Čaputová a Šefčovič po prvom kole prezidentských volieb

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Deň po prvom kole prezidentských volieb, 17. marca 2019, sa v diskusii V politike stretli postupujúci do druhého kola – Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Resetovať filtre

…na rozdiel od pani Čaputovej, ja by som voličov týchto dvoch pánov nikdy neoznačil za zlo, ani za neslušných

V danom výroku sme hodnotili, či kandidátka na prezidentku SR Zuzana Čaputová označila voličov Mariana Kotlebu či Štefana Harabina za zlo alebo za neslušných. Nie sú známe žiadne vyjadrenia, v ktorých by Čaputová označovala týchto voličov za zlo alebo za neslušných. Dostupné vyjadrenia nenaznačujú dešpekt k týmto voličom, Čaputová ich v žiadnom vyjadrení neoznačuje ako zlo ani ako neslušných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

 

Vyjadrenie Zuzany Čaputovej o voličoch Štefana Harabina a Mariana Kotlebu zo 17. marca vo volebnom štúdiu denníka SME znelo nasledovne: „Týchto voličov by som možno mohla osloviť v úrovni identifikovaných príčin problému na Slovensku. Ja ich vnímam ako ľudí, ktorí sa cítia byť nevypočutí, ktorí cítia, že na Slovensku je istý problém... to sú ľudia, ktorí sú mnohí z nich  frustrovaní, a mnohí z nich veľmi opodstatnene frustrovaní, nateraz si vybrali možno radikálnejšiu rétoriku...

 

Podobne sa Čaputová vyjadrila v rozhovore pre Český rozhlas uverejnenom 17. marca: „Viem, že sú to ľudia, ktorí sú prevažne nespokojní so súčasným stavom vecí. Že sú frustrovaní, sklamaní z doterajšej politickej reprezentácie“.

 

Vyjadrenie Čaputovej pre portál glob.sk o voličoch Kotlebu a Harabina znelo nasledovne: Snažím sa čo najviac porozumieť príčinám frustrácie ľudí, ktorí majú takýto iný názor. Myslím si, že voliči týchto pánov volajú po zmene pomerov na Slovensku. V tom sa viem stotožniť. Tiež chcem zmenu, aby na Slovensku začala fungovať spravodlivosť a férovosť pre všetkých. Nezhodujem sa s radikálnymi politickými postojmi týchto politických predstaviteľov. Verím, že zmena v oblasti vymožiteľnosti práva a spravodlivosti je možná slušným a demokratickým spôsobom.

Čaputová na jednom zo svojich bilboardov prezentuje heslo: Postavme sa zlu, spolu to dokážeme. To, čo chápe pod pojmom zlo, je možné nájsť aj v jej Facebook statuse z 22. februára 2019. “Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví.” Podrobnejšie vyjadrenia k tejto téme nájdete aj v nasledujúcom overenom výroku.

…keď chceme na Slovensku za niečo bojovať, tak by sme nemali bojovať proti niekomu, ako proste to hlásajú aj billboardy pani Čaputovej …

Texty billboardov  Zuzany Čaputovej, ktoré sú dostupné aj na jej oficiálnej facebookovej stránke, uvádzajú heslá: ‚‚Prezidentka nás všetkých, Postavme sa zlu, spolu to dokážeme, či Prezidentka pre spravodlivé Slovensko. Zo Šefčovičovho výroku je možné predpokladať, že naráža na druhé z uvedených hesiel. Daný bilboard však neoznačuje ako zlo žiadne osoby, nemožno teda tvrdiť, že by Čaputová vyzývala za boj proti niekomu, ako tvrdí Šefčovič. Vysvetlenie k tomu, čo myslí Čaputová pod pojmom zlo, je možné nájsť aj v jej Facebook statuse z 22. februára 2019. “Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví.” Výrok Maroša Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý.

To znamená keď sa pozrieme na postoj k migrantom, na postoj k povinným kvótam. Ja som bojoval proti tomu. Pani Čaputová reprezentuje stranu, ktorá skôr volá za ústretovosť v tejto otázke.

Je pravdou, že Progresívne Slovensko, v ktorom je Čaputová podpredsedníčkou, spomína vo svojom programe potenciálne pozitívne prínosy migrácie, avšak tvrdenie, že Šefčovič bojoval proti zavedeniu povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov v rámci EÚ je nepravdivé, čo potvrdzuje záznam z rokovania komisárov, kedy Šefčovič nebol proti návrhom obsahujúcim aj mechanizmus kvót. Navyše, program Strany európskych socialistov pre eurovoľby 2019, ktorého spolutvorcom bol Šefčovič, podobne ako program Progresívneho Slovenska vníma aj pozitívne aspekty migrácie a počíta s riadenou migráciou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

 

Strana Progresívne Slovensko v rámci prezentácie svojho programu predstavila „Víziu pre Slovensko“, v ktorej sa zaoberajú aj otázkou migrácie. V tomto texte (.pdf, s. 39) sa, napríklad, píše: „Táto výhoda nespočíva len v ekonomickom prínose imigrácie v kontexte negatívnej demografickej krivky, ale aj v tom, že kultúrna rozmanitosť je najlepším predpokladom pre tvorivé a inovačné ekonomické prostredie.“ Napriek tomu, že postoj tejto strany k migrácii je ústretový, povinné kvóty vo svojom programovom dokumente spomína len v súvislosti s „kontroverznými témami“ (s. 54).

Prerozdeľovanie migrantov, ktorí prišli do Európy v čase migračnej krízy v roku 2015, systémom povinných kvót sa preberalo 9. septembra 2015 na stretnutí Kolégia komisárov, na ktorom bol Šefčovič ako podpredseda EK prítomný (.pdf, s. 6). Záznam z tohto stretnutia nám ponúka vyjadrenia jednotlivých komisárov aj na tému povinných kvót. Napríklad prvý podpredseda EK Timmermans považoval systém povinných kvót za správny: „He considered that the Commission had adopted the right approach as part of its European Agenda on Migration, approved in May, when it proposed a compulsory system for relocating refugees based on a distribution key among Member States.“ (str. 22). Šefčovič sa k tomuto a ani k iným podobným vyjadreniam zo strany iných komisárov podľa záznamu nevyjadril. Na záver stretnutia dodal predseda EK, že všetky návrhy boli členmi komisie jednohlasne podporené: „The PRESIDENT wound up the discussion by noting the Commission Members' unanimous support for all the proposed measures.“ (s. 31) Keďže medzi návrhmi bol aj systém prerozdeľovania migrantov povinnými kvótami, znamená to, že tento návrh mal podporu aj Maroša Šefčoviča.

 

Maroš Šefčovič bol aj spolutvorcom programu Strany európskych socialistov (PES) k eurovoľbám 2019. Daný program sa hlási k progresívnym migračným politikám, hovorí o riadene migrácii ("The PES is making a stand to govern migration and turn disorderly migration into orderly migration." ) a priznáva aj jej pozitívne stránky, podobne ako je tomu v programe Progresívneho Slovenska, ktoré spomína Šefčovič (.pdf, s. 37).

Prvé kolo prezidentských volieb 2019 vyhrala Zuzana Čaputová so ziskom 40,57 %, druhý skončil Maroš Šefčovič s 18,66 %.  Za Zuzanu Čaputovú nehlasovalo necelých 60 % zúčastnených voličov, a teda nie Slovenska, ako tvrdí Šefčovič. 60 % zúčastnených voličov však ani nedalo svoj hlas Marošovi Šefčovičovi. Nie je samozrejmosťou, že volič dá hlas tomu kandidátovi, s ktorým zdieľa videnie sveta. Keď sa rozhodne ísť voliť, vyberá si z dostupných kandidátov a vo voľbe nevyjadruje svoje dôvody k výberu daného kandidáta. Šefčovič teda nesprávne uviedol, že voľby potvrdili videnie (celého) Slovenska, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

 

K 1. júnu 2018 mala Slovenská republika 5 445 000 obyvateľov, z toho 4 429 000 bolo oprávnených voliť v prvom kole tohtoročných prezidentských volieb. Volebná účasť bola 48,74 %, čo predstavuje 2 160 000 voličov, z ktorých 870 000 hlasovalo za Zuzanu Čaputovú a 1 290 000 za iného kandidáta.

 

Maroš Šefčovič v diskusii naznačuje, že s kandidátmi, ktorí sa umiestnili na tretej a vyšších priečkach, zdieľa hodnotové názory v oblasti migračnej politiky, kresťanstva, sociálneho programu, či práv homosexuálov, avšak treba povedať, že s niektorými z nich sa jeho videnie sveta líši v zásadných otázkach, ako je vzťah Slovenska k EÚ či NATO, alebo v názore na anexiu Krymu.

Z kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili, vyjadril svoju podporu Zuzane Čaputovej Béla Bugár, František Mikloško svojim voličom odporučil, aby Maroša Šefčoviča nevolili, avšak otvorenú podporu Zuzane Čaputovej nevyjadril.