Čaputová a Šefčovič v diskusii Denníka N

Iné, Monika Tódová

V pondelok 11. marca 2019 boli hosťami diskusie Denníka N dvaja kandidáti na post prezidenta SR s najvyššími predvolebnými preferenciami – Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…sme poslednou krajinou, ktorá tieto rokovania (o rámcovej dohode obrannej spolupráci so Slovenskou republikou a USA, pozn.) uzavrela, pred myslím dvoma týždňami to uzavreli Maďari…

Pokiaľ ako uzavretie rokovaní o dohode o obrannej spolupráci berieme ukončenie rokovaní na úrovni vlády štátu (čo vyplýva z kontextu diskusie, ktorá sa v danej chvíli týkala opačných stanovísk MO SR a MZVaEZ SR), v spomínanom Maďarsku bola dohoda predsedom vlády Viktorom Orbánom uzatvorená vo februári 2019 (teda nie pred dvomi týždňami), má ešte nasledovať hlasovanie v parlamente. V článku maďarského vládneho portáluz 1. marca 2019 sa však spomínajú prebiehajúce rokovania v prípade Nórska, pričom doposiaľ nebola zverejnená žiadna správa o ich ukončení, neplatí teda, že by sme boli poslednou krajinou, ktorá rokovania uzatvára. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 12. februára 2019 sa o finálnej podobe textu dohody o obrannej spolupráci medzi USA a Maďarskom dohodli minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo a maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó (podrobnejšie napr. tu alebo ďalší zdroj). Momentálne sa čaká na jej schválenie v maďarskom parlamente. To v praxi znamená, a ako potvrdzuje aj MZVEZ SR na konci svojho vyhlásenia, že by SR bola „jedinou členskou krajinou NATO, ktorá odmietla takúto dohodu.“ Z kontextu danej vety teda vyplýva aj to, že sme naozaj posledným členským štátom NATO, ktorý (ne)uzavrel spomínané rokovania na vládnej úrovni. Bližšie informácie k programu DCA rokovaní sú dostupné napríklad na oficiálnej stránke U.S. Department of State. MO SR 11.3.2019 avizovalo svoje odstúpenie od ďalších rokovaní ohľadom návrhu „Dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými“ (ďalej len DCA z anglického defence cooperation agreement), ktoré by znamenalo ukončenie konkrétnych diplomatických snáh. Avšak, MZVEZ SR, zastrešujúce dané rokovania,  v rovnaký deň zareagovalo vyhlásením, v ktorom píše, že „v súvislosti so zdôvodneniami uvedenými vo vyhlásení rezortu obrany zdôrazňuje, že rokovania o dohode neboli ukončené a závisí od slovenskej strany, aká bude jej finálna podoba.

…za posledné 4 roky som prakticky každé tri mesiace sedel s ukrajinským a ruským ministrom energetiky, so šefom Gazpromu, so šéfom Naftogasu…

Podobný výrok už Maroš Šefčovič vyslovil 6. marca 2019 v Rádiu Expres. Maroš Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie, no počas predvolebnej kampane čerpá neplatené voľno a zastupuje ho komisár EÚ Miguel Arias Cañete. V rámci EK zodpovedá za agendu budovania energetickej únie a vedie trojstranné rokovania medzi EK, Ruskom a Ukrajinou ohľadne kontraktu na dodávky ruského plynu s tranzitom cez Ukrajinu. Podľa verejne dostupných oznamov Európskej komisie Šefčovič v mene EÚ vedie dané stretnutia od marca 2015. Rokovania doteraz prebiehali nepravidelne, približne raz za štyri mesiace. Stretnutia na pracovnej úrovni prebiehajú aj pomimo týchto rokovaní. Presné záznamy sú dostupné len o rokovaniach, o stretnutiach na pracovnej úrovni už nie. Takisto sa nedá overiť, či sa všetkých schôdzí zúčastnili aj predstavitelia ruských nadnárodných firiem, ako sú Gazprom alebo Naftogaz. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. EÚ je mediátorom rozhovorov Ruska a Ukrajiny o dodávkach plynu od roku 2013, pričom Šefčovič ich má na starosti od roku 2015. Stretnutia prebiehali v marci, júni (aj za účasti CEO ukrajinského Naftogazu) a septembri 2015, ako aj v  auguste 2016 či v decembri 2016. V júli 2018 boli rozhovory obnovené a prebiehalo prvé kolo rokovaní o predĺžení zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, ktorá vyprší k 31. decembru 2019. Zúčastnené strany sa dohodli na trilaterálnom postupe a rozhovoroch vo frekvencii raz za šesť až osem týždňov. Neskôr prebiehali stretnutia na pracovnej úrovni. Dohodnutú frekvenciu najvyšších rokovaní sa dodržať nepodarilo, najmä kvôli zvýšeným tenziám medzi Ruskom a Ukrajinou v dôsledku aféry v Kerčskom prielive. Druhé a zatiaľ posledné trojstranné rokovania sa konali v januári 2019. Ďalšie kolo je naplánované na máj 2019.

…som hneď aj konal (po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pozn.)(…) som sa spojil s kolegami, ktoré za tieto veci zodpovedajú, aby sme okamžite dali ponuku na vyformovanie tímu v ktorom bude Europol, aby sme okamžite dali ponuku Eurojustu, aby sa vytvoril tím medzinárodných vyšetrovateľov.

Vo vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej so slovenskými vyšetrovateľmi spolupracuje talianska strana, no aj Europol (európsky policajný úrad) a Eurojust, ktorý kontroluje ich činnosť. O možnosti medzinárodnej spolupráce v tomto prípade informovala česká komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová. Údajne s Jourovou komunikoval aj Šefčovič, a to hneď na druhý deň po odhalení vraždy (27. februára 2018), no žiadne stretnutie na oficiálnej úrovni zaznamenané nebolo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Slovenská vláda odsúhlasila nákup 14 stíhačiek F-16 Block 70/72 americkej výroby. Minister obrany SR Peter Gajdoš a viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin (pozn. spoločnosť vyrábajúca F-16) slávnostne podpísali dohodu o modernizácií slovenských ozbrojených síl 12. decembra 2018. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Maroš Šefčovič sa pri danom výroku venoval otázke prijatia finančnej pomoci na obranu. "Ak sme sa rozhodli pre stíhačky F16, tak by sme mali urobiť všetko preto, aby tie stíhačky mali aj kde pristávať a aby mali vojenské letiská pripravené tak, aby najväčšia investícia v histórii ozbrojených síl bola efektívne využitá."

…my sme už podobnú pomoc prijali (od USA na obranu, pozn.) niekedy v roku 2010 (to nevedel presne, pozn.), keď sme absolvovali prvú fázu obnovy vojenského letiska Sliač. Paradoxne vtedy bol súčasťou vlády a ministrom, ktorý za to hlasoval aj pán Harabin…

Rekonštrukcia letiska Sliač prebehla aj vďaka finančnej pomoci Severoatlantickej aliancie. Ako je to uvedené aj na stránke Ministerstva obrany SR “celkové náklady na rekonštrukciu letiska Sliač prekročia (...)v zmysle uznesenia vlády SR 3,319 milióna eur (100 miliónov Sk).” Podrobnejšie údaje ministerstvo nemohlo zverejniť, nakoľko išlo o projekt v zásadnej miere spolufinancovaný z NATO a kde platia podmienky informovania podľa NATO. Rekonštrukcia vojenského letiska Sliač prebiehala od roku 2009 do roku 2010. Celkové náklady sa mali vyšplhať až na 68 miliónov eur. Ku dňu 21. apríla 2010 ministerstvo obrany vynaložilo 30,849 milióna eur. Ďalších 32 miliónov eur hradila Severoatlantická aliancia. Informácie o tom, kedy bola takáto pomoc schválená vládou a kto za takýto návrh hlasoval nie sú známe, skontrolovali sme záznamy z rokovaní vlády v roku 2008 a začiatkom roka 2009. Pokiaľ by bol aj materiál z rokovania vlády dostupný, nebolo by známe, ako hlasoval konkrétne Štefan Harabin ako člen vlády. Na prijatie rozhodnutia je nutný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády, no kto ako hlasoval nie je verejné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.