Danko, Pellegrini a Jurzyca v TA3

V politike, Norbert Dolinský

Hostia relácie V politike diskutovali najmä o energetike a zamestnanosti. Predseda parlamentu mal v relácii vyhradenú polhodinu bez diskusného oponenta, takisto sme vybrali jeho výroky týkajúce sa energetiky. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce by mala podľa momentálnych odhadov stáť 5,4 miliardy eur, čo je oproti roku 2008, keď sa plánovaná cena dostavby pohybovala okolo sumy 2,8 miliardy, takmer dvojnásobok. Túto cenu mal pravdepodobne na mysli aj Andrej Danko, pretože nijaký iný blok našich dvoch jadrových elektrární nestál 2,8 miliardy eur. Keďže to bol, však len plán, ktorý sa nakoniec nevyplnil, výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Prvý a druhý blok Mochoviec, takisto ako elektráreň v Jaslovských Bohuniciach sa začali stavať resp. boli dokončené ešte za socializmu. Elektráreň v Mochovciach stála 19 miliárd Ksč, pričom stavba bola zastavená v roku 1991. V roku 1995 štát rozhodol o jej obnovení s pôvodnými podmienkami aj dodávateľmi. 

Výstavba tretieho a štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach sa začala ešte v roku 1987. Slovenské elektrárne začali novú etapu dostavby Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008. Suma 5,4 miliardy eur, ktorú najnovšie vyčíslil taliansky Enel za dostavbu tretieho a štvrtého bloku podľa ministerstva hospodárstva nemusí byť konečná. Minister Peter Žiga povedal k téme predraženia nasledovné: "Táto suma nemusí byť konečnáPodľa mňa môže byť aj nižšia, všetko záleží od toho či chceme mať Mochovce dokončené, alebo nechceme a akým spôsobom sa tam dostaneme".  

Podľa plánov z roku 2008 si mala dostavba vyžiadať 2,8 miliardy eur, neskôr sa hovorilo o sume 3,8 miliardy eur. Posledná suma na dostavbu schválená akcionármi Slovenských elektrární bola 4,6 miliardy eur. Navýšenie prostriedkov si mala podľa kompetentných vyžiadať najmä inštalácia nových bezpečnostných opatrení, ktorých potreba sa ukázala po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima. Dostavbu dvoch jadrových blokov má stále na starosti talianska spoločnosť Enel, ktorá počas leta predala zo svojho 66 percentného podielu v Slovenských elektrárňach polovicu českej energetickej skupine EPH. Taliansky investor má záujem predať aj zvyšný 33 percentný podiel, urobiť tak však bude môcť až po definitívnej dostavbe jadrových blokov.

Na dostavbe Mochoviec okrem Enelu, participuje aj niekoľko dalších strán, s ktorými Slovenské elektrárne podpísali v roku 2008 zmluvy. Ide o českú spoločnosť Škoda Jaderné strojírenství, ruskú spoločnosť Atomstrojexport, ktorá už ale na dostavbe nepracuje a slovenskú spoločnosti Inžinierske stavby Košice. Nové jadrové bloky v Mochovciach budú mať po ich dokončení inštalovaný výkon po 471 megawattov, čo pokryje asi 13 % z celkovej spotreby elektriny na Slovensku. Plánovaný termín pre dokončenie tretieho bloku je v lete 2018 a štvrtý by mal byť dokončený o rok neskôr. 

Ja som videl teraz listiny, kde sa ministerstvo hospodárstva zaviazalo v štruktúre spoločnosti SPP, že predpokladaný plánovaný zisk budúci rok bude 720 miliónov.

Tento výrok Andrej Danko už spomenul v nedávnom rozhovore pre topky.sk, avšak listiny, o ktorých Danko hovorí sa nám z verejne dostupných zdrojov nepodarilo získať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Aj keď Andrej Danko hovorí o "budúcom roku", teda roku 2018, pravdepodobne má na mysli rok 2017. K predpokladanému zisku SPP za tento rok sa manažér externej komunikácie Milan Vanga pre agentúru SITA vyjadril, že firma plánuje tržby a hospodársky výsledok na porovnateľnej úrovni ako v roku 2016 (t.j. 435 miliónov eur). Tiež dodal, že očakávajú pokles čistého zisku ako následok zmeny daňovej legislatívy. Minuloročné hospodárenie firmy bolo podľa Vangu ovplyvnené nižšími teplotami v zimných mesiacoch: "Objem distribuovaného množstva plynu konečným zákazníkom v prvej polovici minulého roka bol na podobnej úrovni ako predchádzajúci rok, v druhej polovici uplynulého roka očakávame mierny nárast distribuovaného množstva plynu v dôsledku nižších teplôt v posledných mesiacoch roka 2016 oproti roku 2015,“. 
Zisk SPP za rok 2015 bol 435 miliónov eur, medziročne tak po zdanení vzrástol o 21 miliónov eur. SPP získava najmä na aktívach dcérskych spoločností.  Ako podotýka portál energie-portal.sk,SPP bola v tomto roku zisková vďaka príjmom z finančných investícií: "Príjmy podniku stáli na výnosoch z predaja výrobkov a služieb (1 358 mil. eur) a zisku z finančných investícií (543 miliónov eur). Ten podľa SPP tvorili najmä dividendy. Bez zisku z finančných investícií by teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol v hlbokom mínuse: - 90 miliónov eur." 
Danko spomína SPP v poslednom čase často v súvislosti s kritikou Smeru za to, že v roku 2013 dovolil do SPP vstup skupine EPH vlastnenú z väčšej časti Danielom Křetinským, ktorého Danko obviňuje, z toho, že sa do SPP prišiel obohatiť a zisk z neho plánuje využiť na splácanie úverov. 

Bod o zavedení zákona o strategických podnikoch (osobitne
zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie)
bol súčasťou len jediného volebného programu SNS z roku 2016 (.pdf,s.27). Napriek tomu, že tento bod bol súčasťou len jedného volebného programu, SNS na problematiku upozorňuje už dlhšie. V roku 2013 Andrej Danko protestoval proti vstupu EPH do Stredoslovenskej energetiky, na túto tému strana organizovala aj tlačovú besedu. Keďže téma je pre stranu dlhodobo dôležitá, výrok hodnotíme ako pravdivý aj napriek Dankovej nepresnosti. 

Volebný program pre silný štát 2016-2020 bol jediným volebným dokumentom
Slovenskej národnej strany, ktorý obsahoval volebný sľub vzťahujúci sa na
energetické podniky. 

Presné znenie bodu 7.12: "Prijmeme ústavný zákon o ochrane strategických podnikov, ktorým je daná povinnosť vlády odkúpiť, spravovať a rozvíjať majetkové účasti v strategických podnikoch tak, aby štát nad nimi už nikdy nestratil kontrolu. Zároveň treba zákonom defnovať strategické podniky a striktne zakázať akejkoľvek vláde nakladať s majetkovými právami v strategických podnikoch tak, aby stratila nad nimi majoritnú kontrolu (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie). Týmto zákonom definitívne určíme hranicu medzi dlhodobým národohospodárskym záujmom všetkých občanov Slovenska a individuálnymi či úzkoskupinovými záujmami, ktoré sa realizujú v rámci súkromného sektora."

V programovom vyhlásení vlády nájdeme len jednu vetu v kapitole "Hospodárska politika", ktorá nadväzuje na volebný sľub SNS: "Vláda v nadväznosti na prijatú stratégiu hospodárskej politiky pripraví nové znenie zákona o strategických podnikoch a zákaze privatizácie strategického majetku štátu."

Správu týkajúcu sa týchto plánov zverejnil portál venergetike.sk. Píše sa v nej, že minister hospodárstva Peter Žiga navrhol partnerom v koalícii prijatie zákona o strategických podnikoch s čím by súvisel vznik štátneho energetického holdingu, ktorý by mal automaticky predkupné právo na akcie energetických podnikov predávané zahraničnými investormi. Koaličná rada, však zatiaľ nedospela k nijakým záverom.  

v roku 2013 bolo podpísané memorandum, na základe ktorého vláda poskytla niektoré výhody U.S. Steel za podmienky, že nebude hromadne prepúšťať a teda že ostane na trhu.

Memorandum o porozumení (.pdf) bolo uzavreté medzi Slovenskou republikou a United States Steel Corporation a do platnosti vstúpilo 26. marca 2013. Obe strany sa týmto memorandom zaviazali navzájom si poskytovať určité výhody, respektíve dodržiavať podmienky zmluvy, medzi ktorými boli zahrnuté aj výhody pre oceliarsku spoločnosť od vlády SR a podmienky, za ktorých by spoločnosť nemala hromadne prepúšťať zamestnancov (.pdf,s.6). Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Medzi výhody, ktoré mala Slovenská republika poskytnúť U.S. Steel patrí napríklad novelizácia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov, sľub SR nemeniť poplatky za zneškodňovanie odpadov na skládkach odpadu v rokoch 2013 a 2014, sľub zvažovať podporu projektov spoločnosti, atď. (.pdf,s.2.)
U.S. Steel sa taktiež zaviazala memorandom dodržiavať určité podmienky, medzi ktoré patrí napríklad stretávanie sa zástupcov U.S. Steel a Slovenskej republiky trikrát ročne za účelom preskúmania návrhov SR ohľadom hospodárskeho rastu Slovenska, spôsobov zlepšenia podnikateľských podmienok a tiež ohľadom informovania o podmienkach v oceliarskom priemysle. Ďalšie stimuly sa týkali zamestnanosti. U.S. Steel a jej dcérske spoločnosti sa zaviazali zdržať sa hromadného prepúšťania do 31. decembra 2014 za predpokladu, že ,,nedôjde k závažnému spomaleniu ekonomiky alebo podstatným nepriaznivým zmenám (vrátanie prípadov vyššej moci) voči sučasným podmienkam na trhu s oceľou,"  do 31. decembra 2017 sa USSK a jej dcérske spoločnosti zdržia hromadného prepúšťania, pričom ,,budú využívať iba prirodzený úbytok pracovných síl, aby bolo možné pri výkone podnikateľskej činnosti dosiahnuť efektívnejšiu úroveň zamestnanosti v porovnaní s existujúcou úrovňou," avšak napríklad za podmienky, že bude existovať Kolektívna zmluva týkajúca sa dotknutých zamestnancov, nedôjde k závažnému spomaleniu ekonomiky. alebo podstatným nepriaznivým zmenám, ktoré by sa dotkli trhu s oceľou, atď. (.pdf,s.5.)
K 1. aprílu 2016 a k 1. máju 2016 došlo v oceliarni k zrušeniu 29 pracovných miest, čo ale podľa Ministra práce Jána Richtera a podľa informácií Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ale v prípade U.S. Steel neznamená hromadné prepúšťanie. O hromadnom prepúšťaní môžme hovoriť vtedy, ak spoločnosť, ktorá zamestnáva najmenej 300 zamestnancov začína s prepúšťaním najmenej 30 zamestnancov.  
V poslednom čase sa, taktiež šíria správy o možnom odchode U.S. Steel zo Slovenska a predaji košickej oceliarne čínskym investorom. Američania sa pritom zaviazali nepredať U.S. Steel Košice do roku 2018. Za prípadné porušenie dohody hrozia Američanom bližšie nešpecifikované pokuty. 

Duálne vzdelávanie podľa mňa nebolo nikdy u nás zrušené, došlo k nejakému poklesu, ale oficiálne nebolo zrušené.

Ministerstvo školstva zaviedlo nový Zákon č.61/2015 Z.z. o duálnom vzdelávaní a príprave s platnosťou od 1. apríla 2015, t. j. od školského roka 2015/2016. Jeho obsahom je odborné vzdelávanie a príprava: "cieľom umožniť plynulý prechod žiakov zo vzdelávania na trh práce a zvýšiť uplatniteľnosť absolventov stredných odborných škôl na trhu práce." Prepojenie škôl a praxe, však neprišlo až zo zákonom o duálnom vzdelávaní, ale v nejakej forme od vzniku samostatného štátu vždy existovalo, o čom svedčia napr. každoročne uverejňované štúdie Education at Glance. V roku 2005, za vlády Mikuláša Dzurindu bolo až 31,7 % škôl nejakým spôsobom kombinovaným s praxou (.pdf,s.277). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

 

Percento škôl kombinovaných s prácou sa v roku 2007 počas vlády Roberta Fica znížilo oproti roku 2005 na 29 % (.pdf,s.304). Existencia spojenia medzi školami a praxou sa dá potvrdiť aj priamo na stránkach odborných škôl. Zákon o duálnom vzdelávaní vznikol, ako dôsledok ďalšieho znižovania počtu škôl prepojených s praxou. Základný princíp duálneho vzdelávania funguje na zmluve medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom. Zamestnávateľ sa zaviaže poskytnúť žiakom praktické vyučovanie na svoje náklady a zodpovednosť. Študent, po prijatí na jednu z týchto škôl a po dovŕšení 15. roku života sa začína pripravovať na výkon povolania, odborných činností či konkrétnych požiadaviek zamestnávateľa priamo na jeho pracovisku. Podľa portálu ministerstva školstva je základný princíp duálneho vzdelávania nasledovný: "Absolvovaním praktického vyučovania u zamestnávateľa žiak bezprostredne poznáva reálne prostredie výkonu povolania a rozvíja pracovné návyky nevyhnutné pre úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia bez potreby ďalšieho doškoľovania či preškoľovania." Tomuto môže predchádzať zmluva o budúcej zmluve medzi zamestnávateľom a zákonným zástupcom študenta. 
  
Poslanec SaS Branislav Gröhling, tímlíder SaS pre oblasť školstva, tento systém vníma kriticky. Na vlastnom prieskume, kde oslovil 32 stredných škôl, vymenúva hlavné problémy, sú nimi byrokracia, nedostatočná informovanosť žiakov, nábor, ktorý musela škola robiť sama. Poslanec vysvetľuje, že niektoré školy odradilo krátenie financií. Školám, ktoré sa do programu zapoja, sa automaticky krátia financie a ak firma tento objem peňazí nevykompenzuje, škola by bola nútená prepúšťať. 
Z prieskumu taktiež vyplýva nespokojnosť riaditeľov, že žiaci s duálnym štúdiom začínajú už v prvom ročníku. Firma si berie študenta bez akýchkoľvek skúseností, ktorého škola zatiaľ nepozná a nemá potrebné základné zručnosti. 
Minister Plavčan má však iný názor, projekt pokladá za úspešný a chce v ňom vytrvať. V decembri minulého roka povedal: "Máme veľkú skupinu mládeže, ktorá sa veľmi ťažko zamestnáva, týka sa to hlavne vybraných odborov stredných škôl, a takisto je aj potrebné pripraviť model, ako deti pripraviť na trh práce, ak nepôjdu na vysokoškolské štúdium. Preto sme rozbehli duálny systém vzdelávania a chceme ho rozširovať tak, aby aj zamestnávatelia boli spokojní."
Odborné vzdelávanie upravujú aj niektoré ďalšie zákony a vyhlášky. Pedagogických a odborných zamestnancov rieši zákon č. 317/2009 Z.z. Rozsah praktickej zložky vyučovania na stredných odborných školách ďalej definuje vyhláška ministerstva školstva o stredných školách v Zbierke zákonov č.65/2015 (.pdf).