Daniel Lipšic vs. Robert Kalinák

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Diváci mali výnimocne možnost vidiet debatu, v ktorej si politici navzájom pritakávali a doplnali sa. Aspon na úvod relácie. Daniel Lipšic a Robert Kalinák sa v súvislosti so smrtou bin Ládina bavili o bezpecnostných otázkach SR. Druhá polovica relácie bola už viac dynamická, ked sa politici bavili o volbe Generálneho prokurátora. Co sa týka faktických prešlapov, Robert Kalinák divákom tvrdil, že Radicová hrozila demisiou tri krát. Fakt je, ako aj moderátorka neisto uvádzala, že to bolo iba dva krát. Daniel Lipšic pri obhajobe snahy nezvolit Trnku za prokurátora hovoril o podstate právneho štátu, ktorú mal Smer ohrozit nomináciou Harabína na post ministra spravodlivosti. Fakt je, že Smer Harabína nenominoval, iba nezabránil HZDS aby ho nominovalo. Drobný rozdiel, avšak castokrát aj malickosti menia význam vety. Zvlášt v politických súbojoch. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Nakoniec Rada Európy povedala jasne, že na Slovensku sa podarilo skrátiť to, čo je najväčším problémom, skrátiť trvanie súdneho procesu. Čiže sa zväčšila vlastne vymožiteľnosť práva.

wcd.coe.int:

"Efektivita aplikovaných opatrení

Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná:

2002 15.18 mesiaca
2003 16.56 mesiaca
2004 17.56 mesiaca
2005 16.86 mesiaca
2006 15.40 mesiaca
2007 15.06 mesiaca
2008 14.07 mesiaca
2009 13.00 mesiaca"

Tá generálna prokuratúra išla, išla svojou cestou. Len problém je, že nie každé porušenie zákona je trestným činom a niekedy, keď politikom odporujú prokuratúry, však aj nám zastavili veľa vecí, aj v mnohých prípadoch, veď s nami boli obrovské hádky medzi ministerstvom vnútra, generálnou prokuratúrou.

Aké hádky medzi ministerstvom vnútra a generálnou prokuratúrou mal Kaliňák na mysli, nevieme.

Možno, že sa im nepáči to, akým spôsobom je nový zákon o prokuratúre, kde vlastne naozaj sa stane generálny prokurátor bábkou v rukách ministra spravodlivosti a vlastne, že teda naozaj už nebudeme mať generálneho prokurátora, lebo o všetkom bude rozhodovať minister spravodlivosti.

V pripravovanej novele zákona o prokuratúre z dielne ministerstva spravodlivosti sa mimo iného (ZIP formát - v položke vlastný materiál na strane 14, pozn.) píše:

"§ 7a
Výberová komisia

(1) Výberové konanie podla § 7 uskutocnuje pätclenná výberová komisia. Clenov výberovej komisie vymenuje generálny prokurátor z databázy kandidátov na clenov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden clen bol z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, jeden clen z kandidátov vymenovaný generálnym prokurátorom a dvaja clenovia z kandidátov vymenovaných ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (dalej len 'minister spravodlivosti'). Jedného clena výberovej komisie zvolí na žiadost generálneho prokurátora prokurátorská rada, v obvode ktorej sa volné miesto obsadzuje."

V súcasnosti upravuje menovanie prokurátorov do úradu zákon c. 154/2001 Z. z., ktorý v §8 ods. 1 hovorí:

"(1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez casového obmedzenia na urcenú prokuratúru generálny prokurátor."

V
súcasnosti zákon nehovorí o výberovom konaní, tento postup navrhuje
súcasný návrh ministerky Žitnanskej. Kedže jeden clen má byt volený Národnou radou SR, kde má väcšinu koalícia a súcasne
dvaja clenovia komisie sú menovaní ministrom spravodlivosti, môže dôjst k
politickým nomináciám.

Hovoríte to ako člen strany, (Lipšic hovorí ku Kaliňákovi, pozn.) ktorá do čela Najvyššieho súdu dosadila výkonného politika, bývalého ministra spravodlivosti.

Štefan Harabin je predsedom Najvyššieho súdu od júna 2009. Avšak na tento post kandidoval ako nominant ĽS-HZDS, nie Smeru-SD. Smer tak iba umožnil Harabinovo dosadenie, je zavádzajúce tvrdiť, že ho tam dosadil.

Ale pohrozila (v kauze Hayekovci, pozn.), ale pohrozila. Povedala, že buď teda Chren alebo ona a nakoniec sa to celé upatlalo v rámci, v rámci tlačových konferencií.

Premiérka síce žiadala odvolanie štátnych tajomníkov Chrena a Švejnu (v súvislosti s kauzou hayekovci, pozn.), ale ako napísala pravda.sk "Radičová nechcela stavať otázku tak, či ona alebo štátni tajomníci". Tí nakoniec neboli odvolaní, na základe dohody vládnych strán bola nariadená kontrola NKÚ, píše sa v správe sme.sk.

Neskôr však dobrovoľne odstúpili obaja spomínaní štátni tajomníci, ešte v októbri 2010 Ivan Švejna a vo februári 2011 aj Martin Chren.