. 

Generálny prokurátor napríklad vymenúva ostatných prokurátorov, podľa zákona  č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre kontroluje všetky prokuratúry a jeho nariadenia sú záväzné pre všetkých podriadených. Ďalšie jeho právomoci napĺňajú charakteristiku monokratického rozhodovania. Viac v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Jeho moc je obmedzená v prípade paragrafu 55d, kedy nemôže zasahovať do vyšetrovania v prípade špeciálneho súdu.