Daniel Lipšic a Richard Sulík

Na telo, Zlatica Puškárová

Kauza Gorila v plnom prúde. Cast politických strán sa tvári, že neexistuje. V nedelnom vydaní Na telo tak diskutoval len Daniel Lipšic z KDH a Richard Sulík z SaS. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Takisto som volal pani premiérke , ja som povedal v podstate to isté (o Bubeníkovej v súvislosti s dokumentom Gorila, pozn.), ona povedala, že je to nejak v tom zmysle sa vyjadrila, že je to mimo jej moci, tak sme to uzavreli tým, že dobre, keď SDKÚ si myslí, že toto je najvhodnejšia nominácia a zároveň, preberajú politickú zodpovednosť, tak sme sa s tým zmierili.

R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile (9. januára 2012) spomína rozhovor s I. Radičovnou v súvislosti A. Bubeníkovou: 

..."Viackrát som telefonoval s Ivanom Miklošom, tiež s Ivetou Radičovou a upozorňoval ich na veľmi problematickú nomináciu. Iveta Radičová sa v telefonáte vyjadrila v zmysle, že zabrániť nominácii pani Bubeníkovej je nad jej sily. Nakoniec sme túto nomináciu uzavreli tak, že Ivan Mikloš za ňu preberá zodpovednosť"...

Je zrejmé, že R. Sulík a I. Radičová spolu komunikovali ohľadom nominácie A. Bubeníkovej. Vzhľadom na to, že išlo o osobnú komunikáciu I. Radičovej s R. Sulíkom nedokážeme overiť z dostupných zdrojov, či skutočne preberali resp. I. Mikloš preberal politickú zodpovednosť.

No, pozrite sa, bola to, je to nominácia SDKÚ, ja som Ivana Mikloša na toto upozorňoval, aj som mu teda, spomínal, že existuje takýto spis, že pani Bubeníková nie je v dobrom svetle, na čo on mi teda odpovedal, že po prvé ten spis nemusí byť pravdivý a po druhé, čo bolo pre mňa dôležité, že on preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pani Bubeníkovej.

I. Mikloš vo svojom blogu O gorile, dôvere a o zodpovednosti (16. januára 2012)  píše:

..."Keď sme Annu Bubeníkovú navrhli na pozíciu predsedu Výkonného výboru FNM, prišiel za mnou Richard Sulík a upozornil ma na „gorilu“. Žiadny text mi neukázal, len mi povedal, že má ísť o prepisy odpočúvania, ktoré ju majú kompromitovať a usvedčovať z korupcie. Sám však povedal, že je to také divoké, že sa mu to ani nechce veriť. Opýtal som sa na to samotnej Bubeníkovej, ktorá o týchto textoch vedela, poprela ich pravdivosť a informovala ma, že na základe „gorily“ bola viackrát vypovedať na polícii a že polícia vyšetrovanie ukončila bez podnetu na trestné stíhanie!"...

..."Aj na základe toho sme trvali na jej nominácii, SaS to akceptovala a minister Miškov predložil do vlády návrh na jej vymenovanie do funkcie šéfky FNM. SaS teda neuplatnila politické veto, ktoré by znamenalo, že by sme museli navrhnúť iného kandidáta..."

Je zrejmé, že R. Sulík bol za I. Miklošom a upozorňoval ho na skutočnosť, že p. Bubeníková sa nachádza v spisoch gorila. Keďže ide o osobný rozhovor medzi R. Sulíkom a I. Milkošom, nedokážeme potvrdiť či I. Mikloš povedal, že za nomináciu preberá plnú zodpovednosť.

Prvý raz začalo razantné vyšetrovanie prípadu Gorila na jeseň 2010. V novembri. Úradom boja proti korupcii. A riaditeľom úradu boja proti korupcii plukovníkom Kovaríkom. Následne nám to odňala vojenská prokuratúra, a v minulom roku silne zastavila.

To, či sa jedná o razantné vyšetrovanie a či je to prvý krát, nechávame na posúdení čitateľa. 

Priebeh vyšetrovania ako aj odňatie prípadu vojenskou prokuratúrou popisuje na svojom blogu tiež Jozef Šátek

"V tomto bábkovom divadielku sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave."

Tvrdí vo svojom blogu (Jozef Šátek, pozn.), a má pravdu v tomto, že prvý raz začalo razantné vyšetrovanie prípadu Gorila na jeseň 2010. V novembri.

Bývalý riaditeľ Úradu boju proti korupcii Jozef Šátek na svojom blogu spomína tri prípady, kedy sa deje opísané v spise Gorila začali riešiť. Prvé dva prípady pri tom podľa neho stroskotali na neochote Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR (v roku 2006 pred voľbami), respektíve povolebnej snahe SIS, Ministerstva vnútra SR a nového riaditeľa Úradu boja proti korupcii Gašpara o dokončenie tejto kauzy.

O spomínanom treťom prípade otvorenia vyšetrovania píše Šátek nasledovné:

"V tomto bábkovom divadielku sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave."

Zo slov J. Šáteka je zrejmé, že oproti minulému vyšetrovaniu, hodnotí to z roku 2010 pozitívnejšia. Napriek tomu sa nám zdá, že interpretácia D. Lipšica umelo zvyšuje zásluhy ministerstva pod jeho vedením, predovšetkým slovami "razantné vyšetrovanie". Tento výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci a dizenterpretujúci slová J. Šáteka.

Mal som na mysli prípad, kedy jej materská firma, Presburg Propertis, kde je zaangažovaný aj manžel pani Bubeníkovej, zrazu vykázala zisk v dvoch nasledujúcich rokoch okolo 80 miliónov v korunách, pritom predtým ani potom zisk žiaden nemala. Čiže toto sú z verejných zdrojov informácie. O finančných transakciách.

Podlá zistení denníka SME (11. januára 2012) mala materská firma Elementy, Pressburg Properties, kde podľa informácií denníka Roman Bubeník pracuje, vykázať v rokoch 2007 a 2008 zisk, pričom ho v predchádzajúcich obdobiach nevykazovala. 

Zisk v rokoch 2007 (900 tisíc euro) a 2008 (1,2 milióna euro) po zdanení mal byť spolu za oba roky 2,1 milióna euro (viac ako 63 miliónov korún).

Daniel Lipšic rovnako uvádza, že firma Pressburg Properties vykázala zisk v rokoch 2007 a 2008, pričom zisk dlhodobo nevykazovala. Na druhej strane uvádza iný údaj o zisku tejto firmy ako máme k dispozícií, čo môže byť spôsobené aj uvádzaním údaju zisku pred zdanením.

Ivan Mikloš obvinenie Bubeníkovej popiera s odkazom na výsledky vyšetrovania polície. Nutno dodať, že relevantnosť tohoto vyšetrovania je spochybňovaná vládou (mimo SDKÚ), ako aj Jozefom Šátkom, alebo novinárom Tomom Nicholsnom, ktorý sa kauzou zaoberá. 

Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný. 

Vyjadrenie Ivana Mikloša uvádzame v celom rozsahu. 

"Pritom oproti tomu, aké informácie sme mali všetci v roku 2010, tu bola v čase hlasovania o jej odvolaní jedna dôležitá nová informácia, ktorá svedčí v prospech Anny Bubeníkovej. Ide o dokument Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ zo dňa 21. Januára 2010, č.p. PPZ-106-14/BPK-Z-OPC-2009, ktorý sa zaoberá vyhodnotením vyšetrovania všetkých podozrení voči Anne Bubeníkovej vyplývajúcich z „gorily“. Záver je, že vyšetrovanie bolo ukončené „bez podnetu na trestné stíhanie“. Tento dokument je vypracovaný a schválený jedným nadporučíkom, jedným majorom a dvoma podplukovníkmi polície.


Tento dokument je zaujímavý aj z hľadiska hodnovernosti „gorily“, pretože sa v ňom uvádza, že polícia požiadala SIS o verifikáciu obsahu anonymného materiálu (gorily). S akým výsledkom? „Z odpovedí SIS (...) vyplýva, že je možné verifikovať len niektoré registratúrne označenia uvedené v anonymnom materiály (hrubka, lebo citujem?), ako označenia, ktoré boli vytvorené SIS. V ostatnej časti materiálu verifikácia nie je možná (...) Z ich obsahu nevyplýva, že by ich pôvodcom mala byť SIS ako jeden zo štátnych orgánov, ktoré sú oprávnené používať ITP.“
Citovaný policajný dokument sa vyjadruje aj ku konkrétnym podozreniam vyplývajúcim z textu „gorily“, okrem iného aj k tým veciam, ktoré sú teraz medializované v súvislosti so spoločnosťou Elementa, s.r.o. Záver je nasledovný: „K preverovanej veci v bode č.1 bolo z daňových priznaní dane z príjmov právnickej osoby zistené, že spoločnosť Elementa s.r.o. neprijala platbu vo výške 200 miliónov Sk za analýzy realitného trhu a platby za výrobnú halu v Medzilaborciach od akéhokoľvek zahraničného subjektu. Taktiež nebolo preukázané, že by Ing. Bubeníkovej bolo vyplatených 200 miliónov Sk od predstaviteľov finančnej skupiny Penta, ako úplatky za ovplyvňovanie privatizačných procesov alebo verejných obchodných súťaží s cieľom zvýhodniť niektorého zo súťažiacich, prípadne ho uprednostniť.“

Najdôležitejší je záver materiálu, ktorý vyhodnocuje vyšetrovanie informácií uvedených v „gorile“ nasledovne: „Časť informácií nemá charakter možného podozrenia z trestnej činnosti a nie je o nich nutné ďalej konať v zmysle iných zákonov, resp. predpisov. O zvyšnej časti informácií bola vykonaná operatívno-pátracia činnosť na základe ktorej zistení nie je dôvod na postup v zmysle §199 Trestného poriadku, a preto navrhujem operatívne preverovanie ukončiť bez podnetu na trestné stíhanie.“